Vítam Vás na svojich osobných stránkach. Ak Vám tu bude niečo chýbať, alebo máte návrh ako stránky vylepšiť, uvítam Váš názor. Najprv by som vás rád upovedomil o postavení SLOVÁKOV vo svete.

Pravda o Cyrilovi a Metodovi

Treba rozbiť umelo vytvorený mýtus o Cyrilovi a Metodovi, ktorí nám údajne priniesli písomný jazyk. Bolo to presne naopak, čo nám zmanipulované dejiny tvrdia. Nevytvorili nám abecedu, ale bohužiaľ degradovali náš dokonalejší abecedný systém, ktorý sme používali pred ich príchodom. Naša pôvodná Staroslovienská bukvica mala 49 znakov a popisovala nielen faktickú, lingvistickú podstatu výrazu, ale aj jeho obrazovú zložku. Jednotlivé znaky potom navyše rozoznievali frekvenčné vibrácie a zvuky, ktorými sa aktivovali najmä posledné dve čakry z 9-čakrového systému, ktoré sú dôležité pre spojenie s naším Duchom a rozvíja naše vyššie vedomie. Slová tohto jazyka vyvolávali v mysliach doslova obrazy a vzniknutý zvuk harmonizoval jeho aj poslucháčov a mal tiež pozitívny vplyv na ich zdravie. Cyril s Metodom boli prví z tých, ktorí začali systematicky očesávať naše pôvodné písmo. Vyhodili najmä tie znaky, ktoré ani nevedeli vysloviť, ale ktoré mali schopnosť nás ladiť na príslušné vyššie frekvencie. Dnes už dokonca aj „oficiálni jazykovedci“ priznávajú, že náš pôvodný jazyk bol oveľa dokonalejší, než ten, ktorý nám bol vnútený vierozvestmi.

Najskôr nimi bola zamieňaná rodná stará viera za cudzie náboženstvo – židokresťanstvo. Kazatelia – misionári nútili Slovanov, aby sa zriekli svojich rodných bohov v prospech cudzieho. Zjednodušili prastarú Bukvicu na nepoznanie. Odstránili najdôležitejšie písmená, ktoré boli nositeľmi vysokej duchovnosti, kvetnatosti, obraznosti vyjadrovania a silným nástrojom spájajúcim ľudí s ich vyšším vedomím. To všetko bolo realizované pod "šľachetnou" zámienkou vývoja reči a jej "zdokonaľovania". Toto malo rovnaký vplyv ako liečba bolesti hlavy pomocou lobotómie. Týmto zbavili deti Veľkej Rasy obrazne a tvorivo myslieť a napájať sa na svoje prirodzené božstvo.

Základom Slovanstva nie je princíp trojitosti, ako majú kresťania, ale princíp svastiky: Telo, Duša, Duch a Svedomie a ich harmonická jednota je zobrazená symbolom Svastiky. Aj tento symbol bol Slovanom vzatý a ako hákový kríž nacistami pošpinený. Mnoho slovanských rodičov bolo zabitých a pozostalým deťom bola vtĺkaná do hláv nová viera, viera izraelského národa. Úcta k našim veľkým Predkom sa stala ťažkým zločinom a bola nahradená klaňaním sa idolom Izraela, čo sa stalo veľkou cnosťou. Biele sa stalo čiernym a čierne bielym. Aby bola nevedomosť ľudí a ich zabudnutie čo najväčšia, tak Temné sily postupne ničili, pálili alebo schovávali hlboko do podzemia všetky zdroje pravdivých informácií a vyššieho poznania, ktoré niesli posvätné poznatky: stretlo to Sumerskú knižnicu v Babylone, Alexandrijskú knižnicu v Egypte, drahocenné papyrusy v Memfi. Etruskú knižnicu v Ríme, chrám v Aténach, obrovské knižnice Jaroslava Múdrého a Ivana Hrozného. Ničili. Pálili. Odvážali a schovávali všetko, čo by mohlo len trochu pripomínať slávne dejiny Slovanov a ich dedičstvo. Darilo sa im zavádzať propagandu bezduchovnosti a degradovať Bielu Rasu miešaním krvi s inými rasami, čo bolo podľa viery Slovanov jednoznačne zakázané. Podobne postupovali temné sily ako v bývalom Sovietskom Zväze, tak aj v USA, ktoré boli ovládané a riadené rovnakou parazitickou silou. Na slovanskom území boli podporované zmiešané manželstvá s cieľom rozriedenia slovanského obyvateľstva, o čo sa snaží teraz aj Európska únia. Je zreteľné, že na najvyššej úrovni všetci slúžia rovnakej agende a rovnakej sile. Ale všetky zrnká múdrosti zasiate v Bielovodí nezahynuli. Slovania sa nerozplynuli ani v šedej mäse kresťanstva ani v červenej mäse komunistického ZSSR ani v beztvarej omáčke „trhového kapitalizmu“. Véda nám zachovala prastaré učenie – RASIZMUS. Toto učenie hovorí o tom, že každá ľudská RASA má za povinnosť udržať si dedičstvo svojich predkov. Oznamuje nám, že je úplne neprístupné vnucovať učenie Predkov jednej rasy druhej. Vnucovanie svetonázoru jednej ľudskej rasy druhej je bránenie jej prirodzenému evolučnému vývoju, čo z pohľadu vesmírnych KONov je veľký prehrešok a za také narušovanie príde prísny karmický trest.

Drahí Slovania, prečo slávite dnes zánik svojej kultúry?

V čase, kedy prichádza Cyril a Metod k nám na Veľkú Moravu, je rozhodnuté o Európe, ktorá sa musela podvoliť pod kresťanstvo a zanechať staré prírodné viery. Pavlova vízia dobytia pohanského sveta, za zničený Jeruzalemský chrám, o čom som sa zmieňoval v iných článkoch sa napĺňa. Kresťanstvo nielenže prináša novú slabošskú vieru v zmysle - nebojuj mečom, lebo ním zahynieš, nastav druhé líce, ak si dostal po prvom - ale prináša aj novú politickú ríšu a nové rozdelenie sveta.

Na bojisku Európy sa ocitajú dvaja kohúti. Prvý kohút bol prirodzene Rím, kde sídlil pápež, údajný nástupca Petra. Expanzia kresťanstva nastáva veľmi rýchlo potom, čo Frankovia prijmú kresťanskú vieru, spoja sily s Rímom a okamžite sa premenia na mocenskú silu, ktorá začne ovládať západ Európy.

Frankovia boli pôvodne zväzom germánskych kmeňov, ktoré obývali oblasť pri rieke Rýn. V 5. storočí sa rozšírili na územie Galie (dnešné Francúzsko a západné Nemecko) a založili Franskú ríšu. Táto ríša, najmä za vlády Karola Veľkého, sa stala dominantnou kresťanskou mocnosťou v západnej Európe, ktorá šírila kresťanstvo nielen mierovými misiami, ale najmä vojenskou silou.

Druhá vetva kresťanstva, viac tolerantnejšia ako Rímska, bola Byzancia, hlavné sídlo Konštantinopol, dnešný Istanbul v Turecku. Pod Byzanciu spadalo aj Grécko, zvlášť s mestom Solún, dnešné Thessaloniki, z ktorého práve vyšli Cyril a Metod.

Je trochu paradox, že Arkona (dnešné Nemecko) bránila vieru až do vyše polovice 12. storočia, i keď bola na hranici s Frankmi, no naše kmene podľahli kresťanstvu už v 9. storočí. Je to preto, lebo Arkona bol polostrov a ľahšie sa dal dobyť viac z mora ako zo súše. Aj preto ho napokon dobyli Dáni, ktorí prišli od Baltického mora. Naše postavenie nebolo výhodné, boli sme fakticky na rovine.

Kocky boli vhodené a Európa sa rozhodla, že bude prvým kresťanským kontinentom ako celkom, teraz už išlo iba o to, kto si viac utrhne z koristi. Konštantinopol sa nadarmo nedal zasvätiť v roku 330 ako Nova Roma, teda nový Rím, pretože pokiaľ Taliansky Rím spolu s Frankmi požieral západné územia Európy, Konštantinopol zase východné územia. Neskôr sa hovorí aj o treťom Ríme a to o Moskve, ale to sú iné dejiny.

Na Slovensku v Nitre knieža Pribina, dal vysvätiť prvý chrám v roku 828 salzburským arcibiskupom Adalramom. Takže kresťanstvo sa sem začalo celkom prirodzene dostávať, už pred misiami Cyrila a Metoda. Ľud náš však mal ťažké srdce, pretože bohoslužby, knihy, nový zákon, všetko bolo v latinčine a našinec tak ničomu nerozumel. Boli sme totiž pod Rímsko-Frankskou vládou, ktorá netolerovala iné liturgické jazyky ako Grécky, v ktorom bol spísaný Nový zákon, Aramejský, ktorý sa ujal len v málo krajoch - jazyk ktorým hovoril Kristus a latinsky.

Práve preto sa knieža Rastislav rozhodol požiadať Konštantinopol o misiu, kde by Slovanské krajiny mali liturgiu a knihy v našej reči, alebo v spoločnej Slovanskej reči - v hlaholike.

Ľudia si mýlia hlaholiku a cyriliku. Hlaholika bola čisto vytvorená abeceda, cyrilika vychádzala z Gréckeho písma, ktoré sa rozšírilo o mäkké spoluhlásky (č,ž,š atď) a tie sa prebrali z hlaholiky. Cyrilika je tak neskoršie písmo ako hlaholika. Cyrilika je základom azbuky.

Zvláštnosťou Slovenska je to, že dnes nestojí na slovanskom cirkevnom jazyku, lež na latinskom. Tomu predchádzali vpády zo západu od Franských biskupov a politiky, no v konečnom dôsledku bolo Slovensko začlenené pod novovzniknuté Uhorsko a osud bol spečatený.

Šírenie kresťanstva sa nedialo len ako šírenie duchovna, nejakého povznesenia duše, hlbšieho poznania sveta prírody, lež ako likvidácia starej viery, ale s tým aj likvidácia Slovanov.

zdroj: Regeneračné centrum EZOfit

Genetický výskum doc. Feráka

VÝZNAMNE POSTAVENIE SLOVÁKOV

Veľmi zaujímavé je významné postavenie Slovákov - Slovenov (Sloven, Slovenka, Slovensko) ako národa, pretože podľa najnovších štúdií patríme medzi najstaršie národy v Európe vôbec.

Genetický výskum doc. Feráka priniesol pre nás zaujímavé výsledky. Sme totiž rekordérmi etnickej autenticity. Pomaly 85% Slovákov zdedilo gény, ktoré sa vyskytovali v strednej Európe a na našom území už pred 8000 rokmi. Sme teda pôvodní obyvatelia Slovenska, vždy sme pod Tatrami žili. Patríme medzi najstaršie etnikum v Európe. Gény, ktoré máme, sa v Európe vyskytovali už pred 20 až 50 tisíc rokmi.

Obdobný genetický výskum radí Walesanov na druhé miesto. Totiž cez 70% obyvateľov Walesu má 6000 rokov staré gény viazané na ich územie. Na poslednom mieste v rebríčku sa umiestnili Maďari, nakoľko len 5% obyvateľov Maďarska má gény staromaďarské. Polovica Maďarov má gény slovanské (slovenské). Celé generácie Maďarov, potláčaním pravdy, žijú teda už niekoľko storočí vo veľkom klame a sebaklame.

Už v roku 1991 na to upozornil renomovaný genetik L. L. Cavalli Sforza, https://sk.wikipedia... profesor Stanfordskej univerzity (USA). Výsledky svojej veľkoplošnej genetickej štúdie, ktorú uskutočnil na území dnešného Maďarska zhodnotil profesor nasledovne:

Maďarsko v Európe je anomáliou. Jazyk je ázijský, ale obyvateľstvo európske, väčšinou slovanské. A títo Slovania sú pôvodným obyvateľstvom Karpatskej kotliny. Absolútna väčšina obyvateľov Maďarskej republiky nie je etnicky maďarská, je prevažne slovanská a kontinuálne európska. Zostalo iba maďarské meno a aglutinujúci jazyk. Maďarských génov niet." (Scientic American, november 1991). V ľudovej reči povedané: každý druhý Maďar je Slovák, len o tom ešte nevie...

Vyššie spomínaná informácia od profesora Sforzu nie je pre mnohých z nás žiadna novinka, nakoľko územie Slovenska bolo v minulosti rozsiahle. Slovensko a Slovinsko bola kedysi jedna krajina. Ešte za čias nitrianskeho kniežaťa Pribinu, ktorý pri Blatnianskom jazere vybudoval panónske kniežatstvo Blatnohrad, patrilo terajšie južné územie Maďarska Slovákom.

Až maďarské kmene vrazili medzi nás Slovákov-Slovenov a Slovincov klin, ktorý nás ako národ rozdelil a obdobie cez vyše 1000 rokov sa uberáme ako samostatné národy.

Ďalší fakt, ktorý nie je celkom známy širokej verejnosti, je dominantné postavenie slovenského jazyka ku ostatným slovanským národom. V tejto súvislosti spomenieme prácu amerického vedca a lingvistu prof. Pricea, ktorý považoval slovenčinu za kľúč ku všetkým slovanským jazykom" a za médium na dorozumenie sa s ostatnými Slovanmi. (John D. Price, The Key to all Slavonic Languages, SHF, Columbia Univerzity, New York, Dec. 15. 1943, 9. s.). Profesor J. Price túto myšlienku vyslovil na kongrese Slavistov vo Varšave.

Poľská delegácia vyšla s návrhom, aby sa schválila definícia prvého slovanského jazyka, ktorej určujúcim bodom je slovenčina. Okrem českej skupiny všetky slovanské delegácie odhlasovali poľský návrh:

"Slovenský jazyk je najstarší a podľa neho sa potom vytvorili ostatné slovanské jazyky". (Kanadský Slovák, Slovenčina, najstarší slovanský jazyk, Toronto, 23. marca 1989).

Ku vyššie uvedeným odborným vedeckým prácam, ktoré pojednávajú o Slovákoch ako o najstaršom slovanskom národe, môžeme uviesť aj historický prameň ruského stredovekého kronikára a letopisca Nestora (1056 - 1114). Rehoľný mních kyjevského kláštora vo svojej práci Povesti dávnych liet obdobne tvrdí, že Slováci (Sloveni) sú pôvodným a teda najstarším slovanským národom...

Rozhovor s Doc. Ferákom nájdete na:

zdroj: https://slovanskenoviny.sk/slovensky-gen/

V slovenských národných dejinách sú pojmy Uhorsko a uhorský vnímané ako čosi cudzie, ako nie naše, ako nie slovenské. Avšak ešte v 18. storočí sa pomenovanie „Uhor“ vzťahovalo na obyvateľstvo Uhorska hovoriace slovenskými nárečiami. Medzi nich patrili nielen nárečia na území dnešného Slovenska, ale všetky dnes už neexistujúce panónske dialekty, cez slavónske až po slovenské (slovinské) nárečia na juhu. Slovenskými nárečiami rozprávali Valasi na dnešnej Morave, na Slovensku aj v Rumunsku. Počas politického a spoločenského prevratu, ktorý prebehol v Uhorsku v priebehu 18. a 19. storočia sa pojem „uhor“ v zmysle Sloven-Sclavónec zmenil na Uhor v zmysle Maďar....

V noci z 31. októbra na 1. novembra sa slávi Velesova noc

Velesova Noc je noc veľkej sily, kedy sa oslabujú hranice medzi svetmi, kedy duchovia našich predkov i duchovia tých, čo budú žiť po nás, predstavujú neoddeliteľný celok, spolu s umierajúcim a obnovujúcim sa svetom, so živlami a ich mocou.

Naši slovienskí predkovia v noci z 31. októbra na 1. novembra slávili Velesovu noc.

Počas Velesovej noci (tiež aj Marinej noci) Belobog konečne odovzdáva Kolo roka Černobogovi a vráta Navi (Nav – astrálny svet, t.j. 16 a viacrozmerný. Astrál je Svetlý a Temný) sú až do prvého kikiríkania kohútov (alebo do úsvitu) naširoko roztvorené do Javi (Jav – ľudský hmotný svet).

Počas tejto noci sa po zemi prechádzajú duše predkov a pozerajú, ako nažívajú ich potomkovia. Ak človek nežije podľa Kony Rita (nebeské kony o čistote Príbuzenstva a Krvi), môžu ho pomiasť, naľakať, človek tiež mohol vážne ochorieť a neskôr zomrieť. Preto ten čas považovali za nebezpečný. V tom čase na zem prenikajú aj iné bytosti v podobe astrálnych entít. Ak mali želanie, mohli ísť na cintorín a vykonať tam obrady, rituály. Obzvlášť tie, ktoré sú spojené so vzývaním ducha.

Velesova Noc

je noc veľkej sily, kedy sa oslabujú hranice medzi svetmi, kedy duchovia našich predkov i duchovia tých, čo budú žiť po nás, predstavujú neoddeliteľný celok, spolu s umierajúcim a obnovujúcim sa svetom, so živlami a ich mocou. Predovšetkým je to rodinný sviatok. Verilo sa, že vo Velesovu noc sa duchovia predkov vracajú k svojim potomkom, aby ich poučili i požehnali celý rod.

Pred zotmením sa zapálil oheň. Jeho preskakovanie a chodenie po žeravom uhlí bolo obradom očistenia sa a oslobodenia sa od zlých síl. Práve z tohto dôvodu malo slávenie Velesovej noci pre našich predkov taký význam. Spolu s pochopením týchto javov neočakávane prichádza nové vnímanie našich sviatkov, obyčajov a taktiež protichodného zjednotenia živlov.

Velesova noc je predovšetkým RODinný sviatok

Verilo sa, že duchovia predkov sa vracajú k svojim potomkom, aby im venovali múdrosti a požehnali celý rod. Pred súmrakom sa založil oheň a chôdza po žeravom uhlí bosými nohami a skákanie cez oheň bol rituál očistenia a oslobodenia od nečistých síl. Preto slávenie Velesovej noci bolo pre Slovanov mimoriadne dôležité.

U slovanských národov mala táto noc niekoľko názvov. V Bielorusku to bol „Dzjady“ – pohanský obrad spomienky na zosnulých. Tento obrad je zdrojom čistých myšlienok a pocitov a vždy sa mu prisudzoval zvláštny význam. Práve tento obrad môže chrániť pred zabudnutím na svoje korene, čo vedie k nedostatku duchovnosti a strate morálky. Podľa ľudových povier v túto noc duše predkov poslednýkrát v roku navštevujú svojich potomkov, ktorí žijú v Javi a následne odchádzajú do Svetlého Iriju do nasledujúcej jari.

Magická Noc

Velesova noc je magická noc skúšok a spomínania. Počas tejto noci je jednoduchšie spustiť sa do podzemia svojho podvedomia a nájsť Silu, pokiaľ dokážeš prekonať svoj strach. Je to čas očisty, pochopenia a možno prechodu na novú úroveň. Počas tejto noci sa vonku postavil tanier s pohostením pre duše zosnulých. Na parapetu okna sa postavila sviečka, ktorá ukazovala ako maják cestu dušiam, ktoré sú pripravené prísť nám na pomoc. Na oltár slávnosti sa kladú jablká, tekvice, jesenné kvety. Spomínajú sa zosnulí príbuzní a priatelia, ale bez ľútosti.

Dni spomínania predkov boli u Slovanov uctievané

Pred oslavami sa upratoval dom, umývali sa v parnej bani, kde sa nechávalo vedro s čistou vodou a nová metlička pre saunovanie predkov. Prestrel sa sviatočný stôl, pri ktorom hlava rodiny predniesol určené vety: „Predkovia naši, príďte k nám, pite a jedzte s nami…“, a tým pozýval všetkých predkov na večeru. V dome sa otvorili dvere, aby predkovia mohli prísť a posadiť sa za stôl. Predtým, ako sa prešlo k ďalšiemu jedlu, tak sa časť odložila na zvláštny tanier pre duchov.

Slávnostná večera trvala pomerne dlho, všetci spomínali to najlepšie o svojich zosnulých príbuzných, tie skutky, na ktoré môže byť hrdá nie jedna generácia tohto rodu. Počas slávnostnej večere bolo možné hovoriť iba o svojich predkoch, ich živote, jednotlivých skutkoch a povahových rysoch. Spomínali sa ich slová, múdre rady a dobré skutky. Rozhovor sa začínal s príbehom o najstaršom známom predkovi a končil spomienkami o nedávno zosnulých.

Zbohom predkovia

Po skončení osláv hlava rodiny vyprevádzala predkov so slovami: „Zbohom predkovia, choďte a zoberte zo sebou biedu, chorobu… a dlho na nás čakajte…“

Spomínajte na svojich predkov, oni tiež prežili svoje životy a odovzdali svoje plody svetu. Nie je dôležité, či boli zlí alebo dobrí, štedrí alebo lakomí, silní alebo slabí. Nie je dôležité, akí boli a ako žili, oni pomáhali formovať a tvoriť tento svet, v ktorom teraz žijeme. Najdôležitejšie je, že zachovali náš prastarý rod a preniesli v genetike kvality, ktoré môžeme používať a zdokonaľovať pre našich potomkov.Počas tohto sviatku sa snažte vychutnať každú vôňu, chuť a pocit a vychutnajte si život vo fyzickom svete.<-/p>

Predkovia rozlišovali medzi Temnou Navi (Peklo) – bydlisko nespravodlivých duší a Svetlou Navi (Iriou Nebeskou) – bydliskom Svetlých duší predkov. V niektorých podaniach je záhrobný svet za vodným priestranstvom, kde susedia spravodlivé a hriešne duše. Súdiac na základe dávnych príbehov o návštevách duší z oného sveta, časť hriešnikov je od časti spravodlivých oddelená buď priepasťou, ohnivou riekou, pevnou stenou, ohradou, atď…

“Starí” a “Noví” predkovia Slovanov

Onen Svet ako zvláštne priestranstvo, ktoré obsahuje ako raj tak aj peklo sa podľa dávnych povestí javí nie len ako miesto, kde prebývajú duše mŕtvych a navní duchovia, no i ako rozprávkové miesto, kam sa na zimu sťahujú vtáci, hady, hmyz. Podľa povestí sa tento bájny svet zvaný Iriou nachádza ďaleko za morom. Malo sa za to, že vtáky tam prelietavajú po Mliečnej dráhe, hady preliezajú v jesenie po stromoch. Súčasne s tým sú známe povesti o tom, že vtáky prezimúvajú ponoriac sa do hlbín riek, jazier i studní a hady sa skrývajú pod zemou. Jarné odomknutie brán Onoho sveta oslobodzuje vtáky a hady, ktoré sa znovu objavujú na zemi. Spolu s nimi Biely Svet navštevujú duše zomrelých i nečistá sila.

Na jeseň sú brány otvorené, aby sa presťahovali na onen svet a to práve v noci z 31.10. na 1.11.

Predkovia – zomrelí príbuzní, v literatúre označovaní ako „spravodlivé dušičky“, „požehnaní rodičia“, „svätí dedovia“, „otcovia i matky“, „svoji predkovia“; vnímaní sú ako duchovia-ochrancovia domu, hospodárstva a ako vyššie autority pre celú rodinu.

Do kategórie predkov sa zarátavali tí, ktorí zomreli „svojou“ smrťou (t.j. prirodzenou, nenásilnou), a ako sa tradovalo, úspešne prešli na „onen“ svet. Podľa niektorých povestí, rozlišovali „starých“ predkov (tých, čo zomreli dávno) a „nových“ predkov (dve – tri pokolenia zomrelých rodinných príslušníkov), ktorých rodina ešte pamätala po mene. Starých predkov tak nazývali starými a nových rodičmi.

Bezmenných „starých“ predkov považovali ako za zakladateľov rodu, prvopredkov, účastných na založení sveta a žijúcimi v prvotnom „Zlatom veku“.

Spravodliví predkovia sú postavení proti dušiam „nečistých“ zomrelých, t.j. tých, ktorí zomreli „nie svojou“ smrťou, ktorí sa stali pre ľudí škodlivými a nebezpečnými duchmi.

Osobitnú skupinu tvoria zomrelí do jedného roka, do doby, kým sa im nezorganizovali všetky obradné veci, nebolo ich možné považovať za predkov. Po tom, čo všetky obrady prebehli, už mohli byť označovaní za „rodičov“.

zdroj: https://www.infovojna.bz/article/dnes-v-noci-z-31-oktobra-na-1-novembra-sa-slavi-velesova-noc

Čo je 1. apríl?

Viete však, prečo sa tento sviatok „slávi“? Jeho história siaha až do 16. storočia a súvisí so zmenou vtedajšieho kalendára na kalendár gregoriánsky. Dávne kultúry, napríklad rímska či hinduistická, oslavovali 1. apríla Nový rok, ktorý u nich nasledoval tesne po jarnej rovnodennosti (20. - 21. marec). V roku 1582 pápež Gregor VIII. zaviedol miesto starého juliánskeho nový kalendár, tzv. gregoriánsky. Nový kalendár určil za začiatok nového roka na 1. január. Vo Francúzsku to však mnoho ľudí buď odmietlo a pokračovali v oslavách Nového roka 1. apríla. Ostatní ľudia si z týchto tradicionalistov začali uťahovať a snažili sa ich oblafnúť rôznymi trikmi. Francúzi volali 1. apríl Poisson d’ Avril čiže „aprílová ryba“, pretože mladá naivná rybka sa ľahko chytá. Často pripínali na chrbty „bláznov“ obrázky ryby. Angličania prijali gregoriánsky kalendár v roku 1752 a deň bláznov sa začal oslavovať aj v Anglicku a v anglických kolóniách.

zdroj: https://myorava.sme.sk/c/2661272/co-je-1-april.html

Náš skutočný juliánsky kalendár má 13 mesiacov z 28 dní a 1. apríl = nový rok!! (preto to nazývajú apríl)

Veľkonočné sviatky sú pôvodne naše slovienske, nie kresťanské sviatky!

Sviatky Jari (Vesny)

Kresťanská cirkev v minulosti, na potlačenie našej slovienskej Staroviery, použila taktiku prekrytia našich starých tradičných sviatkov tými vymyslenými kresťanskými. Najviditeľnejšie sú určite „sviatky jari“ a „Vianoce“. Sviatok Jari je svojou podstatou sviatkom nástupu vlády PrvoprѢdka Jarila. Jar ako ročné obdobie je teda starobylejší názov ako ruská Vesna. Vesna je východoslovanské označenie pre Jar (od Jarilo). Na počesť Jari je volená v jarnom obrade Kvetná kráľovná, ktorá je v ľudových obradových piesňach ospevovaná aj ako bájna bytosť, ako div, či skôr Diva (Dživa, Deva Živa). Svätenie ratolestí, bahniatka, kraslice, zapaľovanie živého ohňa, svätenie (polievanie) vodou, teda výrazná väčšina známych obradov a prvkov svätenia Jari, pochádza z Nášho pôvodného duchovna, nie z cudzieho dovezeného náboženstva - kresťanstva. FB SlovѢni

Slovienske ochranné symboly na maľovaných vajíčkach z Torysiek, Kojšova a Domaniže

zdroj: https://vk.com/wall743840448_22651

Pokračovanie tejto témy nájdete v článku:

Svědectví doby – o Slovanech úplně jinak,

O Slovanech úplně jinak – I.

a

O Slovanech úplně jinak – II.

O Slovanech úplně jinak s Janou Kiara 17. 4. 2024 (zdroj)

Rozhovor se Soňou Pekovou o slovanství a potřebě být hrdí na to, kdo jsme

Musíme být hrdí na to, kde máme kořeny. To patří k lidství. Nejsme o nic horší než západní společnost, i když se nám to někdo neustále snažil nasouvat. Je to jakási propaganda, která tady byla léta vedená, a nemá to žádné opodstatnění. Dnešní genetika a genealogie nám ukazují, že Slované jsou prastarý národ s hlubokou historií,“ říká Soňa Peková, která se genetice profesně věnuje dvacet let. Slované jsou podle ní národ mírumilovný, velkorysý, dobrosrdečný a pohostinný. Jsou jiní než zápaďané a možná právě tou svou mírumilovností a touhou po klidu pořád někoho dráždí. Uvědomění si skutečnosti, že všichni Slované mají jednoho společného otce, vidí Soňa Peková jako vhodnou obranu proti globalistickým tendencím smazávat hranice a sunout člověka do pocitu osamění a proti konfliktům mezi bratry. Před pomalu se blížícími Velikonocemi rozvíjí také úvahy o vztahu slovanství a křesťanství, které ve své původní podobě učení o tom, že před Bohem jsou si všichni rovni, bylo velmi blízké povaze Slovanů.

Zdroj: youtube

Slovanský, jemnohmotný a ještě podivnější svět - nájdete na: https://pravda.tode.cz/?page_id=2689

Historický zápis o moskovskom kráľovstve benátskeho veľvyslanca Foscarina

Ide o list z roku 1557 z Turgenevovej zbierky „Historické akty týkajúce sa Ruska“.

„Moskovčania hovoria slovanským jazykom a píšu rovnakým jazykom ako Dalmatínci (dnešné Chorvátsko), Bohémy (dnešné Česko), Poliaci a Litovčania. Tento jazyk je dobre známy a rozšírený v Konštantínopole a v Egypte u sultána Babylonského, medzi Mamalukmi.“

Dnes sú Mamlukovia považovaní za turkických žoldnierov, ale aj oni hovorili slovanským jazykom. Súčasná mnohokrát prepisovaná história je prekrútená hore nohami…

zdroj a preklad: https://www.biosferaklub.info/

V ďalšom rade si priblížime trochu z dejín môjho rodného, krajského mesta KOŠICE.

Rok 1100 - 1599

• okolo 1150 Za vlády uhorského kráľa Gejzu II. bolo na kráľov podnet založené nižšie spomínané opátstvo v Krásnej.
• 1143 Benediktínske opátstvo v Krásnej n/Hornádom pri Košiciach zasvätené P. Márii, vysvätil jágerský biskup Martýrius. Miesto, kde sa kláštor nachádzal, má však oveľa hlbšie historické korene. Na jeho mieste sa predtým nachádzalo staré slovanské sídlisko, pravdepodobne z 9. - 11. storočia. Potom sa na tomto mieste nachádzal jednoloďový románsky kostolík, datovaný do 11. storočia a prestavaný v prvej polovici 12. storočia. Benediktíni vystavali kláštor s trojloďovou románskou bazilikou s dvomi vežami. Bazilika pravdepodobne slúžila aj miestnym obyvateľom. Kláštorné opátstvo v Krásnej n/Hornádom zaniklo pred rokom 1590, pretože podľa písomných prameňov bolo v tomto čase už v rozvalinách.
• 1162 - 1173 Košice patrili pod vládu uhorského kráľa Štefana III. z dynastie Arpádovcov.
• 1173 - 1196 Vládu prevzal uhorský kráľ Belo III., rovnako z dynastie Arpádovcov.
• 1205 - 1235 Vláda dynastie Arpádovcov pokračovala kráľom Ondrejom II.
• 1216 Písomné pramene z neskôr napísanej Spišskej kroniky prinášajú zmienku o kláštore v Košiciach, ktorý tu stál už v roku 1216.
• 1230 Z tohoto roku sa zachovala prvá známa písomná zmienka o osade - meste Košice, podľa ľubinskej listiny, ktorá informuje o kúpe pozemkov Košičanmi. Na základe tohoto záznamu si aj mesto pripomína svoje výročia.
• 1230 Písomný záznam Jágerskej kapituly informuje o predaji pozemkov synom košického kňaza. Keďže záznam Košice neoznačuje ako possessio, ale termínom villa osada - mesto. Na jeho mieste sa už pravdepodobne nachádzal kostol, historici sa domnievajú, že kostol sv. Mikuláša.
• 1235 - 1270 Košice patrili pod vládu ďalšieho kráľa z rodu Arpádovcov, ktorým bol Belo IV. O jeho početných aktivitách nachádzame aj záznamy z okolia Košíc, napríklad z Čane, Turnianskeho hradu, Šebastoviec, Myslavy, zmienky o ňom sa nachádzajú aj v Korabinského lexikóne.
• 1241 Začali boje po útoku Tatárov, ktorí útočili v celom okolí. Zmienku o ich činoch nájdeme v terajšom okrese Košice-okolie v meste Jasov.
• 13. apríl 1249 Kráľ Belo IV. sa snaží o opätovné osídlenie zeme vyplienenej po tatárskych vpádoch. Daroval pozemky hosťom zo Sene, ako aj privilégia, čo dovtedy užívali len hostia Košíc.
• pravdepodobne okolo 1250 Kaplnka sv. Michala už bola dostavaná. Tento údaj však spochybňuje viacero renomovaných historikov, ktorí sa nazdávajú, že tomu takto bolo až v druhej polovici 14. storočia.
• 1260 Výstavba kostola sv. Mikuláša, ktorý sa nachádzal na mieste terajšieho Seminárneho kostola.
• 1250 - 1270 Výstavba pôvodného chrámu sv. Alžbety. Tento jednoloďový kostol sa však nezachoval a stál na mieste terajšieho Dómu sv. Alžbety. Svätyňa pôvodného kostola mala 11.5 x 10.25m a jeho hlavná loď 27.8 x 14m. Technické údaje o pôvodnom kostole sú známe z rekonštruckie dómu z 19. storočia.
• 1267 Podľa listiny Štefana V. boli pozemky Horných Košíc darované hosťom z Košíc Samphlebenovi a Oblovi. Záznam o tom nájdete aj v histórii obce Haniska.
• 1270 - 1272 Uhorský kráľ Štefan V. z dynastie Arpádovcov sa ujal vlády. Zmienku o jeho činnosti nájdete aj v záznamoch z tejašieho okresu Košice-okolie v histórii panstva Ploské.
• okolo roku 1270 Počiatky mestskej fortifikácie.
• 1272 - 1290 Na uhorský kráľovský trón nastúpil Ladislav IV. z dynastie Arpádovcov. O jeho činoch sa dočítate aj v histórii viacerých obcí terajšieho okresu Košice-okolie, napr. Paňovce, Olšovany, Perín.
• 1281 Prvýkrát sú Košice označené termínom civitas namiesto villa, čiže obec. Z tohoto roku pochádza aj najstaršia známa mestská pečať s vyobrazením sv. Alžbety.
• 1283 V Košiciach stál kostol sv. Alžbety, nemocnica pre chudobných, rodina Peréniovcov nechala stavať pre konventuálov svätého Františka františkánsky kostol s kláštorom.
• 1290 - 14. január 1301 Na trón nastúpil uhorský kráľ Ondrej III., posledný panovník z dynastie Arpádovcov.
• okolo 1290 Mestské hradby už obkolesovali a chránili Košice. Opevnená plocha mala 21 hektárov, mesto ako celok 57 hektárov.
• 1290 Košice získali cirkevnú autonómiu. Toto privilégium potvrdzuje listina jágerského biskupa Ondreja. Okrem toho mesto získalo aj výsady s autonómiou v práve, súdnictve a užívaní fortifikácie.
• 1303 - 1311 Vojna Košíc s rodom Omodejovcov. Košice sa vojensky i politicky pridali na stranu kráľa Ladislava V. bojujúceho o trón s Karolom Róbertom . Neúspešne tiahli na hrad Amadevár veľmoža Abu Omodeja. V tom čase tam bol ukrytý kráľ Karol Róbert z rodu Anjou.
• 1303 Prvá písomá zmienka o v súčasnosti najstaršom kostole v Košiciach - Dominikánskom kostole.
• 1304 Pravdepodobne neúspešný vojenský útok Abovcov proti Košiciam.
• 1307 Kožušnícky cech získal priviélgium richtára, prísažných a celého mesta Košice. Ide o najstaršiu cechovú listinu v Uhorsku, ale viacerí historici jej hodnovernosť spochybňujú. Košice majú vlastnú menu - košické mince. Zmena postoja mesta v otázke uznania panovníka. Košice politicky, vojensky i hospodársky podporujú kráľa Karola z Anjou. Prvý známy Košický richtár - Arnold.
• 1347 Ľudovít I. povýšil košice na druhé miesto v hierarchii uhorských kráľovských miest za sídelným mestom Budín.
• 1369 Vystavenie erbovej listiny, ktorá predstavuje prvý mestský armáles v Európe.
• 13. apríla 1556 zachvátil Košice obrovský požiar. Popolom ľahli kostoly, kláštory, radnica, mestské brány, bašty, drevené časti vnútorného opevnenia, vonkajšie palisády, obranné zariadenia, ako aj celé ulice v južnej a západnej časti mesta. Mestská rada bola nútená poprosiť panovníka o oslobodenie od daní a poplatkov na 8 rokov.

Rok 1600-1799

• 1657 Založenie prvej Košickej univerzity. Potvrdená zlatou bulou Leopolda I. v roku 1660. Prví absolventi v roku 1661. Univerzita mala tri fakulty: fakultu jazykov, filozofie a teológie.
• Dňa 22. augusta 1674 vypukol na Mäsiarskej ulici oheň, ktorý v priebehu štyroch hodín zničil 250 domov. Požiar zachvátil aj strechu skladu pušného prachu, kde bolo uskladnených 150 ton pušného prachu a iného streliva. Výbuchom skladu bol zničený sklad potravín v dominikánskom kostole, kde bolo tisíc meríc obilia a veľké zásoby iných potravín.

Rok 1938-1945

• 2. november 1938 - viedenská arbitráž - Košice sa stali súčasťou horthyovského Maďarska.
• 10. november 1938 - vstup maďarských okupačných vojsk do mesta na čele s Miklósom Horthym de Nagybánya.
• 26. jún 1941 o 13.00 hod. - zinscenované bombardovanie mesta - 31 mŕtvych.
• 15. máj 1944 - Prvá deportácia Židov z Košíc.
• 19. január 1945 - 237. a 318. strelecká divízia 18. armády II. ukrajinského frontu oslobodila Košice.
• 5. apríl 1945 - vyhlásenie Košického vládneho programu/

Rok 1945 - súčasnosť

• 1947 založené Technické múzeum.
• 1960 4. január Začiatok výstavby Východoslovenských železiarní (VSŽ).
• 1962 Začiatok výstavby sídliska Terasa Nové Mesto.
• 1964 V meste žije 100 000 ľudí.
• 1966 3. decembra požiar zničil Urbanovu vežu so zvonom z roku 1556.
• 1981 otvorenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou na sídl. Terasa.
• 1981 31. októbra vznikla na Leninovej ulici (Hlavnej) pešia zóna.
• 1982 máj - dokončenie výstavby krematória.
• 1984 začiatok výstavby Sídliska Ťahanovce.
• 1987 v meste žije 234 000 obyvateľov.
• 1993-1999 postupné odovzdanie do prevádzky trolejbusového vedenia: I.etapa Dargovských hrdinov - Dom kultúry (1993); II. etapa Dom kultúry - Nám. osloboditeľov (1995); III. etapa Nám. osloboditeľov - KVP Kláštor (1998); IV. etapa Nám. osloboditeľov - Myslava Grunt (1999).
• 1995-1996 rozsiahla rekonštrukcia Hlavnej ulice.
• 1997 Erigovanie Košického apoštolského exarchátu.
• 2006 24. február slávnostné otvorenie zimného štadiónu Steel Aréna, košický štadión Ladislava Trojáka.
• 2007 založené Košice IT Valley – centrum komunikačných a informačných technológií.
• 2008 sprejazdnením mimoúrovňovej križovatky Prešovská-Sečovská dokončený vnútromestský rýchlostný obchvat Košíc.
  - mesto získalo ako prvé na Slovensku s projektom Interface 2013 prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry pre rok 2013.
• 2010 začiatkom júna mestské časti Ťahanovce, Sever, Džungľa a Krásna nad Hornádom postihli povodne. Pre nebezpečne stúpajúci Hornád evakuovali 4. júna do 2000 ľudí.
• 2011 Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011 v Steel Aréne v dňoch 29. apríla 2011 až 15. mája 2011 (spolu s Bratislavou).
• 2013 Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013.
• 2016 Európske hlavné mesto športu.
• 2019 Európske hlavné mesto dobrovoľníctva.
  - stretnutie prezidentov krajín Bukurešťskej deviatky, ktorá je zoskupením členských krajín NATO a EÚ (Lotyšsko, Litva, Estónsko, Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko) za účasti generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga v Hoteli Hilton a v Kulturparku dňa 28. februára 2019.
  - Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019 v Steel Aréne v dňoch 10. – 26. mája (spolu s Bratislavou).

Zdroj informácie na stránke: Referaty.sk Wikipedia.org

---

• 2020 Koniec právneho štátu. Nástup teroru, fašizmu, neústavnosti a porušovania ľudských práv. To všetko pod naplánovanou plandémiou s názvom covid-19 za účelom veľkého resetu.