Zoznam byliniek

Zbierame:
vňať – listy, stonky, kvety

Doba zberu:
jar – leto (najlepšie počas kvitnutia)

Zber:
Zbierame mladé, zdravé rastliny. Sušíme v tieni pri teplote do 40 °C. V kuchyni sa používa čerstvý aj sušený.

O rastline:
Zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea) je tradičná európska liečivá bylina. Má silné adstringentné, diuretické a protizápalové účinky. Používa sa na dýchacie cesty, trávenie, pečeň, močové cesty a kožné problémy. V kuchyni má jemnú korenistú chuť.

Použitie a prípravky:

• odvar – vnútorné použitie, kloktanie
• silný odvar – kožné problémy, rany
• kombinované čaje – kašeľ, hltan
• sirup – kašeľ
• masť – kŕčové žily
• kulinárne použitie – maslo, tvaroh, šaláty, polievky

Odporúčané dávkovanie:

• Odvar: 1 lyžička na šálku vody, variť krátko, lúhovať.
• Kombinovaný čaj: 1 lyžička zmesi na pohár, piť 4× denne.
• Sirup: 3–4 lyžice denne pri kašli.

Domáce recepty:
Zádušníkový odvar (vnútorné použitie):
1 lyžička sušenej vňate 250 ml vody Krátko povariť Lúhovať 10 minút.

Silný odvar (koža, rany):
Dvojnásobná dávka vňate Použiť na obklady, ekzémy, vyrážky.

Kombinovaný čaj proti kašľu:
25 g zádušníka 25 g šalvie 50 g yzopu 1 lyžička zmesi na pohár Lúhovať 5 minút Piť 4× denne.

Zádušníkový sirup:
40 g sušenej vňate 1 liter vody Variť na miernom ohni Lúhovať 15 minút Precediť Zmiešať s rovnakým množstvom medu Zvariť na hustotu sirupu Použiť 3–4 lyžice denne.

Zádušníková masť (kŕčové žily):
250 g bravčovej masti alebo 250 ml oleja Plná hrsť zádušníka Zahriať, odstaviť, lúhovať cez noc Na druhý deň zohriať a precediť Použiť na jemné masírovanie žíl.

Kuchynské použitie:
Čerstvý zádušník do masla, tvarohu, šalátov, polievok, omeliet. Sušený na mleté mäso, dusenú zeleninu, polievky.

Kontraindikácie:

• tehotenstvo – opatrnosť
• silné dávky – môže dráždiť žalúdok
• alergia na rastlinu – nepoužívať

Zaujímavosti:
Zádušník bol v stredoveku jednou z hlavných bylín na dýchacie cesty. Používal sa aj na čistenie piva pred zavedením chmeľu. Je nenáročný a rastie takmer všade – lúky, lesy, záhrady.

Zbierame:
vňať – listy, lodyhy, kvety

Doba zberu:

• jún – október (počas kvitnutia)

Zber:
Zbiera sa kvitnúca vňať počas leta. Suší sa v tieni pri teplote do 40 °C. Rastlina má výraznú vôňu, ktorá sa sušením zachováva.

O rastline:
Zavinutka podvojná (Monarda didyma) je trvalka z čeľade hluchavkovitých. Dorastá do výšky až 1,5 metra a vytvára trsy vzpriamených lodyh. Listy sú zelené, opadavé, kvety sýto červené s typickým päťzubým kalichom. Kvety sú aromatické a kvitnú od júna do októbra. Pôvod má v Severnej Amerike, dnes sa pestuje ako okrasná rastlina aj v Európe a Ázii. Darí sa jej v polotieni a vlhkej, priepustnej pôde.

Použitie a prípravky:

• čaj – na dýchacie cesty a trávenie
• kloktadlo – pri bolestiach v krku
• odvar – pri bronchitíde a zimnici
• olej – masáže chrbta a reumatické bolesti
• balzam – na menštruačné bolesti
• obklady – na ekzémy a alergické prejavy

Domáce recepty:
Čaj na dýchacie cesty:
1 lyžička sušenej vňate zaliať horúcou vodou, lúhovať 10 minút, piť teplé.

Kloktadlo na bolesti v krku:
Silnejší odvar použiť na kloktanie 2–3× denne.

Masážny olej:
Zavinutku macerovať v kvalitnom oleji 2 týždne, používať na masáž chrbta.

Kontraindikácie:

• pri alergii na rastliny z čeľade hluchavkovitých užívať opatrne
• pri silných menštruačných problémoch konzultovať s odborníkom

Zaujímavosti:
Zavinutka bola tradičnou liečivkou severoamerických indiánov. Používala sa na dýchacie choroby, bolesti chrbta a ženské ťažkosti. Vďaka výraznej vôni je obľúbená aj v aromaterapii a včelárstve.

Zbierame:
vňať – listy, lodyhy, kvety

Doba zberu:

• máj – august

Zber:
Zbiera sa celá vňať počas kvitnutia. Suší sa v tieni pri teplote do 40 °C. Vhodné je rýchle sušenie, aby sa zachovali účinné látky.

O rastline:
Zbehovec plazivý (Ajuga reptans) je nízka trvalka dorastajúca do výšky 15–20 cm. Rozmnožuje sa plazivými odnožami, podľa ktorých dostal názov. Listy sú úzko obvajcovité, jemne vrúbkované, vytvárajú prízemné ružice. Kvety sú modré, biele alebo ružové a objavujú sa uprostred leta. Rastlina má rada polotieň, rastie v krovinách, na lúkach a v listnatých lesoch. Vyskytuje sa od nížin až po hornú hranicu lesa.

Použitie a prípravky:

• čaj – na hlasivky, kašeľ a zachrípnutie
• odvar – na priedušky a trávenie
• zábal – na rany a krvácanie
• zmesné čaje – pri strate hlasu

Domáce recepty:
Čaj pri strate hlasu a zápale hlasiviek:
Zmes: 5 dielov zbehovca, 5 dielov repíka, 4 diely podbeľa, 4 diely pľúcnika, 4 diely rozrazilu, 3 diely kvetu bazy čiernej, 3 diely feniklových semien. Lyžica zmesi sa zaleje 3 dcl vriacej vody, lúhuje 15 minút. Piť 2× denne.

Kontraindikácie:

• neužívať počas tehotenstva
• neužívať počas dojčenia

Zaujímavosti:
Zbehovec plazivý bol obľúbenou liečivkou našich starých mám. Používal sa na rany, hlasivky aj trávenie. Pre svoju krásu je dnes bežne pestovaný aj ako okrasná rastlina.

Použitie: extrakty, oleje; vnútorné použitie konzultovať s odborníkom Poznámka: silné účinky, používať opatrne

Zber

• zbierajú sa listy, kôra, semená a olej zo semien
• najsilnejšie účinky má olej zo semien (Neem oil)
• listy sa zbierajú počas suchého obdobia, keď sú najkoncentrovanejšie
• kôra sa získava z dospelých stromov, suší sa na tienistom mieste
• semená sa sušia a lisujú za studena na získanie oleja

Listy

• čistenie krvi
• kožné problémy (lepra, ekzémy, akné, tumory, hemoroidy)
• pôsobia proti parazitom
• zlepšujú trávenie (karminatívum)
• majú horkú chuť, po strávení štipľavé
• pôsobia na dóše pitta a kapha, zvyšujú váta

Kôra

• horká, zvieravá, tonizujúca
• používa sa pri horúčke, vracaní, ťažobe žalúdka
• pomáha pri kožných výrastkoch

Plody

• karminatívum (proti vetrom)
• purgatívum (preháňadlo)
• zvláčňujúci účinok

Kvety

• tonikum na žalúdočné problémy
• v sanskrite „arishta“ = perfektný, kompletný, nezničiteľný

Semená

• zdroj neemového oleja
• využitie v medicíne aj pri výrobe metánového plynu

Príprava

• čaj z listov – horký, silný, používa sa pri infekciách
• tinktúra z listov alebo kôry
• olej (Neem oil) – na kožu, vlasy, rany, plesne
• prášok z listov – vnútorné aj vonkajšie použitie
• pasta z listov – tradične na kožné problémy

Zbiera sa celá nadzemná časť rastliny (kvitnúca vňať), ktorá obsahuje najmä glykozid verbenalín , ďalej potom silice, triesloviny, horčiny a sliz.

Čaj: 1 lyžička sušenej vňate, lúhovať 10 minút Použitie: čaje, tinktúry

Obklad na boľavý chrbát (housera) vyrobíte celkom ľahko, keď hrsť usušenej vňate železníka zvaríte s 1 šálkou octu. Potom odvar zahustite ovsenými vločkami tak, aby vznikla hustá kaša. Kašu rozotrite medzi dva kúsky látky (vreckovky, látkové plienky a pod.), priložte na chrbát a nechajte 20 minút pôsobiť . Na každý obklad použite nový základ.

Zbierame:
nadzemné časti – vňať

Doba zberu:

• august – september (počas kvitnutia)

Zber:
Zbiera sa kvitnúca vňať alebo rastlina v období tvorby semien. Materiál sa suší v tieni pri teplote do 40 °C. Používa sa na tinktúry, čaje a masti.

O rastline:
Chelone glabra je vytrvalá bylina pôvodom z východnej a strednej Severnej Ameriky. Rastie na vlhkých miestach, v mokradiach, pri potokoch a v lesných močiaroch. Dorastá do výšky 40–120 cm. Má vzpriamený hladký stonku, protistojné kopijovité listy a krémovo biele až ružové kvety. Tvar kvetu pripomína hlavu korytnačky, čo sa odráža v názve „chelone“ (grécky: korytnačka). Rastlina je hostiteľom motýľa Euphydryas phaeton.

Použitie a prípravky:

• čaj – na trávenie, pečeň, žlčník
• tinktúra – pri slabosti, anorexii, parazitoch
• masti – na rany, ekzémy, hemoroidy
• obklady – na zapálené prsníky, herpes, popáleniny

Domáce recepty:
Čaj:
2 čajové lyžičky sušenej vňate zaliať 250 ml vriacej vody, lúhovať 10–15 minút. Piť 3× denne.

Tinktúra:
1:10 so 40% alkoholom. Užíva sa 1–2 ml 3× denne.

Masť na rany:
Sušenú vňať macerovať v oleji 2 týždne, precediť, zahustiť voskom.

Kontraindikácie:

• nie sú známe závažné vedľajšie účinky
• nie sú hlásené kontraindikácie pri miernych dávkach
• neexistujú údaje o vplyve na tehotné a dojčiace ženy

Zaujímavosti:
Chelone glabra je významná rastlina severoamerickej tradičnej medicíny. Jej kvety pripomínajú korytnačiu hlavu, čo jej dalo meno. Rastie v mokradiach a je dôležitým hostiteľom motýľa Euphydryas phaeton. Napriek tradičnému používaniu nie sú jej účinky vedecky potvrdené.

Zbierame:
celá nadzemná časť rastliny (bez koreňa)

Doba zberu:

• apríl – október (počas kvitnutia)

Zber:
Zbiera sa celá vňať na začiatku kvitnutia. Suší sa v tieni pri teplote do 40 °C. Materiál sa používa na extrakty, tinktúry, čaje, kapsuly a pleťové mlieka.

O rastline:
Zemedym lekársky (Fumaria officinalis) je jednoročná bylina z čeľade makovité (Papaveraceae), podčeľade zemědymovité (Fumariaceae). Dorastá do výšky 10–50 cm. Má tenkú, mäkkú stonku a šedomodré listy pripomínajúce dym stúpajúci od zeme. Kvety sú ružovo-fialové, kvitnú od jari do jesene. Plodom je guľovitá nažka. Rastlina pochádza z Európy a severnej Afriky, dnes je rozšírená aj v Ázii, Amerike a Austrálii.

Použitie a prípravky:

• čaj – na pečeň, žlčník, trávenie
• tinktúra – 1–2 ml trikrát denne
• sedací kúpeľ – pri hemoroidoch
• pleťové mlieka – na ekzémy a akné
• obklady – s listami orecha na rany a jazvy

Domáce recepty:
Bylinná infúzia (čaj):
1–2 čajové lyžičky sušenej vňate zaliať vriacou vodou, lúhovať 15 minút. Piť 3× denne.

Tinktúra:
1–2 ml tinktúry užívať trikrát denne.

Sedací kúpeľ na hemoroidy:
Silnejší odvar pridať do teplej vody, kúpať 10–15 minút.

Kontraindikácie:

• užívať len v malých množstvách – vo veľkých dávkach je toxický
• môže spôsobiť hnačku, svalové kŕče, dýchavičnosť
• nevhodné pre deti
• nevhodné pre tehotné a dojčiace ženy

Zaujímavosti:
Zemedym bol považovaný za magickú bylinu – jeho dym mal chrániť pred čarodejníctvom a zlými duchmi. V staroveku sa verilo, že vznikol z dymu vychádzajúceho zo zeme. Dioscorides, Plínius, Culpepper aj Maud Grieve ho vysoko cenili pri pečeňových chorobách, žltačke, malomocenstve a kožných problémoch.

Zbierame:
kvitnúcu vňať

Doba zberu:

• júl – september

Zber:
Zbiera sa kvitnúca vňať. Suší sa v malých zväzkoch zavesených na vzdušnom mieste, zásadne v tieni. Možno sušiť aj v tenkej vrstve do 10 cm. Zle usušená vňať ľahko plesnivie. Musí si zachovať pôvodnú farbu listov aj kvetov. Pri umelom sušení teplota nesmie prekročiť 40 °C. Skladovať v jutových alebo papierových obaloch. Zosychací pomer: 4:1.

O rastline:
Zemepas menší (Centaurium erythraea) je jednoročná až dvojročná bylina rastúca na slnečných lúkach, pastvinách a okrajoch lesov. Má dutú valcovitú stonku, sediace listy dlhé do 3 cm a nádherné ružovo-fialové kvety. Účinné látky sú koncentrované v kvitnúcej vňati. Od pradávna sa používala na liečbu pečene, žlčníka, sleziny a tráviacich problémov. Vodný extrakt má protizápalové, analgetické a antipyretické účinky.

Použitie a prípravky:

• odvary – na trávenie a pečeň
• horké tinktúry – žalúdočné a žlčníkové účinky
• nálev (čaj) – 1 až 4 g sušenej vňate, až 4× denne
• sedacie kúpele – pri hemoroidoch
• pleťové mlieka – na ekzémy a akné

Domáce recepty:
Čajová zmes proti nechutenstvu:
5 dielov zemežlču, 5 dielov paliny, 3 diely benediktu, 3 diely listov vachty, 2 diely koreňa čakanky, 2 diely podzemku puškvorca, 2 diely kôry krušiny. Dve lyžice zmesi zaliať 0,5 l vriacej vody, lúhovať 20 minút. Piť 3× denne.

Kontraindikácie:

• neužívať pri edémoch spôsobených poruchou funkcie srdca alebo obličiek
• neužívať pri obmedzení príjmu tekutín
• nevhodné pre tehotné a dojčiace ženy

Zaujímavosti:
Zemepas bol od staroveku považovaný za mimoriadne účinnú horkú bylinu. Dioscorides, Plínius, Culpepper aj Maud Grieve ho odporúčali pri pečeňových chorobách, žltačke, slezine, artritíde a kožných problémoch. V minulosti sa pálil ako magická bylina – jeho dym mal chrániť pred zlými duchmi.

Zbierame:
vňať – listy a mladé výhonky

Doba zberu:

• apríl – september

Zber:
Zbiera sa celá vňať počas vegetácie. Suší sa v tieni pri teplote do 40 °C. Listy sú jemné, tenké a rýchlo schnú.

O rastline:
Zemikost zedný (Parietaria officinalis) je trváca bylina rastúca na múroch, ruinách, starých stenách a kamenistých miestach. Je známa ako silný alergén, ale zároveň má dlhú tradíciu v bylinnej medicíne. Obsahuje flavonoidy, dusičnany, taníny a sliz, ktoré jej dodávajú diuretické, protizápalové a hojivé účinky. V minulosti sa používala aj v kuchyni – mladé listy sa pridávali do polievok a omeliet.

Použitie a prípravky:

• odvary – na močové cesty a obličky
• obklady – na rany, popáleniny, modriny
• kúpele – pri hemoroidoch
• čaj – na horúčku a detoxikáciu
• čerstvé listy – v kuchyni (polievky, omelity)

Domáce recepty:
Odvar na obličky:
1 lyžica sušenej vňate zaliať 250 ml vody, variť 10 minút, lúhovať 15 minút. Piť 2× denne.

Obklad na rany a hemoroidy:
Hrsť vňate variť 5 minút v 300 ml vody, lúhovať 15 minút. Namočiť gázu a prikladať na postihnuté miesto.

Čaj na horúčku:
1 lyžičku zaliať 200 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút. Piť teplé.

Kontraindikácie:

• alergia na peľ Parietarie
• opatrne pri obličkových ochoreniach – konzultovať s lekárom
• neužívať vo veľkých dávkach

Zaujímavosti:
Parietaria je symbolom odolnosti – rastie na múroch, ruinách a prežíva tam, kde iné rastliny nedokážu. Je netoxická pre ľudí aj zvieratá (okrem alergikov). Listy sa tradične používali na čistenie skla a medených nádob. V minulosti sa dávala sliepkam na spevnenie škrupín vajec.

Zbierame:
koreň – najcennejšia časť rastliny

Doba zberu:
jeseň – u rastlín starších ako 4 roky

Zber:
Koreň sa vykopáva na jeseň. Suší sa v tieni alebo šetrným sušením. Skladovať v suchu a tme.

O rastline:
Ženšen pravý (Panax ginseng) je jedna z najznámejších liečivých rastlín Ázie. V tradičnej medicíne sa používa na posilnenie vitality, odolnosti proti stresu, podporu imunity, krvného obehu a nervovej sústavy. Je považovaný za silný adaptogén.

Použitie a prípravky:

• čaj – nálev alebo odvar z koreňa
• tinktúra – liehový extrakt
• potravina – žuvanie koreňa, prídavok do jedál
• kozmetika – výťažky na vitalizáciu pleti

Odporúčané dávkovanie:

• Sušený koreň: 1–2 g denne (štúdie odporúčajú 0,5–3 g).
• Extrakty: 100–400 mg denne.
• Čaj: 1 šálka denne.
• Tinktúra: 10–30 kvapiek do vody.
• Začiatok užívania: približne 5 g denne, potom znižovať podľa potreby.
• Kúra: 2–3 mesiace, potom pauza.

Domáce recepty:
Ženšenový čaj:
1 lyžička sušeného koreňa 250–300 ml vody Lúhovať 10–15 minút alebo krátko povariť.

Tonizačný odvar:
1 lyžička koreňa 300 ml vody Variť 5 minút Lúhovať 10 minút Piť pri únave a vyčerpaní.

Tinktúra:
Koreň zaliať 40–60 % alkoholom Lúhovať 3–4 týždne Denné pretrepanie Použiť 10–30 kvapiek.

Žuvanie koreňa:
Malý kúsok sušeného koreňa žuť 5–10 minút – tradičný spôsob posilnenia energie.

Kuchynské použitie:
Pridať do polievok, tonizačných odvarov, ázijských jedál.

Kontraindikácie:

• vysoký krvný tlak – opatrnosť
• tehotenstvo – konzultovať
• užívanie stimulantov – môže zosilniť účinok
• dlhodobé užívanie bez prestávky – zníženie účinku

Zaujímavosti:
Ženšen je jednou z najviac skúmaných liečivých rastlín na svete. Je považovaný za „kráľa toník“. V Ázii sa používa tisíce rokov na dlhovekosť a vitalitu. Koreň starý 6–10 rokov má najvyššiu hodnotu.

Zber: čerstvé listy

Použitie: saláty, polievky, čerstvé do jedál

Žerucha sa môže použiť čerstvé v šalátoch, v polievkach, krémoch, gazpachos, dusených pokrmoch a ako ozdoba na údeniny. Odporúča sa listy starostlivo umyť, aby sa odstránili všetky zvyšky pôdy alebo mikroorganizmov, najmä ak sa zbierajú vo voľnej prírode. Pre rozšírenie svojich možností si môžete prečítať aj naše odporúčania na ľahko pestovateľné záhradné rastliny.

Aby žerucha zostala dlhšie čerstvá, skladujte ju v chladničke, najlepšie zabalenú vo vlhkej papierovej utierke v zásuvke na ovocie a zeleninu. Pomôže to udržať jej čerstvosť. chrumkavá textúra y charakteristická príchuť.

Zber: čerstvé listy Použitie: saláty, sendviče, ozdoba

• Rýchly zber: Žerucha je pripravená na zber už 7 až 14 dní po výseve, keď rastliny dosiahnu výšku približne 5 cm. Lístky môžeš zbierať podľa potreby, pričom sú najlepšie na použitie čerstvé, keď sú ešte mladé a jemné.

• Postupný zber: Na žeruchu sa môžeš spoľahnúť ako na rýchlu úrodu. Zberaj ju postupne a môžeš si zabezpečiť nepretržitý prísun čerstvých lístkov. Ak chceš mať neustále čerstvú zásobu, vysievaj semená každých pár týždňov.

Zbierame:
listy, kôru, drevo

Doba zberu:

• listy – skoro na jar, pred kvitnutím
• kôra – počas vegetácie

Zber:
Listy sa zbierajú na jar, sušia sa pre extrakty. Kôra sa drví a suší pre odvary. Drevo sa využívalo historicky na výrobu nástrojov, šachových figúrok, hudobných nástrojov a farbenie vlasov.

O rastline:
Zimostráz vždyzelený (Buxus sempervirens) je pôvodom z južnej a západnej Európy, západnej Ázie a severnej Afriky. Dnes sa pestuje po celom svete. Dorastá do výšky okolo 4,5 metra. Má hustý koreňový systém, žltohnedú pokrčenú kôru, tmavozelené kožovité listy a kvitne v apríli a máji drobnými žltými kvetmi. Je významnou včelárskou rastlinou – kvitne skoro a produkuje veľa peľu.

Použitie a prípravky:

• odvary – z kôry
• extrakty – z listov
• sedacie kúpele – pri hemoroidoch
• kozmetické použitie – farbenie vlasov (historicky)

Domáce recepty:
Odvar z kôry:
Kôru podrviť, variť 10–15 minút, používať na obklady alebo sedacie kúpele.

Listový extrakt:
Listy macerovať v alkohole, používať len pod dohľadom odborníka.

Kontraindikácie:

• rastlina je jedovatá – nevhodná na samoliečbu
• môže spôsobiť vracanie, krvavú hnačku, kŕče, závraty
• vo vysokých dávkach hrozí paralýza dýchacích ciest
• nevhodné pre tehotné a dojčiace ženy
• nevhodné pre deti

Zaujímavosti:
Krušpán sa historicky používal na liečbu malárie, syfilisu, reumatizmu a kožných chorôb. Drevo je extrémne tvrdé a vhodné na výrobu presných nástrojov. Včely ho milujú pre skoré kvitnutie. Dnes sa používa najmä ako okrasná rastlina, liečebné využitie ustúpilo kvôli toxicite.

Čaj: veľmi opatrne, 1/2 lyžičky. Tinktúra: malé dávky.

Na liečebné účely sa zbiera nadzemný výhonok, vňať (Herba vincae minoris). Mladé, vyvinuté výhonky sa ručne odrežú, rozložia sa v tenkých vrstvách a sušia sa rýchlo v tieni alebo umelo pri teplotách do 45 °C. Usušený materiál obsahuje veľký počet alka­loidov, najdôležitejší je vinkamín, používaný v liekoch proti vysokému tlaku, triesloviny, saponín, pektíny a organické farbivá. V zimozeleni boli objavené účin­né látky na liečbu nádorov a hypertónie. Tieto látky sa vo väčších množstvách získavajú z druhu Vinca americana.

Ďalšie názvy:

1. Žindava európska – slovenský názov
2. Jindava evropská – český názov
3. Sanicula europaea – latinský názov
4. Sanicle – anglický názov
5. Sanicle d'Europe – francúzsky názov
6. Sanikel – nemecký názov
7. Sanicula europea – taliansky názov
8. Sanícula europea – španielsky názov
9. Саникула европейская – ruský názov

Používa sa na:

• zápaly v krku a ústnej dutine
• ochorenia dýchacích ciest
• poruchy trávenia
• hojenie poranení a ťažko sa hojacich rán
• posilnenie kostí
• podporu liečby zlomenín
• krvné výrony, hematómy, pomliaždeniny
• ekzémy a kožné vyrážky
• hemoroidy
• hojenie detských ekzémov
• podporu odkašliavania
• liečbu áft
• pomoc pri paradentóze

Účinné látky:
triesloviny, saponíny, horčiny, živice, silica.

Účinky:

• protizápalové pôsobenie
• hojenie rán a kožných zápalov
• podpora dýchacích ciest
• podpora trávenia
• spevnenie kostí
• podpora hojenia zlomenín
• zastavenie krvácania a podpora vstrebávania hematómov
• pomoc pri hemoroidoch
• hojenie ekzémov
• podpora pri paradentóze a zápaloch ďasien

Zbierame:
listy, celú vňať, niekedy aj koreň

Doba zberu:

• máj – júl (počas kvitnutia)

Zber:
Vňať sa zbiera počas kvetu zrezávaním. Suší sa rýchlo v tieni pri teplote do 40 °C. Listy sú bohaté na triesloviny a saponíny, preto sa sušený materiál musí skladovať v suchu.

O rastline:
Žindava európska (Sanicula europaea) je vytrvalá bylina z čeľade miříkovité. Dorastá do výšky 15–50 cm. Má jednoduchú, oblú lodyhu s 1–2 prisadnutými dlanitosečnými listami. Prízemné listy sú stopkaté, dlanito troj- až päťsečné. Kvety sú drobné, biele až červenkasté, kvitne od mája do júla. Plody sú okrúhle so zvyškom kalichu na vrchole. Rastie v Európe, západnej Sibíri, severnej Afrike, Sýrii a Malej Ázii. U nás sa vyskytuje najmä v pahorkatinách a podhorských oblastiach.

Použitie a prípravky:

• nálev – na dýchacie cesty, trávenie, zápaly v krku
• tinktúra – na kožné problémy, vredy, zle sa hojace rany
• masť – na ekzémy, detské ekzémy, kožné vyrážky
• obklad – na hematómy, pomliaždeniny, rany
• kloktadlo – na afty, zápaly ďasien, paradentózu
• kúpeľ – na ekzémy a kožné zápaly

Domáce recepty:
Tinktúra:
Hrsť listov zaliať 200 ml 40–45% alkoholu, nechať stáť 2 týždne, denne pretrepať. Prefiltrovať cez kávový filter, skladovať v tmavej nádobe.

Masť:
Sušenú vňať macerovať v oleji 2 týždne, precediť, zahustiť voskom. Používa sa na ekzémy a kožné zápaly.

Nálev:
1 lyžičku zaliať 250 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút. Piť max. 2 šálky denne.

Kloktadlo:
Silnejší nálev použiť na kloktanie pri aftách, zápaloch ďasien a bolesti v krku.

Kontraindikácie:

• rastlina pôsobí pomerne prudko
• nevhodná pre zoslabnuté osoby
• nevhodná pre deti do 12 rokov

Zaujímavosti:
Žindava má množstvo ľudových názvov: rášok čierny, žanovec, žanykel, žingle, svätojanské raž, čierny žanykel. V minulosti bola považovaná za jednu z najlepších bylín na hojenie rán a zlomenín. V ľudovom liečiteľstve bola veľmi cenená pre svoje silné sťahujúce a protizápalové účinky.

Zbierame:
plody – semeno

Doba zberu:

• koniec leta – jeseň

Zber:
Zbierajú sa zrelé plody (semenníky). Sušia sa v tieni pri teplote do 40 °C. Plody sú hlavnou liečivou časťou rastliny používanou v tradičnej čínskej medicíne.

O rastline:
Zlatica previsnutá (Forsythia suspensa) je opadavý ker pochádzajúci z východnej Číny. Do Európy sa dostala v 19. storočí. Má dlhé previsnuté konáre, tmavozelené listy a žlté kvety, ktoré sa objavujú skoro na jar. Plody obsahujú lignany, fenoly, flavonoidy a triterpény, ktoré sú zodpovedné za jej liečivé účinky. Rutín má pravdepodobne aj mierne upokojujúce účinky pri nevoľnosti.

Použitie a prípravky:

• odvary – na dýchacie cesty a zápaly
• tinktúry – v tradičnej čínskej medicíne
• zmesné prípravky – s kvetmi zimolezu a ďalšími bylinami
• močopudné zmesi – tradičné použitie
• toniká – historické použitie pri srdcových ochoreniach

Domáce recepty:
Odvar na dýchacie cesty:
1 lyžica sušených plodov zaliať 250 ml vody, variť 10 minút, lúhovať 15 minút. Piť 2× denne.

Tradičná zmes TČM:
Plody zlatice + kvety zimolezu + ďalšie bylinné komponenty (používať len pod dohľadom odborníka).

Kontraindikácie:

• niektoré zdroje uvádzajú miernu toxicitu
• nevhodné pre tehotné ženy
• nevhodné pre dojčiace ženy

Zaujímavosti:
Zlatica má mnoho príbuzných druhov – prostredná, kórejská, japonská, vajcovitá. Všetky majú podobné zloženie účinných látok. Forsythia suspensa je významnou rastlinou tradičnej čínskej medicíny, kde sa používa už tisíce rokov.

Zbierame:
kvitnúcu vňať

Doba zberu:

• júl – september

Zber:
Zbiera sa celá kvitnúca vňať počas leta. Suší sa v tieni pri teplote do 40 °C. Vňať musí zostať žltá a nesmie zhnednúť.

O rastline:
Zlatobyľ kanadský (Solidago canadensis) je trváca bylina pôvodom zo Severnej Ameriky. Dorastá do výšky 1–2 metre. Rastie na suchých, výživných pôdach, lúkach, pastvinách, pozdĺž ciest aj okolo lesov. Už stáročia sa používa pri liečbe žlčníkových kameňov, poruchách pečene a nechutenstve. Pri vnútornom aj vonkajšom použití priaznivo ovplyvňuje cievy, preto pomáha aj pri hemoroidoch. Má silné dezinfekčné účinky, preto sa používa v čajových zmesiach pri prechladnutí. Protizápalové účinky sa využívajú aj vo forme kúpeľov na zle sa hojace rany, podliatiny, ekzémy a vyrážky.

Použitie a prípravky:

• čaj – na obličky, močové cesty, prechladnutie
• tinktúra – pri zápaloch a infekciách
• odvar – na rany, ekzémy, hemoroidy
• kúpele – na zle sa hojace rany a kožné problémy
• kloktadlo – na ďasná a spevnenie zubov
• výplachy – pri zápaloch pošvy

Domáce recepty:
Kúpeľ na rany a ekzémy:
Dve hrste zlatobyle vložiť do 2 litrov vriacej vody, variť 10 minút, lúhovať 20 minút. Scediť, nechať vychladnúť na telesnú teplotu. Uterák namočiť a prikladať na postihnuté miesto.

Čaj:
2 lyžičky sušenej vňate zaliať 200 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút. Piť 2–3× denne.

Kontraindikácie:

• nevhodné pre tehotné ženy
• nevhodné pre dojčiace ženy
• nevhodné pri chronickom zlyhaní obličiek

Zaujímavosti:
Zlatobyľ kanadský je silná medonosná rastlina. Včely ju milujú pre neskoré letné kvitnutie. V ľudovom liečiteľstve sa používa tam, kde moderná medicína často nezaberá. Nemá známe vedľajšie účinky a je obľúbenou súčasťou čajových zmesí.

Nadzemnú časť rastliny zbierame v čase kvitnutia (jún-október). Sušíme ju v tieni pri teplote do 40 stupňov.

Zberajte hornú tretinu rastliny so zdravo vyzerajúcimi listami hneď na začiatku kvitnutia. Zber na začiatku kvitnutia zabezpečí, že sušené kvety si zachovajú žltý odtieň. Zlatobyľ zbierajte v lokalitách, kde sa vyskytuje hojne, a zbierajte len toľko, koľko naozaj potrebujete, aby ste nenarušili jej populáciu. Zväzok zviažte a zaveste hore nohami na dobre vetrané, tienisté miesto.

Pred zberom sa ale uistite, že ste druh správne identifikovali ako skutočnú zlatobyľ z rodu Solidago! Správna identifikácia rodu je kľúčová, pretože existujú žltokvetý členovia čeľade astrovitých, ktorí sú smrteľne jedovatí, ako napríklad starček.

Zlatobyľ je tiež dostupná v lekárni alebo online vo forme kapsúl, tabliet, tinktúry a čaju.

Odporúčané dávkovanie

• čaj - dve čajové lyžičky sušenej zlatobyle zalejte 250 ml vriacej vody a nechajte lúhovať 10 minút, užívajte trikrát denne
• nálev - dve čajové lyžičky sušenej byliny zalejte 250 ml studenej vody a lúhuje približne 12 hodín
• tinktúra - z čerstvej, kvitnúcej byliny (1:2 95%) alebo zo sušenej byliny (1:4 60%); oba prípravky užívajte 20-30 kvapiek trikrát denne
• kapsule/tablety - užívajte podľa príbalového letáku

Zbierame:
kvetúcu vňať

Doba zberu:

• celá vegetačná sezóna – jar až neskorá jeseň

Zber:
Zbiera sa celá kvetúca vňať počas vegetácie. Suší sa v tieni pri teplote do 40 °C. Rastlina obsahuje vysoký podiel vitamínu C – čerstvá vňať sa môže žuť pre okamžité doplnenie vitamínov.

O rastline:
Žltnica maloúborová (Galinsoga parviflora) je jednoletá bylina dorastajúca do výšky približne 50 cm. Má lysú, len jemne chlpatú lodyhu. Listy sú vajcovité, jemne zúbkaté, spodné sú stopkaté, horné prisedlé. Úbory sú drobné, do 5 mm, s bielymi jazykovitými kvietkami. Kvety sú usporiadané vo vidlane. Rastlina kvitne od jari do neskorej jesene. Plodom sú drobné nažky. Pôvodne ide o starú indiánsku liečivku, ktorá sa do Európy dostala okolo roku 1875.

Použitie a prípravky:

• tinktúra – 3×30 kvapiek denne
• odvar – na kožné problémy a rany
• zábal – na boľavé kĺby
• čerstvá šťava – vysoký obsah vitamínu C
• kúpele – pri ekzémoch, bércových vredoch, nedokrvení končatín
• žuvanie čerstvej vňate – pri paradentóze
• kulinárske použitie – mladé listy ako špenát, do šalátov

Domáce recepty:
Tinktúra:
3× denne 30 kvapiek, zriedených vo vode.

Odvar na kožné problémy:
1 lyžica sušenej vňate povariť 10 minút v 250 ml vody, použiť na obklady.

Kúpeľ pri ekzémoch:
Silnejší odvar pridať do teplej vody, kúpať postihnuté miesto 10–15 minút.

Čerstvá šťava:
Vytlačiť šťavu z čerstvej vňate, možno miešať s cviklovou alebo mrkvovou šťavou.

Kontraindikácie:

• nevhodné pre tehotné ženy
• pri alergii na rastliny z čeľade hviezdicovitých užívať opatrne

Zaujímavosti:
Žltnica maloúborová je považovaná za univerzálnu liečivú rastlinu. Indiáni ju používali na hojenie rán, kožné problémy a ako tonikum pri chorobách. V Európe sa rýchlo rozšírila a dnes je známa aj ako výživná jedlá bylina.

Zbierame:
čerstvú vňať – rastlina sa nesuší

Doba zberu:

• celoročne – aj v zime pod snehom

Zber:
Zvesinec sa používa výhradne čerstvý. Zbiera sa celá vňať, najmä listy a mladé výhonky. Rastlina je nenáročná, rastie na stenách, múrikoch, skalkách a suchých miestach.

O rastline:
Zvesinec murár (Cymbalaria muralis) je nízka, rýchlo rastúca trvalka so sýto zelenými listami a modrofialovými kvietkami. Pôvodne rástol v južnej Európe, no postupne sa rozšíril do celej Európy, Ázie, Afriky aj Ameriky. Darí sa mu na stenách, skalách, múroch a suchých miestach. Je nenáročný a dokáže rásť aj pod snehom, pričom si zachováva zelené listy.

Použitie a prípravky:

• čerstvé listy – do šalátov, nátierok, posypov
• čerstvá šťava – odporúčaná pri cukrovke
• vývar z vňate – na obklady pri hemoroidoch a poraneniach
• čerstvá vňať – na zastavenie drobného krvácania

Domáce recepty:
Čerstvá šťava pri cukrovke:
Čerstvú vňať rozmixovať, precediť cez gázu. Užívať 1–2 lyžice denne.

Obklad na hemoroidy a rany:
Hrsť čerstvej vňate zaliať 300 ml vody, variť 5 minút, lúhovať 15 minút. Scediť, namočiť gázu a prikladať na postihnuté miesto.

Kontraindikácie:

• nie sú známe závažné kontraindikácie
• pri cukrovke používať rozumne – môže ovplyvniť metabolizmus

Zaujímavosti:
Zvesinec murár je jednou z mála liečivých rastlín, ktoré sa používajú výhradne čerstvé. V stredoveku bol obľúbený pre svoje dekoratívne vlastnosti a schopnosť rásť na stenách hradov. Vďaka vysokému obsahu vitamínu C bol používaný aj ako „zelená zimná potrava“.

Popis:

Campanula carpatica je nízka trváca rastlina pochádzajúca z karpatských oblastí. Dorastá do výšky 10–30 cm a vytvára husté trsy s veľkými, miskovitými kvetmi modrej, fialovej alebo bielej farby. Listy sú srdcovité až okrúhle, jemné a svetlozelené. Rastlina kvitne bohato počas leta. V prírode rastie na skalách, horských lúkach a kamenistých svahoch. Je známa ako okrasná rastlina, no tradične sa využívala aj v ľudovom liečiteľstve.

Zberaná časť:

• Kvitnúca vňať
• Listy
• Kvety

Doba zberu:

• Vňať a kvety: jún – august
• Listy: počas vegetácie

Zbierame:

Zbierajú sa kvety a vňať počas kvitnutia. Sušia sa v tieni pri miernej teplote, aby si zachovali farbu a jemnú vôňu.

Zber:

Zber prebieha za suchého počasia, najlepšie ráno po oschnutí rosy. Kvety sa odrezávajú aj s krátkou časťou stonky.

Použitie:

Vnútorné použitie:

• Čaj: jemný čaj z kvetov podporuje trávenie a upokojuje nervovú sústavu.
• Bylinné zmesi: vhodný do čajov pre deti, pri podráždení a nervovej nepohode.

Vonkajšie použitie:

• Obklady: z odvaru na podráždenú pokožku a jemné zápaly.
• Kúpele: upokojujúce kúpele pri nervovej únave.

Možnosti kombinácie:

Zvonček karpatský sa kombinuje s harmančekom, lipou, medovkou alebo levanduľou v zmesiach na upokojenie, podporu spánku a trávenia. V zmesiach na dýchacie cesty dopĺňa materinu dúšku a skorocel.

Účinné látky:

• Flavonoidy
• Slizové látky
• Organické kyseliny
• Minerály