Zoznam byliniek

Zbierame:
listy (vňať)

Doba zberu:

• máj
• jún

Zber:
Zbierajú sa listy s krátkymi stopkami počas kvitnutia alebo neskôr, kým nie sú lúky pokosené. Odrezávajú sa opatrne, aby sa rastlina nevytrhla aj s koreňmi. Suší sa veľmi riedko rozložené pri teplote 40–50 °C bez obracania. Schnú pomaly. Po usušení sa odstránia listy, ktoré farbou nevyhovujú. Uschováva sa dobre uzavreté, chránené pred svetlom a vlhkom.

O rastline:
Vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata) je močiarna rastlina rastúca na rašelinách, bahnistých miestach a močaristých lúkach. Je pomerne vzácna. Kvitne od mája do júna. Má trojpočetné listy a biele kvety s jemnými chĺpkami. Je známa ako silná horká bylina podporujúca trávenie, krvný obeh a látkovú premenu.

Použitie a prípravky:

• odvar – na trávenie, horúčku, látkovú premenu
• tinktúry – horké tonikum
• čajové zmesi – nervy, žalúdočná nervozita, trávenie

Domáce recepty:
Odvar:
1 lyžica drogy na 2 dl vriacej vody, lúhovať 10–15 minút. Pri horúčke 2–3× denne 1 deci, deťom 2–3 PL každé 2–3 hodiny.

Zmes na nervy:
Vachta (list), kozlík (koreň), mäta (list). Zaliať 1/3 l vriacej vody, nechať prejsť varom. Užívame chladné po lyžičkách, max. 2 šálky denne.

Čaj na žalúdočnú nervozitu:
Vachta, ľubovník, puškvorec, valeriána, zemežlč, mäta, stavikrv, palina, rebríček, rumanček, angelika. 2 lyžice zmesi macerovať cez noc v 1/4 l vody, ráno povariť 15 minút. Piť 3× denne nalačno.

Žalúdočný čaj:
Puškvorec, vachta, palina, borievka, zemežlč, mäta. 1 lyžica zmesi do 1/2 l vody, macerovať 8 hodín, zohriať, lúhovať 20 minút. Piť pred jedlom.

Posilňujúci čaj:
Vachta, očianka, nechtík, zlatobyľ. 1 PL zmesi zaliať 1 l vriacej vody, lúhovať 15 minút. Piť 3× denne pred jedlom.

Kontraindikácie:

• podzemné časti sú chránené – nezbierať
• nebezpečné pre tehotné ženy
• neužívať vo veľkých dávkach

Zaujímavosti:
Vachta je jednou z najsilnejších horkých bylín. V minulosti sa používala ako tonikum pri vyčerpaní, horúčke a tráviacich poruchách. Je cennou súčasťou horkých likérov a liekopisných tinktúr. V zmesiach podporuje menštruačný cyklus a látkovú premenu.

Ďalšie názvy:

1. Valeriána lekárska – slovenský názov
2. Kozlík lékařský – český názov
3. Valeriana officinalis – latinský názov
4. Valerian – anglický názov
5. Valériane – francúzsky názov
6. Baldrian – nemecký názov
7. Valeriana – taliansky názov
8. Valeriana – španielsky názov
9. Валериана – ruský názov

Používa sa na:

• nespavosť
• nervozitu a stres
• úzkosť a psychické napätie
• neurotické stavy
• žalúdočné neurózy
• črevné poruchy
• zníženie krvného tlaku
• menopauzu
• bolesti hlavy a migrény
• bolestivú menštruáciu
• podporu trávenia pri nervozite

Účinné látky:
valepotriáty, silice (bornylacetát), alkaloidy, flavonoidy, kyselina valerénová.

Účinky:

• silné sedatívne účinky
• upokojuje nervový systém
• zlepšuje spánok
• znižuje krvný tlak
• uvoľňuje kŕče tráviaceho traktu
• zmierňuje úzkosť a stres
• pomáha pri migréne

Zbierame:
koreň, podzemok

Doba zberu:

• jeseň po odkvitnutí
• skorá jar pred rašením

Zber:
Zbierame podzemok s koreňmi od jesene do jari. Korene sa rýchlo, ale dôkladne umyjú v tečúcej vode, rozrežú a zavesené na motúze sušia pri teplote do 35–40 °C. Uchováva sa v suchu a tme.

O rastline:
Valeriána lekárska (Valeriana officinalis) je trváca bylina rastúca na vlhkých lúkach, okrajoch lesov, v kroví a priekopách. Kvitne od mája do septembra. Je jednou z najznámejších upokojujúcich bylín, používaná pri nespavosti, nervozite, úzkosti, žalúdočných neurózach a menštruačných bolestiach.

Použitie a prípravky:

• čaj – na nespavosť, nervozitu, trávenie
• tinktúra – na spánok a upokojenie
• macerát – na úzkosť a rozrušenie
• kúpeľ – na upokojenie nervov

Domáce recepty:
Odvar proti nespavosti:
2 čajové lyžičky drogy dať do studenej vody, nechať zovrieť a lúhovať 10–12 hodín. Piť 2–3× denne jednu šálku.

Macerácia:
2 lyžičky posekaného koreňa namočiť do studenej vody na 8–10 hodín. Užívame pri rozrušení a nespavosti.

Kozlíkový čaj na spanie:
1 lyžička sušeného koreňa zaliať 250 ml vriacej vody, lúhovať 10 minút. Piť večer.

Tinktúra:
Koreň naložiť do 60% alkoholu na 2 týždne. Užívať 20–30 kvapiek pred spaním.

Kúpeľ:
100 g koreňa zaliať litrom studenej vody, nechať 10 hodín odstáť, scediť a pridať do kúpeľa. Ležať 15–20 minút.

Čaj na žalúdočnú nervozitu:
Vachta, ľubovník, puškvorec, valeriána, zemežlč, mäta, stavikrv, palina, rebríček, rumanček, angelika. Macerovať cez noc, ráno povariť. Piť 3× denne nalačno.

Čaj na srdce:
Medovka, valeriána, hloh. 1 ČL zmesi zaliať 1/4 l vody, lúhovať 10 minút. Piť po dúškoch.

Bylinný čaj na oči:
Nezábudka, očianka, púpava, nechtík, valeriána, fenikel. 1 ČL zmesi zaliať 1/4 l vody, lúhovať 15 minút. Piť ráno a večer.

Obklady na unavené oči:
Očianka, rumanček, valeriána, bórová voda. Varíme 2 minúty, lúhujeme 10 minút, pridáme bórovú vodu. Tampóny prikladať na oči 5–10 minút.

Kontraindikácie:

• neužívať dlhšie ako 2–3 týždne bez prestávky
• po 30 dňoch užívania urobiť 2-týždňovú pauzu
• opatrne pri nízkom krvnom tlaku
• môže spôsobovať ospalosť

Zaujímavosti:
Valeriána je jednou z najstarších sedatívnych rastlín. V minulosti sa používala pri hystérii, nervových záchvatoch, nespavosti a migréne. Je základom mnohých moderných „upokojujúcich kvapiek“. Jej vôňa je pre ľudí výrazná, ale mačky ju milujú podobne ako valeriánový koreň.

Zbierame:
vňať

Doba zberu:

• Júl
• August
• September

Zber:
Rastlinu zbierame v čase kvitnutia (júl–september). Sušíme v tieni pri teplote do 45 °C.

O rastline:
Veronika lekárska (Veronica officinalis) je trváca bylina s plazivou stonkou dlhou až 30 cm. Listy sú elipsovité až obrátene vajcovité, pílkovité, chlpaté, s krátkou stopkou. Kvety sú bledomodré, usporiadané do strapca, so štvorpočetným kalichom, štvorpočetnou korunou a dvoma tyčinkami. Plodom je mnohosemenná, dvojpuzdrová tobolka. Rastie na suchších pasienkoch, lúkach, medziach a vo svetlých lesoch.

Použitie a prípravky:

• odvar – na bronchitídu a astmu
• zápar – na kožné ochorenia
• obklady – na rany a ekzémy
• čaj – na reumatické ťažkosti

Domáce recepty:
Odvar na bronchitídu:
1 lyžica vňate povariť 10 minút v 250 ml vody, piť 2× denne.

Zápar na ekzém:
1 čajová lyžička vňate zaliať horúcou vodou, lúhovať 15 minút, používať na omývanie pokožky.

Obklad na rany:
Silný odvar naniesť na gázu a prikladať na postihnuté miesto.

Kontraindikácie:

• pri alergii na skorocelovité rastliny neužívať
• tehotné ženy – užívať opatrne
• pri silných kožných infekciách používať len ako doplnok

Zaujímavosti:
Veronika lekárska bola v minulosti považovaná za „všeliek na pľúca“. Mnísi ju používali na liečbu kašľa a na hojenie rán. Je jednou z najčastejších bylín v starých európskych liekopisoch.

Ďalšie názvy:

1. Vítod horkastý – slovenský názov
2. Vítod – slovenský ľudový názov
3. Horký vítod – starší slovenský názov
4. Vítod nahořklý – český názov
5. Polygala amara – latinský názov
6. Polygala amarella – alternatívny latinský názov
7. Bitter milkwort – anglický názov
8. Bitterer Kreuzblümchen – nemecký názov
9. Polygala amère – francúzsky názov
10. Poligala amara – taliansky názov
11. Polígala amarga – španielsky názov
12. Горькая полигала – ruský názov

Používa sa na:

• podporu močenia – diuretický účinok
• stimuláciu tráviacich tekutín a chuť do jedla
• kašeľ, bronchitídu a infekcie horných dýchacích ciest
• ochorenia obličiek a dnu
• tráviace problémy – hnačka, podráždené črevá
• podporu trávenia a črevnej mikroflóry

Účinné látky:
triterpénové saponíny, horká látka polygamarín, triesloviny, esenciálne oleje so salicylátmi.

Účinky:

• diuretický účinok
• stimuluje trávenie a chuť do jedla
• protizápalové pôsobenie
• pomáha pri bronchitíde a kašli
• podporuje liečbu obličkových ochorení
• pomáha pri hnačke a tráviacich ťažkostiach

Zbierame:
nadzemné časti, niekedy aj korene

Doba zberu:

• Vňať – počas kvitnutia (máj – júl)
• Koreň – jar alebo jeseň

Zber:
Nadzemné časti sa zbierajú počas kvitnutia. Korene sa môžu zbierať na jar alebo jeseň. Sušená rastlina má horkú chuť. Suší sa v tieni pri teplote do 40 °C.

O rastline:
Vítod horkastý (Polygala amara / Polygala amarella) je malá trvalka z čeľade Vítodovité (Polygalaceae). Dorastá do výšky približne 10 cm. Kvitne na začiatku leta modrými, ružovými alebo bielymi kvetmi, ktoré môžu byť dlhé až 1 cm. Plodom je srdcovitá kapsula. Rastlina rastie najmä v strednej Európe, uprednostňuje vápenitú, vlhkú a skalnatú pôdu.

Použitie a prípravky:

• odvar – na trávenie, dýchacie cesty a obličky
• prášok – na podporu trávenia
• kombinácie s inými bylinami – pri bronchitíde a tráviacich ťažkostiach

Domáce recepty:
Nálev na trávenie:
1 čajová lyžička sušenej vňate sa nechá lúhovať cez noc v pohári studenej vody. Nápoj sa pije v niekoľkých dávkach počas dňa.

Odvar na dýchacie cesty:
1 lyžica byliny povariť 10 minút v 250 ml vody, piť 2× denne.

Kontraindikácie:

• vo veľkých dávkach môže byť toxický
• užívať opatrne pri ochoreniach obličiek
• tehotné ženy – konzultovať s odborníkom

Zaujímavosti:
Vítod horkastý má podobné účinky ako vítod obyčajný (Polygala vulgaris) a vítod senega (Polygala senega). Pri astme je však oveľa slabší ako vítod senega. V minulosti sa používal ako horké tonikum na podporu trávenia.

Zbierame:
vňať a koreň (podzemok)

Doba zberu:

• Máj
• Jún
• August
• September

Zber:
Vňať zbierame v čase kvitnutia (máj–jún). Sušíme na slnku pri teplote do 40 °C.

Podzemky vyberáme po dozretí semien (august–september). Sušíme na slnku pri teplote do 40 °C.

O rastline:
Vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis) je trváca bylina s rovnou, nerozkonárenou, kolienkatou a čiastočne plazivou stonkou. Listy sú srdcovité, striedavé, žltozelené, na rube svetlejšie s výraznou žilnatinou. Kvety sú žlté, usporiadané v skupinkách v pazuchách listov. Plodom je veľká hruškovitá tobolka s množstvom semien. Rastlina má charakteristický nepríjemný zápach. Rastie pri viniciach, v krovinatých zárastoch, pri cestách a na okrajoch lesov.

Použitie a prípravky:

• zápar – na hnisavé zápaly kože
• odvar – na reumatické a dnové ťažkosti
• obklady – na kožné infekcie
• zápar – na menštruačné ťažkosti

Domáce recepty:
Zápar na kožné zápaly:
1 čajová lyžička vňate zaliať 200 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút, používať na obklady.

Odvar na reumatizmus:
1 lyžica koreňa povariť 10 minút, piť len po konzultácii s lekárom.

Zápar na menštruačné ťažkosti:
1 lyžička vňate zaliať teplou vodou, lúhovať 15 minút, používať len zvonka.

Kontraindikácie:

• vnútorné užívanie sa neodporúča – riziko poškodenia obličiek
• kyselina aristolochová môže byť karcinogénna
• dlhodobé užívanie spôsobuje hematúriu a paralýzu končatín
• tehotné ženy – prísny zákaz
• užívať len po konzultácii s lekárom

Zaujímavosti:
Vlkovec obyčajný je jednou z najtoxickejších liečivých rastlín Európy. Napriek historickému využívaniu v ľudovej medicíne je dnes známy najmä pre obsah aristolochovej kyseliny, ktorá môže vážne poškodiť obličky. V minulosti sa používal aj ako prostriedok na „očistenie krvi“ a na podporu pôrodu.

Zbierame:
kvety

Doba zberu:

• August
• September

Zber:
Kvety vratiča zbierame v auguste až septembri. Sušíme na slnku pri teplote do 30 °C.

O rastline:
Vratič obyčajný (Tanacetum vulgare) je trváca bylina so silne rozkonárenou stonkou vysokou do 100 cm. Listy sú striedavé, pravidelne perovito strihané, tmavozelené na líci a svetlejšie na rube. Segmenty listov sú kopijovité, končisté a ostro pílkovité. Kvetné úbory sú zlatožlté, široké 6–8 mm, s plochým kvetným lôžkom, z rúrkovitých obojpohlavných kvetov. Rastlina nepríjemne páchne a má horkú gáfrovú chuť. Plodom sú drobné päťuholníkové semená. Vratič rastie pri brehoch riek, potokov, v lesoch medzi krovím a pri cestách.

Použitie a prípravky:

• odvar – na trávenie a koliky
• zápar – na žalúdočné bolesti
• obklady – na antiseptické ošetrenie pokožky
• čaj – na podporu žlčových funkcií

Domáce recepty:
Odvar na trávenie:
1 lyžica kvetov povariť 5 minút v 250 ml vody, piť po dúškoch.

Zápar na žalúdočné bolesti:
1 čajová lyžička kvetov zaliať horúcou vodou, lúhovať 10 minút, piť teplé.

Obklad antiseptický:
Silný odvar naniesť na gázu a prikladať na postihnuté miesto.

Kontraindikácie:

• vysoké dávky môžu poškodiť obličky a nervovú sústavu
• spôsobuje prekrvenie panvovej oblasti – nevhodné pre tehotné ženy
• pri vysokom krvnom tlaku užívať opatrne
• pri alergii na astrovité rastliny neužívať

Zaujímavosti:
Vratič obyčajný sa v minulosti používal ako prírodný repelent proti hmyzu a ako konzervačná bylina pri skladovaní mäsa. Je známy svojou výraznou vôňou a silnými biologickými účinkami, preto sa musí dávkovať veľmi opatrne.

Zbierame:
kôru, mladé konáre, samčie kvety

Doba zberu:
jar – keď prúdi miazga (najľahšie sa sťahuje kôra)

Zber:
Zbiera sa tenká vrchná vrstva kôry z mladých konárov. Nikdy neodrezávať hrubé kusy zo starých kmeňov – poškodzuje rastlinu. Kôra sušiť v tieni, na vzdušnom mieste. Samčie kvety zbierať počas kvitnutia – používajú sa na obličky.

O rastline:
Vŕba biela (Salix alba) je tradičná liečivá drevina známa ako prírodný zdroj salicínu – látky podobnej aspirínu. Používa sa na horúčku, bolesti, zápaly, reumu, migrény, tráviace ťažkosti a kožné problémy. Je jednou z najdôležitejších protizápalových bylín v európskej tradícii.

Použitie a prípravky:

• odvar z kôry – horúčka, bolesti, zápaly
• odvar zo samčích kvetov – obličky, močové cesty
• kúpele – kožné zápaly, reuma
• obklady – opuchy, bolesti svalov
• kloktadlo – zápaly hrdla a ďasien

Odporúčané dávkovanie:

• Odvar z kôry: variť 10–15 minút, lúhovať 10 minút.
• Odvar zo samčích kvetov: variť 5 minút, lúhovať 10 minút.
• Kúpele: silný odvar, kúpeľ 15–20 minút.
• Obklady: silný odvar, priložiť 20–30 minút.
• Kloktadlo: 2–3× denne.

Domáce recepty:
Odvar z vrbovej kôry (klasický):
1 lyžička sušenej kôry 250 ml vody Variť 10–15 minút Lúhovať 10 minút Použiť na horúčku, zápaly, bolesti.

Odvar zo samčích kvetov (na obličky):
1 lyžica kvetov 250 ml vody Variť 5 minút Lúhovať 10 minút Piť teplé.

Kúpeľ z vrbovej kôry:
3–4 hrste kôry 2 litre vody Variť 20 minút Scediť do kúpeľa Kúpeľ 15–20 minút.

Obklad na bolesti svalov a kĺbov:
Silný odvar (dvojnásobná dávka kôry) Namočiť látku Priložiť 20–30 minút.

Kloktadlo:
Klasický odvar Kloktať 2–3× denne.

Kontraindikácie:

• užívanie liekov na riedenie krvi – konzultovať
• alergia na salicyláty – nepoužívať
• tehotenstvo – opatrnosť
• deti – používať mierne dávky

Zaujímavosti:
Vŕba je pôvodný zdroj salicínu – predchodcu aspirínu. Používala sa už v starovekom Grécku na horúčku a bolesti. Je jednou z najúčinnejších protizápalových drevín. Samčie kvety majú špecifické účinky na obličky.

Zber: Vŕba rakytová sa zbiera najmä pre svoju kôru, ktorá obsahuje salicyláty, taníny a ďalšie liečivé látky. Najvhodnejší čas zberu je na jar, keď prúdi miazga a kôra sa dá ľahko stiahnuť z mladých konárov. Zbierajú sa tenké prúžky kôry z čerstvých vetvičiek, nikdy nie zo starých kmeňov, aby sa rastlina nepoškodila. Suší sa v tieni na vzdušnom mieste, kde si zachová svetlejšiu farbu a typickú vôňu. Okrem kôry sa zbierajú aj jahňady (samčie kvety) počas jari, púčiky v zime ako potravinový zdroj a mladé listy či ročné výhonky, ktoré sú jedlé a dajú sa použiť čerstvé alebo varené podobne ako špenát.

Použitie: Vŕba rakytová sa v medicíne využíva najmä pre svoju kôru, ktorá pôsobí analgeticky, antipyreticky, protizápalovo a pomáha pri bolestiach, horúčke, hnačke či krvácaní. Kôra je prírodným zdrojom kyseliny salicylovej, preto sa používa pri artritíde, reumatických ochoreniach, bolestiach chrbta, kolien a bokov, pri prechladnutí, miernych infekciách a zápalových bolestiach. Externe sa využíva na čistenie rán, menšie zápaly kože, obklady na bolesti svalov a kĺbov či kúpele pri kožných problémoch. V spojení s octom sa používa na liečbu bradavíc. Jahňady, púčiky, listy a mladé výhonky sú jedlé — dajú sa variť, pridávať do polievok alebo pripraviť ako zelenú hmotu podobnú špenátu. Kloktadlo z kôry pomáha pri bolestiach v krku, a vnútorné užívanie môže zmierniť pálenie záhy či menopauzálne návaly tepla.

Ako čaj: Pridajte 2 alebo 3 gramy drvenej alebo práškovej kôry do šálky studenej vody. Zmes sa potom zahreje na teplotu varu a nechá sa päť minút odstáť pred zliatím. Tradičné dávkovanie je jedna šálka 3-4krát denne ako liek na drobné reumatické ochorenie, bolesti hlavy, vysokú horúčku a zápal tráviaceho systému.

Ako tinktúra: Kôra by mala byť počas jari zhromažďovaná z hrubých vetiev a potom umiestnená do vzduchotesnej sklenenej nádoby. Pridajte 40% alkoholu, kým nie je kôra pokrytá, a potom skladujte zmes na tmavom mieste asi mesiac pred odstránením kôry. Tinktúru umiestnite do vzduchotesnej sklenenej fľaše pre budúce použitie.

Odporúčaná dávka tinktúry je jedna čajová lyžička v pohári vody trikrát denne. Tinktúra môže byť použitá napr. na bolesti hlavy, zápaly, reumatické bolesti, bolesti svalov, bolesti chrbta, menštruačné bolesti, zadržiavanie moču, prechladnutie, chrípku a menšie športové poranenia.

Recepty:

• Odvar z kôry (klasický)
  1 čajová lyžička sušenej kôry, 250 ml vody, variť 10–15 minút, lúhovať 10 minút, scediť.
• Odvar zo samčích kvetov (jahňady)
  1 lyžica kvetov, 250 ml vody, povariť 5 minút, lúhovať 10 minút, piť teplé.
• Kúpeľ z vrbovej kôry
  3–4 hrste kôry, 2 litre vody, variť 20 minút, scediť do kúpeľa, kúpeľ 15–20 minút.
• Obklad na bolesti
  silný odvar (dvojnásobná dávka kôry), namočiť látku, priložiť na bolestivé miesto 20–30 minút.
• Kloktadlo
  klasický odvar, kloktať 2–3× denne pri bolestiach v krku a zápaloch ústnej dutiny.
• Jedlé jahňady a púčiky
  púčiky (v zime) a jahňady (na jar) uvariť a pridať do polievok alebo konzumovať ako zeleninu.
• Listy a výhonky ako špenát
  mladé listy a mäkké výhonky uvariť ako zelenú hmotu podobnú špenátu.

O vrbici vŕbolistej:

Vrbica vŕbolistá (Lythrum salicaria) je výrazná vlhkomilná trvalka, ktorú často vidíme pri riekach, potokoch, rybníkoch a na mokradiach. Rastie aj na vlhkých lúkach, v rákosinách a podmáčaných priekopách. Dorastá do výšky približne 30–180 cm. Kvety sú purpurové, karmínové, vínové alebo fialové a sú usporiadané v hustých klasoch. Kvety sa objavujú od júna do septembra, po odkvitnutí sa tvoria tobolky s množstvom semien.

Rastlina je medonosná – jej kvety navštevujú včely a čmeliaky. Má silný oddenok, ktorým sa rozrastá do strán a na zamokrených pôdach vytvára husté porasty. Darí sa jej na slnečnom stanovišti, v tieni slabne. V niektorých krajinách je považovaná za invazívnu, u nás sa nepovažuje za nebezpečnú.

Použitie a prípravky:

• čaj – pri hnačke, zápaloch žalúdka a čriev, krvácavosti ďasien
• obklady – na zle sa hojace rany, drobné poranenia, krvácanie z nosa
• odvary – na výplachy úst pri krvácavosti ďasien
• tradične zdroj červeného farbiva z koreňov a kvetov
• vňať vhodená do ohňa údajne odpudzuje komáre

Recept – čaj z vrbice vŕbolistej:

• 1 čajová lyžička sušenej kvetúcej vňate
• 250 ml vody
• krátko povariť približne 5 minút
• nechať lúhovať a piť po šálkach alebo použiť na obklady

Pestovanie:

• vlhkomilná rastlina – vhodná k jazierkam a vodným plochám
• vyžaduje vlhkú pôdu, znáša aj zamokrené stanovištia
• najlepšie prospieva na slnečnom mieste
• v záhradách vytvára výrazné farebné porasty

Doba zberu:

• kvetúca vňať – leto (jún až september)
• oddenky – jar a jeseň

Zbierame:

• kvetúcu vňať – hornú tretinu rastliny
• oddenky – na silnejšie odvary a tradičné použitie

Kontraindikácie:

• pri dlhodobom vnútornom užívaní konzultovať s odborníkom
• opatrnosť pri užívaní u tehotných a dojčiacich žien
• pri závažných ochoreniach tráviaceho traktu používať len po dohode s lekárom

Bezpečnosť:

• dodržiavať odporúčané dávkovanie
• vonkajšie použitie (obklady, výplachy) je vo všeobecnosti bezpečné
• rastlina nie je považovaná za toxickú, ale vnútorné užívanie má byť rozumné

Zhrnutie:

Vrbica vŕbolistá (Lythrum salicaria) je tradičná liečivá rastlina s výraznými sťahujúcimi a protikrvácavými účinkami. Pomáha pri hnačke, zápaloch tráviaceho traktu, krvácavosti ďasien, silnom menštruačnom krvácaní a pri zle sa hojacich ranách. Je medonosná, vhodná k vodným plochám a na vlhké stanovištia. Pri rozumnom použití predstavuje cennú bylinku v domácej lekárničke.

Ďalšie názvy:

1. Vrbina peniažková – slovenský názov
2. Peniažková bylina – slovenský ľudový názov
3. Peniažkovec – starší slovenský názov
4. Vrbina penízková – český názov
5. Lysimachia nummularia – latinský názov
6. Creeping Jenny – anglický názov
7. Pfennigkraut – nemecký názov
8. Herbe aux écus – francúzsky názov
9. Lisimachia – taliansky názov
10. Hierba moneda – španielsky názov
11. Монетница – ruský názov

Používa sa na:

• zahlienenie a kašeľ
• akútne aj chronické ekzémy
• svrbenie pokožky
• reumatické problémy
• silnú menštruáciu
• posilnenie organizmu
• kožné vredy, rany a zle sa hojace zranenia
• hemoroidy
• zvláčnenie pokožky
• afty a zápaly v ústach
• hnačku

Účinné látky:
saponíny, kyselina kremičitá, triesloviny, enzýmy, organické kyseliny.

Účinky:

• odhlieňujúce pôsobenie
• tlmí kašeľ
• protizápalové účinky
• hojenie rán a vredov
• zvláčňuje pokožku
• pomáha pri hemoroidoch
• zmierňuje svrbenie
• pomáha pri reumatizme
• podporuje liečbu hnačky
• pomáha pri aftách

Zbierame:
vňať (kvet, listy, lodyha)

Doba zberu:

• máj – júl (počas kvitnutia)

Zber:
Zbiera sa celá vňať počas kvitnutia. Suší sa v tieni alebo pri umelom sušení pri teplote 40–45 °C. Na čaj sa používa kvet, listy aj lodyha.

O rastline:
Vrbina peniažková (Lysimachia nummularia) je vytrvalá bylina pochádzajúca z oblasti Kaukazu. Dorastá do výšky 10–45 cm. Má plazivú, nevetvenú, korenujúcu lodyhu, ktorá vytvára hustý prízemný koberec. Listy sú krátko stopkaté, križmostojné, eliptické až okrúhle – pripomínajú malé peniažky, čo dalo rastline jej názov. Kvety sú sýto žlté, vyrastajú v pazuchách listov a kvitnú od mája do júla. Rastlina miluje vlhko, rastie v priekopách, pri vlhkých lúkach, pri jazierkach a v polotieni.

Použitie a prípravky:

• čaj – na kašeľ, odhlieňovanie, afty
• čaj zo žltých kvetov – jemná, lahodná chuť
• kúpeľ – na hemoroidy, ekzémy, kožné problémy
• obklad – na boľavé kĺby
• pleťová maska – zvláčňuje a zvyšuje elasticitu pokožky

Domáce recepty:
Čaj na kašeľ a zahlienenie:
1 lyžička kvetov, listov alebo lodyhy zaliať horúcou vodou, lúhovať 10 minút. Piť 2–3× denne.

Čaj zo žltých kvetov:
1 lyžička kvetov zaliať horúcou vodou, lúhovať 10 minút, popíjať teplé.

Kúpeľ na hemoroidy a ekzémy:
Silnejší odvar pridať do teplej vody a kúpať postihnuté miesto 10–15 minút.

Kontraindikácie:

• pri silnej hnačke užívať opatrne
• pri alergii na rastliny s obsahom saponínov užívať s mierou
• tehotné ženy – odporúča sa konzultácia s odborníkom

Zaujímavosti:
Vrbina peniažková bola v minulosti jednou z najdôležitejších bylín na hojenie rán a vredov. V starých bylinkárskych knihách sa uvádza ako „zázračná bylina na kožné boláky“. V záhradách sa používa aj ako dekoratívna pôdopokryvná rastlina.

Botanický popis:
Vŕbovka chlpatá je mohutná trváca bylina vysoká 50–180 cm, niekedy až 2 metre. Stonka je robustná, dutá, červenkastá a husto chlpatá. Listy sú kopijovité, ostro pílkovité, protistojné až striedavé, na oboch stranách mäkko chlpaté. Kvety sú veľké, purpurovoružové, so štyrmi hlboko vykrojenými lupienkami a typickou štvorlaločnou bliznou. Kvitne od júna do septembra. Plodom je dlhá štvorpuzdrová tobolka so semenami vybavenými bielym chocholcom.

Výskyt:
Rastie v celej Európe, severnej Afrike a Ázii až po Himaláje. Na Slovensku je bežná a hojne rozšírená. Obľubuje vlhké až mokré pôdy bohaté na živiny – brehy riek, priekopy, mokrade, vlhké lúky, lužné lesy. Vyžaduje plné slnko a vysokú vlhkosť, často rastie aj v plytkej vode.

Pestovanie:
Vhodná na vlhké stanovištia, pri jazierkach, potokoch alebo vo veľkých prírodných záhonoch. Rastie rýchlo a agresívne, tvorí husté porasty. Vyžaduje slnko, vlhkú pôdu a priestor. Kultivary prakticky neexistujú.

Zber:
Zbiera sa kvitnúca vňať počas leta (jún – september). Mladé listy a výhonky sú po tepelnej úprave jedlé, korene sa dajú variť. Semenné páperie sa kedysi používalo ako výplň do vankúšov alebo ako troud.

Využitie:
V ľudovom liečiteľstve sa používala podobne ako iné vrbovky – na zápaly močových ciest, prostaty a na sťahujúce účinky. Je významnou medonosnou rastlinou pre včely a čmeliaky a živnou rastlinou pre húsenice lišaja vrbkového.

Toxicita:
Rastlina nie je jedovatá. Pri požití veľkého množstva môže spôsobiť mierne tráviace ťažkosti. Zámena s inými druhmi vrboviek je možná, ale nie nebezpečná – žiadny podobný druh nie je jedovatý.

Kontraindikácie:

• alergia na rastlinu
• tehotenstvo a dojčenie – opatrne
• deti – len po odporúčaní odborníka

Zaujímavosti:
Názov „Epilobium“ pochádza z gréckych slov „epi“ (na) a „lobos“ (struk), čo odkazuje na kvet sediaci na vrchole semenníka. „Hirsutum“ znamená chlpatý. Semená sa šíria vetrom pomocou bieleho páperia. Rastlina sa rýchlo rozširuje aj podzemnými výbežkami, preto tvorí rozsiahle kolónie.

Botanický popis:
Vrbovka malokvetá je trváca bylina vysoká 30–80 cm (max. okolo 1 m). Stonka je vzpriamená, husto pokrytá jemnými chlpmi. Listy sú kopijovité, protistojné, bez stopky, mierne zubaté. Kvety sú malé, bledoružové až takmer biele, široké 6–8 mm. Kvitne od júna do augusta. Plodom je kapsula so semenami vybavenými páperím.

Výskyt:
Rastie v celej Európe, Ázii aj Severnej Amerike. Obľubuje vlhké lúky, mokrade, okraje lesov, rumoviská, násypy a kamenisté pôdy s vysokým obsahom dusíka. Na Slovensku je hojne rozšírená, najmä v podhorských oblastiach.

Pestovanie:
Vysieva sa od februára do apríla na povrch substrátu do hĺbky 0,4 cm. Vyžaduje vlhké stanovisko, hlinitú až ťažšiu pôdu. Sadenice sa presádzajú od mája do júla do sponu 15 × 5 cm. Kvitne od júna do októbra. Zber vňate prebieha od júna do septembra, najlepšie pred alebo počas kvitnutia.

Zber:
Zbiera sa horná časť vňate, aby rastlina mohla ďalej rásť. Pri šetrnom zbere rastlina dorastá opakovane. Koreňový systém umožňuje rastline vyrašiť aj ďalší rok.

Dávkovanie a príprava:

• 1 čajová lyžička sušenej vňate
• 250 ml vriacej vody
• lúhovať 10–15 minút
• piť 1–2 šálky denne, dlhodobo

Staršie zdroje uvádzajú aj studené výluhy alebo odvary varené 15 minút. Účinok sa prejavuje pri pravidelnom užívaní.

Čaj z vrbovky:
Čaj je dostupný v lekárňach, obchodoch so zdravou výživou aj online. Hotové čaje sú výhodné kvôli presnému dávkovaniu a bezpečnému užívaniu.

Kvapky z vrbovky:
Dostupné sú jednodruhové aj kombinované kvapky. Môžu byť súčasťou dlhodobej starostlivosti o prostatu a močové cesty.

Kontraindikácie:

• alergia na rastlinu
• tehotenstvo a dojčenie – len po konzultácii s lekárom
• deti – len po odporúčaní pediatra
• pri vážnych urologických problémoch je potrebná lekárska diagnostika

Upozornenie:
Častá zámena s vrbovkou veľkokvetou, ktorá nemá rovnaké liečivé účinky.

Záver:
Vrbovka malokvetá je jedna z najdôležitejších bylín pre zdravie prostaty a močových ciest. Má silné protizápalové účinky, podporuje detoxikáciu a je nenáročná na pestovanie. Vhodná na dlhodobé užívanie ako podporná liečivá rastlina.

Botanický popis:
Vytrvalá bylina vysoká 50–180 cm. Má vzpriamené stonky a úzke kopijovité listy. Kvitne od júna do augusta ružovo-fialovými kvetmi usporiadanými v dlhých strapcoch. Plodom sú dlhé tobolky s páperistými semenami, ktoré sa šíria vetrom.

Výskyt:
Pochádza z Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Rastie na rúbaniskách, okrajoch lesov, horských lúkach, požiariskách a narušených pôdach. Je jednou z prvých rastlín, ktoré osídľujú miesta po požiaroch.

Pestovanie:
Nenáročná rastlina, obľubuje slnečné až polotienisté stanovištia, priepustnú humóznu pôdu a miernu vlhkosť. Rozmnožuje sa semenami aj podzemkami a rýchlo sa rozrastá.

Zber:
Zbiera sa kvitnúca vňať od júna do augusta. Odrezávajú sa mladé vrchné časti bez zdrevnatených stoniek. Suší sa v tieni pri teplote do 40 °C.

Dávkovanie a príprava:
Najčastejšie sa pripravuje ako čaj (Ivanov čaj). Sušená vňať sa zaleje vriacou vodou a lúhuje 10–15 minút. Pije sa 1–2 šálky denne.

Kontraindikácie:

• alergia na rastlinu
• tehotenstvo a dojčenie – opatrne
• deti – len po odporúčaní odborníka
• pri vážnych urologických problémoch je potrebná lekárska diagnostika

Zaujímavosti:
Vrbovka úzkolistá je symbol obnovy krajiny – osídľuje požiariská a narušené pôdy. Mladé jarné výhonky sa kedysi používali ako zelenina podobná špargli. Je známa ako tradičný ruský „Ivanov čaj“.

Bylinkárska rada:
Zbierajte len mladé, zdravé rastliny na čistých lokalitách. Najkvalitnejšia droga je z vrchných častí pred plným kvitnutím. Šetrný zber umožní rastline ďalej kvitnúť a vytvárať semená.

Záver:
Vrbovka úzkolistá je významná európska liečivka s účinkami na trávenie, sliznice, imunitu a celkovú vitalitu. Nie je primárnou bylinkou na prostatu, ale je výborným doplnkom v bylinných zmesiach pre mužov aj ženy.

Zbierame:
vňať, niekedy aj kvet

Doba zberu:

• august – september (počas kvitnutia)

Zber:
Vňať sa zbiera počas kvitnutia zrezávaním približne v polovici dĺžky. Suší sa rýchlo vo zväzkoch na tienistom mieste. Umelé sušenie sa neodporúča, maximálna teplota je 45 °C. Jesenný materiál je bez liečivých účinkov.

O rastline:
Vres obyčajný (Calluna vulgaris) je nízky krík rozšírený v Európe a Severnej Amerike. U nás rastie na suchých lesných piesočnatých pôdach a starých rašeliniskách. Dorastá do nízkej výšky, tvorí husté porasty. Kvety sú drobné, ružové až fialové, kvitne koncom leta. Droga je bez zápachu, chuti trpko horkastej. Obsahuje flavonoidy, triesloviny, kyselinu kremičitú a ďalšie látky. Má výrazné protizápalové účinky najmä v oblasti močových ciest.

Použitie a prípravky:

• nálev – dezinfekcia močových ciest, diuretikum
• zmesné čaje – s repíkom, šalviou, prasličkou
• Renol – extrakt z vresu na podporu orgánov
• Konská masť s vresom – na reumatické bolesti a kĺby

Domáce recepty:
Odvar (podľa knihy Rastliny v domácej lekárni, 1973):
2 lyžičky kvetov alebo zelených nedrevnatých vetvičiek povariť 10 minút v 250 ml vody. Nechať 15 minút stáť, scediť a piť vlažný 1–2 šálky denne.

Kontraindikácie:

• pri silnej dehydratácii užívať opatrne
• pri ochoreniach obličiek konzultovať s odborníkom
• tehotné ženy – odporúča sa odborná konzultácia

Zaujímavosti:
Vres je tradičná liečivá rastlina severských národov. V minulosti sa používal aj na výrobu piva, farbenie látok a ako výplň matracov. Vresové porasty sú významným biotopom pre mnohé druhy hmyzu.

Ďalšie názvy:

1. Vresna bažinná – slovenský názov
2. Voskovník – slovenský ľudový názov
3. Vřesna bahenní – český názov
4. Myrica gale – latinský názov
5. Sweet gale – anglický názov
6. Gagelstrauch – nemecký názov
7. Piment royal – francúzsky názov
8. Mirica – taliansky názov
9. Mirto de los pantanos – španielsky názov
10. Мирика болотная – ruský názov

Používa sa na:

• rany a zle sa hojace poranenia
• akné a kožné zápaly
• tráviace problémy
• diuretickú podporu
• dezinfekciu pokožky
• odpudzovanie hmyzu (komáre, blchy)

Účinné látky:
esenciálne oleje bohaté na terpeny, flavon-glykozidy (toxické vo vyšších dávkach), horké taniny, aromatické látky.

Účinky:

• adstringentné pôsobenie
• antiseptické účinky
• hojivé účinky
• diuretický efekt
• protizápalové pôsobenie
• odpudzuje hmyz

Zbierame:
listy, výhonky, kvety, plody

Doba zberu:

• listy – leto
• výhonky – jar
• plody – po dozretí

Zber:
Listy sa zbierajú v lete, výhonky na jar – obsahujú najviac esenciálneho oleja. Plody sa zbierajú po dozretí a môžu sa variť na výrobu vosku, ktorý sa kedysi používal na sviečky. Suší sa v tieni pri teplote do 40 °C.

O rastline:
Vresna bažinná (Myrica gale) je aromatický, malý kvetinový ker endemický pre severnú a západnú Európu, ale rastie aj v niektorých častiach severnej Ameriky. Dorastá do výšky až 2 metre. Rastie v bažinách, močiaroch, mokrinách a vlhkých vresoviskách. Listy sú šedozelené, spirálovito usporiadané, jemne zúbkaté. Kvetenstvá sú valcovité, samčie aj samičie, s minimom okvetných lístkov. Rastlina prosperuje v pôde s nízkym obsahom dusíka vďaka aktinobaktériám v koreňoch, ktoré viažu dusík zo vzduchu.

Použitie a prípravky:

• čaj – z čerstvých alebo sušených listov
• odvary – na trávenie a kožné problémy
• tinktúry – alkoholové extrakty
• kulinárske použitie – polievky, dusené jedlá, korenie
• parfumy – aromatická zložka
• odpudzovanie hmyzu – komáre, blchy

Domáce recepty:
Čaj z vresny:
1 čajová lyžička čerstvých alebo sušených listov zaliať horúcou vodou, lúhovať 10 minút.

Odvar na kožné problémy:
2 lyžičky listov povariť 10 minút v 250 ml vody, nechať 15 minút stáť, scediť a používať na obklady.

Odpudzovač hmyzu:
Vresnu kombinovať s citronelou alebo eukalyptom pre silnejší repelentný účinok.

Kontraindikácie:

• tehotné ženy – neužívať
• esenciálny olej zo semien je toxický – nikdy neužívať vnútorne
• môže dráždiť pokožku
• vo väčších dávkach spôsobuje bolesti hlavy

Zaujímavosti:
Vresna bahenná bola kedysi používaná ako prísada do piva, no neskôr ju nahradil chmeľ. V Škótsku je tradičnou súčasťou svadobných kytíc. V minulosti sa používala na odpudzovanie bĺch a komárov. Esenciálny olej z vresny je dnes uznávaný ako účinný repelent.