Počet byliniek v databáze: 264
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
forskolín (hlavná aktívna látka), diterpény, flavonoidy, silice.
Účinky:
Zbierame:
koreň (najviac forskolínu), listy (doplnkovo)
Doba zberu:
jeseň – po dozretí rastliny
Zber:
Koreň vykopať po dozretí rastliny.
Listy zbierať priebežne.
Sušiť v tieni pri teplote do 40–50 °C.
O rastline:
Africká žihľava (Coleus forskohlii) je tropická liečivá rastlina známa najmä vďaka látke forskolín. Ten ovplyvňuje metabolizmus, cievy, srdce, dýchanie a hormonálnu rovnováhu. Používa sa pri chudnutí, podpore štítnej žľazy, tlaku, dýchaní a zápaloch.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Tinktúra (domáca príprava):
Nasekaný koreň
Zaliať 60 % alkoholom (pomer 1 : 5)
Lúhovať 3–4 týždne
Denne pretrepať
Precediť a skladovať v chlade.
Čaj z listov:
1 lyžička sušených listov
250 ml horúcej vody
Lúhovať 10 minút
Piť 1–2× denne.
Odvar z koreňa:
Koreň krátko povariť
Použiť pri metabolických a zápalových ťažkostiach.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Forskolín aktivuje enzým adenylátcyklázu – zvyšuje tvorbu bunkovej energie.
Používa sa v tradičnej aj modernej medicíne.
Je obľúbený v doplnkoch na chudnutie a podporu srdca.
https://bylinkopedie.cz/
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (anízovo‑mätová vôňa), flavonoidy, triesloviny, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
listy a kvety – najčastejšie používané časti
Doba zberu:
leto – počas kvitnutia
Zber:
Zbierajú sa mladé listy a kvety. Sušiť v tieni pri teplote do 40 °C. Listy majú výraznú anízovo‑mätovú vôňu.
O rastline:
Agastache foeniculum je aromatická liečivá rastlina s anízovo‑mätovou vôňou. V tradičnej medicíne sa používa na trávenie, dýchacie cesty, nervové napätie, horúčku a kožné problémy. Je známa ako „horúca bylina“, pretože podporuje potenie a urýchľuje uzdravenie pri chorobe.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Čaj z agastache:
1 lyžička sušenej vňate 250 ml horúcej vody Lúhovať 10 minút Piť pri trávení, nervozite, kašli.
Inhalačný odvar:
Vňať krátko povariť Použiť na naparovanie pri upchatom nose a kašli.
Agastache med:
Listy a kvety naložiť do medu Nechať lúhovať Použiť na hrdlo a mierne antiseptické pôsobenie.
Tinktúra:
Vňať zaliať alkoholom Lúhovať 3–4 týždne Použiť pri trávení, nervoch, imunite.
Obklady na kožu:
Silný odvar Použiť na ekzémy, plesne, kvasinky, popáleniny.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Agastache sa nazýva „horúca bylina“ – podporuje potenie pri chorobe. Má výraznú anízovo‑mätovú chuť a vôňu. Používa sa aj v kuchyni – do čajov, dezertov, medov a sirupov.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
saponíny, flavonoidy, organické kyseliny, enzýmy, minerály.
Účinky:
Zbierame:
listy – najmä dužinatá časť
Doba zberu:
celoročne – rastlina je trváca
Zber:
Zbierajú sa dužinaté listy.
Pri rezaní pozor na ostré okraje.
Šťava sa získava narezaním listu a vytlačením dužiny.
O rastline:
Agáve americká (Agave americana) je sukulentná rastlina známa svojimi dezinfekčnými a regeneračnými účinkami. Dužina listov sa používa podobne ako aloe vera, ale je silnejšia a môže byť dráždivejšia. Tradične sa využíva na rany, podráždenie, popáleniny, ale aj na trávenie a dýchacie ťažkosti.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Jednoduchý obklad z dužiny:
Odrezať kus listu
Odstrániť tvrdú šupku
Dužinu priložiť na podráždené miesto
Nechať pôsobiť 10–20 minút
Opakovať podľa potreby.
Agáve šťava (vnútorné použitie – opatrne):
Malé množstvo dužiny vytlačiť
Použiť pri trávení alebo zápche
Len veľmi malé dávky.
Sirup z agáve:
Najčastejšie z Agave tequilana
Použiť ako sladidlo
Agave americana sa používa menej, ale je to možné.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Agáve je príbuzná aloe, ale jej účinky sú silnejšie a dráždivejšie.
Používala sa v tradičnej medicíne na rany a dýchacie ťažkosti.
Sirup z agáve je populárne sladidlo, najmä z iných druhov agáve.
https://bylinkopedie.cz/agave-americka/
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
triesloviny, flavonoidy, horčiny, organické kyseliny, silice.
Účinky:
Zbierame:
vňať – listy, stonky, kvety
Doba zberu:
jún – august (počas kvitnutia)
Zber:
Zbiera sa celá nadzemná časť rastliny.
Najlepší čas je tesne pred plným kvitnutím.
Sušiť v tieni pri teplote do 40 °C.
Sušená rastlina má zostať zelená a voňavá.
Skladovať v uzatvárateľnej nádobe na suchom a tmavom mieste.
O rastline:
Alchemilka (Alchemilla vulgaris) je tradičná ženská bylina. Používa sa pri menštruačných ťažkostiach, hormonálnej nerovnováhe, bolestiach podbruška, ale aj pri tráviacich problémoch. Má silné sťahujúce a protizápalové účinky, preto je vhodná aj na rany, ekzémy a zápaly.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Čaj z alchemilky:
1 lyžička sušenej vňate
250 ml horúcej vody
Lúhovať 10 minút
Piť pri menštruačných a tráviacich ťažkostiach.
Nálev na kloktanie:
Dvojnásobná dávka vňate
Použiť pri bolestiach hrdla a zápaloch ústnej dutiny.
Obklad na rany:
Silný odvar
Namočiť gázu
Priložiť na ranu alebo ekzém.
Sedací kúpeľ:
Silný odvar
Pridať do teplej vody
Použiť pri ženských zápaloch.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Alchemilka bola v stredoveku považovaná za magickú rastlinu.
Kvapky rosy na jej listoch sa používali v alchýmii.
Je jednou z najdôležitejších ženských bylín v Európe.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Recepty:
Účinné látky:
O alchemilke:
Alchemilka žltozelená je trvalka z čeľade ružovitých. Rod Alchemilla zahŕňa približne 300 druhov, najčastejšie rastúcich v Európe a na Kaukaze. Má charakteristické listy skladané do tvaru sukienky s 5–8 lalokmi, výrazne ozubené, so silne ochlpenou spodnou stranou. Kvetenstvo tvoria drobné žltozelené kvety v češuliach. V SR je hojne rozšírená, rastie najmä v podhorských oblastiach, na vlhkých lúkach, trávnikoch a pozdĺž ciest. Obľubuje polotienisté až slnečné miesta a hlinité, vlhké pôdy. V záhradách je dekoratívna, vhodná ako obruba záhonov, rastie expanzívne. Od polovice augusta býva náchylná na hubové choroby.
Bezpečnosť:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
polysacharidy, vitamíny A, C, E, B-komplex, minerály, enzýmy, aminokyseliny.
Účinky:
Zbierame:
dužinaté listy – najlepšie zo starších rastlín (2–3 roky)
Doba zberu:
celoročne – podľa potreby
Zber:
List odrezať pri báze.
Nechať odkvapkať žltý latex (ten sa nepoužíva).
Dužinu získať odstránením šupky a vybratím gélovej hmoty.
O rastline:
Aloe vera (Aloe barbadensis Miller) je známa liečivá rastlina s výraznými regeneračnými účinkami na pokožku. Používa sa na rany, popáleniny, podráždenie, hydratáciu, ale aj na podporu trávenia a imunity. Dužina je bezpečná, latex má preháňavé účinky a nepoužíva sa.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Domáci aloe gél:
Odrezať list
Nechať odkvapkať latex
Odstrániť šupku
Gél rozmixovať alebo použiť priamo
Skladovať v chladničke.
Aloe sirup / nápoj:
Gél zmiešať s citrónom a medom
Zriediť vodou
Použiť na osvieženie a trávenie.
Aloe na pleť:
Čerstvý gél naniesť na pokožku
Použiť pri podráždení, suchosti, popáleninách.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Aloe je jednou z najpoužívanejších rastlín v kozmetike.
Obsahuje viac ako 200 aktívnych látok.
Je známa ako „rastlina nesmrteľnosti“ v starom Egypte.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (citral, limonén), flavonoidy, triterpény, taníny.
Účinky:
Zbierame:
listy – čerstvé alebo sušené
Doba zberu:
celé vegetačné obdobie (najlepšie ráno – najvoňavejšie)
Zber:
Zbierajú sa mladé listy a vrcholové výhonky.
Sušiť v tieni pri teplote do 40 °C.
O rastline:
Aloisia citrónová (Aloysia citrodora) je aromatická liečivá rastlina s výraznou citrónovou vôňou. Používa sa na nervové napätie, trávenie, relaxáciu, nespavosť a mierne dýchacie ťažkosti. V kuchyni dodáva pokrmom svieži citrónový tón.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Čaj na upokojenie:
1 lyžička sušených listov
250 ml horúcej vody
Lúhovať 10 minút.
Tinktúra:
Listy zaliať alkoholom
Lúhovať 2–3 týždne
Pretrepávať
Použiť podľa potreby.
Sirup:
Listy povariť vo vode
Pridať cukor alebo med
Použiť do limonád, dezertov, čajov.
Kuchynské použitie:
Do čajov, limonád, dezertov, ovocných šalátov.
Výborne sa hodí aj do sladkých pokrmov a jemných omáčok.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Aloisia je jedna z najvoňavejších liečivých rastlín.
Používa sa v čajoch, parfumérii aj gastronómii.
Má jemný relaxačný účinok bez ospalosti.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (citral, limonén, geraniol), flavonoidy, triterpény, kyselina askorbová, taníny.
Účinky:
Zbierame:
listy a mladé stonky
Doba zberu:
celé vegetačné obdobie (najlepšie ráno – najvoňavejšie)
Zber:
Vetvičky odstrihnúť podľa potreby.
Listy zbierať ráno – najvyšší obsah silíc.
Sušiť v tieni pri teplote do 40 °C.
O rastline:
Verbena citrónová (Aloysia citrodora) je aromatická liečivá rastlina s výraznou citrónovou vôňou. Používa sa na dýchacie problémy, trávenie, nervové napätie, kožné ochorenia, urologické ťažkosti a detoxikáciu. V kuchyni je obľúbená na dochucovanie sladkých aj slaných jedál.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Verbena čaj:
2 lyžice listov
200 ml vriacej vody
Lúhovať 20 minút
Piť večer – relaxačný účinok.
Verbena olej:
Listy macerovať v kvalitnom oleji 2–3 týždne.
Použiť na masáže, pleť, aromaterapiu.
Verbena sirup:
Listy povariť s cukrom a vodou.
Použiť do limonád, dezertov, čajov.
Verbena v kuchyni:
Čerstvé listy nasekať do ryže.
Sušené listy pridať do koláčov (banánový chlieb, mrkvový koláč).
Použiť na dochutenie mäsa, omáčok, dezertov.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Verbena je obľúbená v Južnej Amerike – Peru, Čile, Brazília.
Je jednou z najvoňavejších liečivých rastlín.
V starých herbároch bola označovaná ako „rastlina pokoja“.
Používa sa v parfumérii, kozmetike aj gastronómii.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
kumaríny, ferulová kyselina, polysacharidy, flavonoidy, prchavé oleje.
Účinky:
Zbierame:
koreň – najaktívnejšia časť rastliny
Doba zberu:
jeseň (najlepšie z rastlín starších ako 2–3 roky)
Zber:
Koreň vykopať na jeseň.
Po očistení sušiť v tieni pri dobrej cirkulácii vzduchu.
O rastline:
Angelika čínska (Angelica sinensis) je jedna z najdôležitejších bylín tradičnej čínskej medicíny. Používa sa najmä na ženské zdravie, krvotvorbu, cirkuláciu a posilnenie organizmu po chorobe. Je známa ako „ženský ženšen“.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Tonizačný čaj:
1 lyžička sušeného koreňa
300 ml vody
Variť 5 minút
Lúhovať ďalších 10 minút.
Tinktúra:
Nasekaný koreň zaliať 40–60 % alkoholom.
Lúhovať 3–4 týždne, denne pretrepať.
Sirup:
Koreň krátko povariť vo vode.
Pridať cukor alebo med.
Použiť pri slabosti a vyčerpaní.
Kuchynské použitie:
Pridať do tonizačných polievok, bylinných odvarov a posilňujúcich nápojov.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Angelika čínska je jednou z najpoužívanejších bylín v TČM.
Nazýva sa „ženský ženšen“.
Používa sa na obnovu krvi po pôrode alebo chorobe.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
kumaríny, furanokumaríny, silice, flavonoidy, organické kyseliny, horké látky.
Účinky:
Zbierame:
koreň, listy, stonky, semená
Doba zberu:
koreň – jeseň (2–3 ročné rastliny)
listy – máj až jún
semená – august až september
Zber:
Koreň zbierať v druhom roku života, ideálne pred prvými mrazmi.
Listy a stonky zbierať počas leta.
Semená zbierať z dozretých okolíkov.
Sušiť v tieni pri teplote do 35–40 °C.
Usušené časti skladovať na suchom a tmavom mieste – sú náchylné na vlhkosť a plesne.
O rastline:
Angelika lekárska (Angelica archangelica) je mohutná aromatická bylina s výraznou vôňou pripomínajúcou borievku či pižmo. Používa sa na trávenie, dýchacie cesty, zápaly, kašeľ, vitalitu a prekrvenie. Má silné antiseptické a antimikrobiálne účinky, využíva sa aj v kozmetike, parfumérii a potravinárstve.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Tráviaci čaj:
1 lyžička sušeného koreňa
250–300 ml horúcej vody
Lúhovať 10–15 minút.
Tinktúra:
Nasekaný koreň
Zaliať 40–60 % alkoholom
Lúhovať 3–4 týždne
Denne pretrepať.
Sirup:
Koreň povariť vo vode
Pridať cukor alebo med
Použiť pri kašli a oslabení.
Kuchynské použitie:
Kandizované stonky do dezertov
Listy do polievok a omáčok
Semená do pečiva
Koreň do bylinných likérov.
Vonkajšie použitie:
Pestovanie:
Angelika sa pestuje zo semien (jeseň) alebo sadeníc (jar).
Vyžaduje úrodnú, dobre hnojenú pôdu (pH 4,5–7,4).
Potrebná je stála vlhkosť a polotieň.
Rastlina dorastá do veľkých rozmerov – potrebuje priestor.
Pre silné korene je vhodné odstraňovať kvitnúce stonky.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Angelika bola považovaná za magickú rastlinu chrániacu pred zlými silami.
Používala sa v kadidlách, kúpeľoch a ochranných rituáloch.
Je dôležitou súčasťou tradičných bylinných likérov (napr. Chartreuse).
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
iridoidy, flavonoidy, triterpény, slizové látky.
Účinky:
Zbierame:
koreň (najčastejšie), listy a kvety (doplnkovo)
Doba zberu:
koreň – jeseň
listy a kvety – leto
Zber:
Koreň vykopať na jeseň.
Po očistení sušiť v tieni.
Listy a kvety zbierať počas leta – používajú sa menej.
O rastline:
Angínovník čínsky (Belamcanda chinensis) je tradičná liečivá rastlina používaná najmä pri bolestiach hrdla, zápaloch mandlí, kašli a prechladnutí. Koreň má protizápalové a expektoračné účinky, podporuje dýchacie cesty a imunitu.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Čaj na hrdlo:
1 lyžička sušeného koreňa
250–300 ml horúcej vody
Lúhovať 10–15 minút.
Tinktúra:
Nasekaný koreň
Zaliať 40–60 % alkoholom
Lúhovať 3–4 týždne
Denne pretrepať.
Sirup:
Koreň povariť vo vode
Pridať cukor alebo med
Použiť pri kašli a podráždenom hrdle.
Kuchynské použitie:
Kvety sa pridávajú do bylinných zmesí.
V ázijskej medicíne sa používa najmä liečebne.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Moderný botanický názov je Iris domestica.
Rastlina bola tradične používaná pri angíne – odtiaľ názov „angínovník“.
Kvety sú dekoratívne a používajú sa aj v čajových zmesiach.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
anethol (hlavná aromatická látka), flavonoidy, triesloviny, silice, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
semená – najčastejšie používaná časť
Doba zberu:
koniec leta – po dozretí semien
Zber:
Zbierajú sa zrelé semená z okolíkov.
Sušiť v tieni pri dobrej cirkulácii vzduchu.
Skladovať v suchu – semená ľahko vlhnú.
O rastline:
Aníz obyčajný (Pimpinella anisum) je aromatická liečivá rastlina s výraznou sladkou vôňou. Používa sa na trávenie, kašeľ, nervové napätie, podporu imunity a ženské zdravie. Je bohatý na antioxidanty a má silné antibakteriálne účinky.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Anízový čaj:
1 lyžička semien
250 ml vody
Variť 5 minút
Použiť pri trávení, kašli, nervozite.
Anízová tinktúra:
Semená zaliať alkoholom
Lúhovať 3–4 týždne
Pretrepávať
Použiť pri trávení a kašli.
Anízový olej:
Použiť v aromaterapii
Na masáže pri kŕčoch a napätí.
Kuchynské použitie:
Do chleba, pečiva, perníkov
Do likérov (ouzo, pastis, arak)
Do sirupov a sladkých jedál.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Aníz je jednou z najstarších korenín sveta.
Používa sa v tradičných likéroch – ouzo, pastis, arak.
Má výraznú sladkú vôňu vďaka anetholu.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
anethol (hlavná aromatická látka), flavonoidy, silice, triesloviny, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
semená – najčastejšie používaná časť rastliny
Doba zberu:
august – september (po dozretí semien)
Zber:
Zbierajú sa zrelé semená z okolíkov.
Rastlina sa suší v tieni, semená sa vymlátia po usušení.
Listy možno zbierať počas sezóny, ale používajú sa menej.
O rastline:
Anýz vonný (Pimpinella anisum) je aromatická liečivá rastlina s výraznou sladkou vôňou. Používa sa na trávenie, kašeľ, nervové napätie, podporu imunity a ženské zdravie. Je bohatý na antioxidanty a má silné antibakteriálne účinky.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Tráviaci čaj:
1 lyžička rozdrvených semien
250 ml horúcej vody
Lúhovať 10 minút.
Tinktúra:
Semená zaliať 40–60 % alkoholom
Lúhovať 2–3 týždne
Denne pretrepať.
Sirup:
Semená povariť vo vode
Pridať cukor alebo med
Použiť pri kašli a podráždenom hrdle.
Kuchynské použitie:
Do pečiva (perníky, koláče)
Do likérov (ouzo, pastis, arak)
Do čajových zmesí
Do sladkých jedál a dezertov.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Anýz je jednou z najstarších korenín sveta.
Má výraznú sladkú vôňu vďaka anetholu.
Používa sa v tradičných likéroch – ouzo, pastis, arak.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
vitamín E, esenciálne mastné kyseliny, steroly, karotenoidy, polyfenoly.
Účinky:
Zbierame:
plody argánie – jadierka sa získavajú z dužiny
Doba zberu:
leto – podľa dozrievania plodov
Zber:
Plody sa zbierajú ručne.
Jadierka sa získavajú z dužiny plodu.
Najkvalitnejší olej je lisovaný za studena.
O rastline:
Argánia trnitá (Argania spinosa) je strom pochádzajúci z Maroka. Je známy najmä vďaka arganovému oleju, ktorý má silné regeneračné, hydratačné a antioxidačné účinky. Používa sa v kozmetike, tradičnej medicíne aj v kuchyni.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Jednoduchá pleťová aplikácia:
Pár kvapiek arganového oleja
Naniesť na čistú pleť
Jemne vmasírovať
Používať večer.
Arganový zábal na vlasy:
Olejom potrieť končeky alebo celú dĺžku vlasov
Nechať pôsobiť 20–30 minút
Umyť jemným šampónom.
Pasta amlou:
Arganový olej + med + mandle
Použiť ako sladká nátierka alebo do dezertov.
Kuchynské použitie:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Arganový olej je jedným z najvzácnejších olejov na svete.
Tradične sa lisuje ručne berberskými ženami.
Je známy ako „tekuté zlato Maroka“.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Recepty:
Bezpečnosť:
Účinné látky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
seskviterpénové laktóny (helenalín), flavonoidy, silice, horkčiny.
Účinky:
Zbierame:
kvety (najčastejšie), občas koreň
Doba zberu:
jún – august
Zber:
Zbierajú sa kvety tesne pred plným rozkvitnutím.
Kvety sušiť rýchlo v tieni, aby nestratili farbu a vôňu.
Koreň sa zbiera menej často.
O rastline:
Arnika horská (Arnica montana) je tradičná liečivá rastlina používaná najmä zvonka. Má silné protizápalové, dezinfekčné a regeneračné účinky. Je vhodná na modriny, výrony, svalové bolesti, opuchy a zápaly. Vnútorné užívanie sa neodporúča – rastlina je toxická.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Tinktúra:
130 g čerstvých kvetov
Zaliať 40–60 % alkoholom (aj domáca slivovica)
Lúhovať minimálne 14 dní, lepšie niekoľko týždňov
Denne pretrepať
Alkohol má stmavnúť do tmavohnedej farby.
Dávkovanie tinktúry:
Pri zápaloch úst a hrdla riediť 1:10 s vodou
Neprehĺtať.
Obklad:
1 čajová lyžička tinktúry
100 ml vody
Použiť na modriny, opuchy, zápaly.
Masť:
150 g lekárenskej vazelíny
20 ml tinktúry
Na modriny možno pridať 30 g Dermazulenu a 50 g Heparoidu
Skladovať na chladnom mieste.
Nálev na kloktanie:
Zriedená tinktúra
Použiť pri zápaloch slizníc úst a hrdla.
Bezpečnosť:
Zaujímavosti:
Arnika horská je chránená rastlina – vo voľnej prírode sa nezbiera.
Využíva sa najmä v lekárenských prípravkoch, masťiach a géloch.
Je jednou z najznámejších rastlín na modriny a úrazy.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
škrob, minerály, stopové prvky, slizové látky.
Účinky:
Zbierame:
podzemok (koreň)
Doba zberu:
po dozretí rastliny
Zber:
Podzemok sa vykopáva po dozretí rastliny.
Korene sa čistia, sušia a z nich sa získava jemný škrob – arrowroot prášok.
O rastline:
Arrowroot (Maranta arundinacea) je tropická rastlina, z ktorej sa získava jemný, ľahko stráviteľný škrob. Je vhodný pri tráviacich ťažkostiach, pre deti, starších ľudí a osoby s citlivým žalúdkom. V kuchyni sa používa ako bezlepková náhrada škrobu.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Upokojujúca arrowroot kaša:
1 čajová lyžička arrowroot prášku
150 ml teplej vody alebo mlieka
Miešať do zhustnutia
Vhodné pri podráždenom žalúdku.
Arrowroot nálev:
1 lyžička arrowrootu
Zaliať teplou (nie vriacou) vodou
Miešať do zhustnutia
Vypiť teplé – pri hnačke a prekyslení.
Sirup:
Použiť ako zahusťovadlo
Vhodné pri detských sirupoch – jemná konzistencia.
Kuchynské použitie:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Arrowroot je jeden z najčistejších škrobov – bez lepku, bez alergénov.
Používa sa v detskej výžive a pri liečbe tráviacich ťažkostí.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
cynarín, flavonoidy, horké látky, vitamíny, minerály.
Účinky:
Zbierame:
listy a dužinaté kvetné lôžka (hlávky)
Doba zberu:
listy – leto
hlávky – podľa dozretia
Zber:
Listy sa sušia na čajové zmesi.
Hlávky sa používajú ako zelenina – varené, dusené, pečené.
O rastline:
Artyčok zeleninový (Cynara scolymus) je tradičná liečivá a zároveň kulinárska rastlina. Podporuje pečeň, tvorbu žlče, trávenie a znižuje cholesterol. Je vhodný pri pečeňových a tráviacich diétach.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Pečeňový čaj z artyčoku:
1 čajová lyžička sušených listov
250 ml horúcej vody
Lúhovať 15 minút
Piť 2× denne po jedle.
Tinktúra:
Sušené listy
Zaliať 40–60 % alkoholom
Lúhovať 3–4 týždne
Používať v malých dávkach.
Kuchynské použitie:
Varené hlávky ako príloha
Do šalátov, nátierok, cestovín
Vhodné pri pečeňovej a diétnej strave.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Artyčok je jednou z najlepších rastlín na podporu pečene a žlče.
Obsahuje cynarín – látku podporujúcu detoxikáciu pečene.
https://bylinkopedie.cz/artycok-zeleninovy/
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
withanolidy, somniferín, flavonoidy, alkaloidy, steroidné laktóny, antioxidanty.
Účinky:
Zbierame:
koreň (najčastejšie používaná časť)
Doba zberu:
Zber:
Zbiera sa koreň, ktorý sa následne suší a spracováva na prášok, tinktúru alebo extrakt. Rastlina je nenáročná na pestovanie, tradične sa pestuje v Indii a na Blízkom východe.
O rastline:
Ašvaganda je jednou z najdôležitejších rastlín ajurvédskej medicíny. Používa sa tisíce rokov ako „omladzovací prostriedok“. Je silný adaptogén, ktorý pomáha telu vyrovnávať stres, podporuje imunitu, hormóny, nervový systém a reprodukčné zdravie. Withanolidy majú protizápalové, imunomodulačné a protinádorové účinky. Somniferín podporuje hlboký spánok a zmierňuje syndróm nepokojných nôh.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj:
Sušený koreň alebo hotová čajová zmes. Zaliať horúcou vodou, lúhovať 10–15 minút.
Mletý prášok:
Rozmiešať vo vode, ovocnej šťave alebo v teplom mlieku s medom.
Tinktúra:
Koreň naložiť do alkoholu (40–60 %) na 2–3 týždne. Užívame podľa odporúčaní výrobcu.
Kapsuly:
Extrakt z koreňa – užíva sa pravidelne podľa dávkovania výrobcu.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Ašvaganda je považovaná za „indický ženšen“. V ajurvéde sa používa na dlhovekosť, silu, vitalitu a duševnú rovnováhu. Moderné štúdie potvrdzujú jej účinky na stres, spánok, testosterón, plodnosť, imunitu, zápaly aj neurodegeneratívne procesy. Patrí medzi najkomplexnejšie liečivé rastliny sveta.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
MAO inhibítory (harmalín, harmín) – Banisteriopsis caapi
DMT – Psychotria viridis
Účinky:
Zbierame:
liana Banisteriopsis caapi (drevo)
listy Psychotria viridis
Doba zberu:
podľa tradičných postupov amazonských komunít
O rastline:
Ayahuasca je tradičný amazonský rastlinný prípravok, ktorý sa používa v šamanských rituáloch. Kombinuje lianu Banisteriopsis caapi obsahujúcu MAO inhibítory a listy Psychotria viridis obsahujúce DMT. V tradičnej medicíne slúži na introspekciu, emocionálne očistenie a duchovné vedenie.
Použitie v tradičnej kultúre:
Bezpečnosť:
Zaujímavosti:
Ayahuasca je súčasťou amazonskej kultúry tisíce rokov. Šamani veria, že kvalitu nápoja ovplyvňuje stav mysle osoby, ktorá ho pripravuje. Psychotria viridis je hlavná rastlina obsahujúca DMT.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
bakosidy (A a B), alkaloidy, flavonoidy, saponíny.
Účinky:
Zbierame:
celú vňať
Doba zberu:
leto – počas aktívneho rastu
Zber:
Zbiera sa celá vňať.
Sušiť v tieni pri nižšej teplote.
Vhodná na čajové zmesi a tinktúry.
O rastline:
Bakopa drobnolistá (Bacopa monnieri), známa aj ako Brahmi, je tradičná ajurvédska bylina používaná na zlepšenie pamäti, koncentrácie a mentálnej výkonnosti. Má silné adaptogénne účinky, podporuje nervový systém a pomáha pri strese a psychickej záťaži.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Študijný čaj:
1 diel bakopy
1 diel medovky
1 diel zeleného čaju
Zaliať horúcou vodou
Lúhovať 5–7 minút
Piť pri učení alebo psychickej záťaži.
Tinktúra:
Čerstvá alebo sušená vňať
Zaliať 40–50 % alkoholom
Lúhovať 3–4 týždne
Užívať v kvapkách.
Čaj na pamäť:
1 lyžička bakopy
250 ml horúcej vody
Lúhovať 10 minút
Piť 1–2× denne.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Bakopa je jednou z najznámejších ajurvédskych bylín na pamäť a koncentráciu.
Používa sa tisíce rokov ako „mozgový tonikum“.
https://bylinkopedie.cz/bakopa/
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
vitamín C, betakarotén, horčiny, minerály.
Účinky:
Zbierame:
mladé listy a vňať
Doba zberu:
jar – apríl až máj
Zber:
Zbierajú sa mladé listy a vňať.
Listy sa používajú čerstvé aj sušené.
Vhodné do jarných šalátov a čajových zmesí.
O rastline:
Barborka obecná (Barbarea vulgaris) je jarná vitamínová bylina s mierne horkastou chuťou. Podporuje trávenie, metabolizmus a pomáha pri nadúvaní. Obsahuje vitamín C a betakarotén, preto sa tradične zbiera na jar ako prvá zelená detoxikačná rastlina.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Jarný šalát s barborkou:
Mladé listy barborky
Listy púpavy
Listy žeruchy
Olivový olej
Citrónová šťava
Soľ
Podávať ako ľahký detoxikačný šalát.
Čaj na trávenie:
1 lyžička sušenej vňate
250 ml horúcej vody
Lúhovať 10 minút
Piť pri ťažšom trávení a nadúvaní.
Kuchynské použitie:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Barborka je jedna z prvých jarných zelených rastlín.
V minulosti sa používala ako „jarná očista“ po zime.
https://bylinkopedie.cz/barborka-obecna/
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
flavonoidy, antokyány, vitamín C, organické kyseliny, triesloviny.
Zbierame:
kvety a plody
Doba zberu:
kvety – máj až júl
plody – jeseň
Zber:
Kvety zbierať za sucha, sušiť v tieni.
Plody zbierať úplne dozreté, nikdy nie zelené.
O rastline:
Baza čierna je jedna z najúčinnejších bylín na imunitu, dýchacie cesty, detoxikáciu a trávenie. Kvety aj plody majú silné antivírusové účinky, podporujú potenie pri chrípke, čistia obličky a pomáhajú pri zápaloch. Plody sú toxické v surovom stave – musia sa tepelne upraviť.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Potopudný čaj:
Bezový kvet + lipa + mäta
1 lyžička zmesi
250 ml horúcej vody
Lúhovať 10 minút
Piť pri chrípke a horúčke.
Sirup z kvetov:
Kvety bazy
Voda
Cukor
Citrón
Používa sa pri dýchacích problémoch.
Macerát na svaly:
Kvety + ocot
Nechať lúhovať
Použiť na presilené svaly.
Obklad z listov:
Listy rozdrviť
Priložiť na bolestivé kĺby alebo svaly.
Odvar z listov:
Použiť pri kožných problémoch.
Bezpečnosť:
Odporúčané dávkovanie:
Dospelí môžu užívať približne 3,9 g sušeného kvetu denne (štúdie uvádzajú až 8 dní).
Bežné dávky v produktoch:
Zaujímavosti:
Baza je ideálna na jeseň a v zime – podporuje imunitu počas chrípkovej sezóny.
Plody sú výborné na sirupy, džemy a želé.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Recepty:
Účinné látky:
Bezpečnosť:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
ocimarín, ocimumosidy A a B, eugenol, flavonoidy, triterpény, esenciálne oleje.
Účinky:
Zbierame:
listy (najčastejšie používaná časť), kvety
Doba zberu:
počas vegetácie, najlepšie pred kvitnutím
Zber:
Zbierajú sa čerstvé listy, ktoré majú sladkú aromatickú vôňu a mätovú chuť. Sušia sa v tieni pri nízkej teplote. Pri kúpe čerstvej tulsi vyberáme listy žiarivo zelené, bez škvŕn.
O rastline:
Tulsi (bazalka posvätná) je jednou z najdôležitejších bylín ajurvédy. V Indii je považovaná za posvätnú rastlinu, symbol čistoty a zdravia. Má silné adaptogénne, antibakteriálne, protizápalové a imunomodulačné účinky. V tradičnej medicíne sa používa na kašeľ, prechladnutie, infekcie, stres, trávenie, kožné problémy a podporu vitality.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj z tulsi:
1 lyžička sušenej tulsi, lúhovať 10 minút. V Indii sa pije denne namiesto kávy.
Silný čaj:
4–5 listov variť 10 minút v 1 šálke vody, lúhovať, pridať med a citrón.
Ľadový čaj:
Nechať vychladnúť, pridať ľad.
Šťava z tulsi:
8–10 čerstvých listov rozmixovať s 1 šálkou vody, precediť, pridať citrón alebo med.
Kuchynské použitie:
1 PL nasekanej tulsi do kuracieho vývaru, šalátov, ázijských jedál.
Kúpeľ:
Pridať čaj z tulsi do kúpeľa – antibakteriálne a relaxačné účinky.
Esenciálny olej:
Použiť v pleťových vodách, mydlách, šampónoch, parfumoch; vhodný na akné.
Dávkovanie:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Tulsi je v Indii považovaná za „kráľovnú bylín“. V ajurvéde sa používa na dlhovekosť, vitalitu, čistú myseľ a silnú imunitu. Štúdie potvrdzujú jej účinky na stres, glukózu, cholesterol, infekcie, kogníciu a zápaly. Je jednou z najkomplexnejších liečivých rastlín sveta.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (eugenol, linalool), flavonoidy, vitamín K, horčík, antioxidanty.
Účinky:
Zbierame:
vňať a listy
Doba zberu:
jún – september
Zber:
Zbierajú sa mladé listy a vrcholky rastliny.
Najvyšší obsah silíc je pred kvitnutím.
O rastline:
Bazalka pravá (Ocimum basilicum) je obľúbená kulinárska aj liečivá bylina. Má silné antiseptické, protizápalové a antivírusové účinky. Podporuje trávenie, imunitu, nervový systém a dýchacie cesty. Je bohatá na vitamín K, antioxidanty a horčík.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Bazalkový čaj:
1 lyžička sušených listov
250 ml horúcej vody
Lúhovať 5–10 minút
Piť pri trávení, strese, bolestiach hlavy.
Pesto:
Čerstvá bazalka
Cesnak
Parmezán
Olivový olej
Píniové oriešky
Použiť na cestoviny, ako dip alebo nátierku.
Odvar na kloktanie:
Sušené listy
Voda
Krátko povariť
Použiť pri aftách, zápaloch ďasien a ústnej dutiny.
Bazalkový olej:
Používa sa do jedál aj na masáže pri bolestiach hlavy, strese, úzkosti a pri astme.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Bazalka posvätná (tulsi) je silný adaptogén – pomáha telu reagovať na stres.
Obsahuje viacero esenciálnych olejov s výraznými liečivými účinkami.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Pestovanie:
Recepty:
Účinné látky:
Bezpečnosť:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice, saponíny, kumaríny (pimpinellín, bergaptén, umbeliferón), triesloviny, polysacharidy.
Účinky:
Zbierame:
koreň (najčastejšie), listy (menej často)
Doba zberu:
mladšie rastliny – september až október
staršie rastliny – marec až apríl
Zber:
Koreň má korenistý zápach a ostrú, horkú chuť.
Používa sa sušený.
Listy sa používajú čerstvé do šalátov alebo ako ozdoba koktailov.
O rastline:
Bedrník obyčajný je tradičná liečivá bylina používaná najmä na dýchacie cesty, trávenie a močové cesty. Má expektoračné, protizápalové a mierne zvlhčujúce účinky. Koreň sa používa na čaje, odvary, tinktúry a kloktadlá. Listy majú chuť pripomínajúcu uhorku.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Čaj na dýchacie cesty:
1 lyžička sušeného koreňa
250 ml horúcej vody
Lúhovať 15 minút
Piť pri kašli, hlienoch, bolestiach v krku.
Kloktadlo:
Odvar z koreňa
Použiť pri zápaloch hrdla a ústnej dutiny.
Šalát z mladých listov:
Mladé listy bedrníka
Miešaný jarný šalát
Olivový olej, citrón, soľ
Listy majú chuť pripomínajúcu uhorku.
Tinktúra:
Koreň zaliať alkoholom
Lúhovať 2–3 týždne
Použiť v malých dávkach.
Historické použitie:
Grécky lekár Dioscorides (1. storočie n. l.) používal bedrník ako diuretikum.
Henrik Harp Strings (12. storočie) používal koreň proti srdcovým ochoreniam, opuchom a kašľu.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Zo semien sa extrahuje esenciálny olej používaný v likéroch, sladkostiach a farmaceutických výrobkoch.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
triesloviny, silice, minerály, vláknina, organické kyseliny, lignany, glukóza, sliz, živica.
Účinky:
Zbierame:
listy
Doba zberu:
Zber:
Zbierajú sa listy viackrát do roka. Najskôr prízemné listy, neskôr byľové vŕšky. Suší sa pri teplote okolo 30 °C. Pri manipulácii odporúčame rukavice – rastlina pichá a zanecháva horkosť na rukách.
O rastline:
Benedikt lekársky (Cnicus benedictus) je liečivá bylina z čeľade hviezdicovitých. Dorastá do výšky približne 40 cm. Má kopijovité, bodliakovité listy s jemnými chĺpkami a žltý bodliakovitý kvet. Rastie na suchých kamenistých miestach, okrajoch ciest, ale aj v záhradách. Je známy svojimi silnými účinkami na trávenie, detoxikáciu a hojenie rán.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar na posilnenie:
1 čajová lyžička sušených listov zaliať šálkou vriacej vody. Piť 2× denne.
Odvar pri zažívacích poruchách:
1 čajovú lyžičku zaliať 1/4 litra vody, pomaly priviesť k varu, 2 minúty spariť. Piť 2× denne pred jedlom.
Sedací kúpeľ na hemoroidy:
Silný odvar pridať do teplej vody a sedieť 10–15 minút.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Benedikt lekársky bol v minulosti jednou z najcennejších kláštorných bylín. Používal sa na posilnenie organizmu, čistenie krvi a hojenie rán. Je známy svojou horkosťou, ktorá stimuluje trávenie a podporuje detoxikáciu.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (linalool, limonén), flavonoidy, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
plody – dužina, kôra
Doba zberu:
leto – keď plody zozelenajú do žlta
Zber:
Zbierajú sa zrelé plody.
Dužina sa konzumuje čerstvá, kôra sa lisuje za studena – vzniká kvalitný olej.
O rastline:
Bergamot (Citrus bergamia) je citrus s výraznou vôňou, používaný v medicíne, aromaterapii aj kuchyni. Olej má silné upokojujúce, dezinfekčné a antibakteriálne účinky. Dužina chutí ako limetka a používa sa na dochucovanie nápojov a šalátov.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Vnútorné použitie silice:
2 kvapky silice
100 ml chladnej alebo vlažnej vody
Piť pomaly po dúškoch
Maximálne 3× denne, najviac 2 týždne
Vhodné pri tráviacich problémoch.
Inhalácia:
7 kvapiek silice
1 liter vriacej vody
Inhalovať max. 10 minút, 3× denne
Pri infekciách horných dýchacích ciest.
Kúpeľ:
9 kvapiek silice
Voda 37 °C
Kúpeľ max. 20 minút
Pri strese, kožných problémoch, rekonvalescencii.
Pleťová voda:
3 kvapky silice
100 ml vody
Vhodné na mastnú pleť a akné.
Vlasová voda:
2–5 kvapiek silice
50 ml vody
Vmasírovať do pokožky po umytí
Na lupiny a mastnú pokožku.
Krém:
20 ml masťového základu
5–10 kvapiek silice
Na ekzémy a hojenie rán.
Liehový roztok:
3 kvapky silice
10 ml liehu
Na herpes.
Ochrana pred kliešťami:
Nakvapkať silicu na zápästia a členky.
Domáci esenciálny olej:
Šupky z 2 plodov
Vylisovať v hmoždieri
Zmiešať so šťavou z plodov
Zaliať rovnakým množstvom slnečnicového oleja
Nechať 14 dní na tmavom mieste
Použiť na aromaterapiu.
Tónovacia voda na pleť:
Šťava z bergamotu + voda
Pomery: mastná pleť 1,5 : 1
Suchšia pleť 1 : 1
Naniesť vatovým tampónom.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Bergamotový olej je základná zložka čaju Earl Grey.
V aromaterapii patrí medzi najpoužívanejšie upokojujúce esencie.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
triesloviny, iridoidy, flavonoidy, slizové látky, kyselina salicylová.
Zbierame:
vňať a kvety
Doba zberu:
počas kvitnutia – leto
Zber:
Zbiera sa horná časť rastliny s listami a kvetmi.
Zber prebieha v suchom počasí po opadnutí rosy.
Kvety možno zbierať samostatne.
Suší sa v tieni pri dobrej cirkulácii vzduchu.
O rastline:
Betonika obyčajná je tradičná liečivá bylina známa ako silné nervové tonikum. Upokojuje nervový systém, zmierňuje úzkosť, napätie, migrény a nervové bolesti hlavy. Má výrazné adstringentné, protizápalové a analgetické účinky. Používa sa interne aj externe – na trávenie, bolesti, rany, zápaly kože a dýchacie ťažkosti.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Čaj z betoniky:
2–3 g sušenej vňate
250 ml horúcej vody
Lúhovať 10–15 minút
Piť 3–4× denne pri bolestiach hlavy, horúčke, zápaloch tráviaceho systému.
Tinktúra:
Vňať alebo kôra z hrubších častí rastliny
Zaliať 40 % alkoholom
Lúhovať 1 mesiac
Užívať 1 lyžičku 3× denne
Pri bolestiach hlavy, zápaloch, reumatizme, bolestiach svalov, chrbtice, menštruačných bolestiach, prechladnutí a chrípke.
Obklad na rany:
Silný odvar z vňate
Použiť na rany, zápaly kože, bolesti svalov.
Kloktadlo:
Odvar z vňate
Použiť pri bolestiach hrdla a zápaloch ústnej dutiny.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Betonika bola jednou z najcennejších liečivých rastlín v staroveku.
Dioscorides ju odporúčal na bolesti hlavy a nervové ťažkosti.
V stredoveku sa používala ako ochranná bylina proti „zlým snom“.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
knicín (seskviterpénový laktón), horké látky, flavonoidy, triesloviny.
Účinky:
Zbierame:
vňať
Doba zberu:
leto – počas kvitnutia
Zber:
Zbiera sa celá nadzemná časť rastliny.
Suší sa v tieni pri dobrej cirkulácii vzduchu.
O rastline:
Blahovičník benediktínsky (Cnicus benedictus) je tradičná horká bylina používaná na podporu trávenia, tvorbu žlče a stimuláciu chuti do jedla. Obsahuje seskviterpénové laktóny, ktoré výrazne ovplyvňujú tráviaci systém. Používa sa vo forme čajov, odvarov, tinktúr a prášku.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Čaj z blahovičníka:
1 lyžička rezanej vňate
250 ml vriacej vody
Lúhovať 10 minút
Piť 2–3× denne pri trávení a žlči.
Odvar:
1 polievková lyžica vňate
1 šálka vody
Pomaly priviesť do varu
Vrieť 5 minút
Piť počas jedla alebo po jedle.
Prášok:
Pomlieť v mlynčeku
Užívať 0,5–1 g
2–3× denne s vodou
Pri trávení a črevných pohyboch.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Blahovičník bol v stredoveku považovaný za „svätú bylinu“ a používal sa v kláštorných liečebných receptoch.
Je jednou z najsilnejších horkých bylín na podporu trávenia.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
eukalyptol (1,8-cineol), silice, flavonoidy, triesloviny.
Účinky:
Zbierame:
listy
Doba zberu:
celoročne (v krajinách, kde rastie)
Zber:
Zbierajú sa listy, ktoré obsahujú najviac silíc. Používajú sa čerstvé aj sušené.
O rastline:
Blahovičník kulatoplodý (Eucalyptus globulus) je známy svojimi silnými účinkami na dýchacie cesty. Olej z listov sa používa na inhalácie, maste, tinktúry a ústne vody. V minulosti sa vysádzal v oblastiach s maláriou, pretože vysušoval močiare a tým znižoval výskyt komárov.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Inhalácia:
Listy eukalyptu Horúca voda Inhalovať pri zápaloch dutín, bronchitíde, kašli.
Eukalyptový olej:
Používa sa na masáže pri bolestiach svalov a kĺbov. Pozor: nezriedený olej je toxický, najmä pre malé deti.
Sirup z eukalyptu:
Používa sa ako sladidlo do čaju a studených nápojov.
Repelent proti hmyzu:
1 lyžička eukalyptového oleja 150 ml olivového oleja Použiť na pokožku pri práci na záhrade.
Potpourri a dekorácie:
Sušené modrozelené listy Použiť do voňavých zmesí alebo dekorácií.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Eukalyptus je hlavná potrava koaly. Je významným zdrojom dreva a papiera. Olej je základom mnohých liečivých mastí a ústnych vôd.
Ďalšie názvy:
UPOZORNENIE:
Blen čierny je extrémne jedovatá rastlina. Obsahuje toxické alkaloidy (hyoscyamín, skopolamín, atropín).
Používa sa iba pod dohľadom odborníka.
Nikdy nie na samoliečbu.
Používa sa na:
Účinné látky:
hyoscyamín, skopolamín, atropín (vysoko toxické alkaloidy), flavonoidy, triesloviny, amíny, albumín, vápnik, dusičnan draselný.
Účinky:
Zbierame:
listy (najčastejšie), semená (silnejšie účinky)
Doba zberu:
listy – počas kvitnutia
semená – august, po dozretí
Zber:
Zbierať len v rukaviciach – alkaloidy sa vstrebávajú cez kožu.
Listy jednoročných aj dvojročných rastlín, dvojročné sú účinnejšie.
Semená sú ešte silnejšie ako listy.
O rastline:
Blen čierny je stará liečivá, ale veľmi nebezpečná rastlina. Obsahuje silné tropánové alkaloidy, ktoré pôsobia na nervový systém. V minulosti sa používal na bolesti, kŕče, nervové poruchy, Parkinsonovu chorobu a dýchacie ťažkosti. Dnes sa používa len vo farmakológii alebo pod odborným dohľadom.
Použitie a prípravky:
Príprava:
Len pod dohľadom odborníka.
Domáce použitie je
Kontraindikácie:
Príznaky otravy:
Ťažké otravy:
môžu spôsobiť zástavu srdca alebo paralýzu dýchacích ciest.
Zaujímavosti:
Blen čierny bol v staroveku súčasťou omamných zmesí a „čarodejníckych mastí“.
Je jednou z najtoxickejších liečivých rastlín Európy.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (eukalyptol, cineol), flavonoidy, taníny, vitamíny A a C.
Účinky:
Zbierame:
listy
Doba zberu:
celoročne (v oblastiach, kde rastie)
Zber:
Zbierajú sa zdravé, nepoškodené listy.
Sušené listy majú byť bez škvŕn, neprasknuté.
Čerstvé listy majú byť jasne zelené, voskové, ohybné.
O rastline:
Bobkový list (Laurus nobilis) je aromatická bylina používaná v kuchyni aj v tradičnej medicíne. Podporuje trávenie, má antiseptické a antimikrobiálne účinky. Používa sa v čajoch, odvaroch, masážnych olejoch, obkladoch a parných inhaláciách.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Čaj na trávenie:
1 bobkový list
250 ml horúcej vody
Lúhovať 10 minút
Piť pri tráviacich ťažkostiach.
Obklad na bolesti hlavy:
Bobkový list + škorica + muškátový oriešok + olivový olej
Naniesť na čelo alebo spánky.
Ošetrenie po bodnutí hmyzom:
Silný odvar z listov
Priložiť na miesto bodnutia.
Parná inhalácia:
Listy v horúcej vode
Inhalovať pri kašli, bronchitíde, infekciách hrudníka.
Masážny olej:
Bobkový list + olej
Použiť na bolesti svalov.
Znižovač horúčky:
Odvar z listov
Piť pri zvýšenej teplote.
Skladovanie:
Sušené listy skladovať vo vzduchotesnej nádobe.
Vydržia až 2 roky.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Bobkový list bol symbolom víťazstva – z vavrínu sa vyrábali korunové vence.
Používa sa aj ako podpaľač pri love jeleňov.
Je súčasťou mnohých parfumov a kozmetiky.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
alkaloidy (najmä boldín), flavonoidy, silice, triesloviny.
Účinky:
Zbierame:
listy
Doba zberu:
celoročne (v oblastiach, kde rastie)
Zber:
Zbierajú sa listy, najčastejšie sušené.
Listy sú základom čajov, odvarov a likérov.
O rastline:
Boldovník vonný (Peumus boldus) je juhoamerická liečivá rastlina známa najmä ako bylina na pečeň, žlčník a trávenie. Obsahuje alkaloid boldín, ktorý podporuje tvorbu žlče, detoxikáciu pečene a chráni ju pred toxínmi. Tradične sa používal aj na ochorenia močového mechúra, reprodukčné problémy, reumu a nervové poruchy.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Čaj z boldovníka:
1 lyžička sušených listov
250 ml horúcej vody
Lúhovať 5–10 minút
Piť pri trávení, žlčníku, pečeni.
Odvar:
Listy boldovníka
Krátko povariť
Použiť pri slizničných problémoch a močových cestách.
Likér z boldovníka:
Listy + alkohol
Tradičný juhoamerický recept
Používa sa pri trávení a žlčníku.
Externé použitie:
Silný odvar
Použiť na bolesti uší.
Bezpečnosť:
Boldovník môže ovplyvňovať lieky na pečeň.
Používať s opatrnosťou.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Boldovník bol predstavený v Európe v roku 1875.
Odvtedy sa používa ako bylina na žalúdok, pečeň, žlčník a nervový systém.
Pôvodné kmene ho používali aj ako korenie a liek na dnu.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
flavonoidy, horké látky, triesloviny, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
kvety, listy (najčastejšie), niekedy podzemky
Doba zberu:
počas kvitnutia – júl až august
Zber:
Zbierajú sa kvety a listy počas kvitnutia.
Listy sa sušia v tieni, skladujú v suchu a tme.
Kvety obsahujú najviac účinných látok.
O rastline:
Bôľhoj guľatohlavý je vysoká trvalka dorastajúca do 0,5–2 m. Má štvorhrannú stonku a lyrovité listy, ktoré sú na líci tmavozelené a na rube šedo-biele. Kvetné hlávky sú guľovité, 5–8 cm veľké, veľmi dekoratívne. Kvitne od júla do augusta. Plodom je žlto-hnedá hodvábna nažka s chocholcom.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Čaj z bôľhoja:
1 lyžička sušených kvetov
250 ml vriacej vody
Lúhovať 10–15 minút
Piť pri trávení a zápaloch.
Tinktúra:
Čerstvé kvety a listy
Zaliať alkoholom v pomere 1 : 5
Macerovať 4–6 týždňov
Scediť, uchovávať v tme
Užívať po kvapkách na nervy a imunitu.
Kozmetický zábal:
Sušené kvety + jogurt
Naniesť na pleť na 20 minút
Upokojuje podráždenú pleť a akné.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Kvety sa používajú aj ako prírodné farbivo v kozmetike.
Rastlina je dekoratívna a často sa využíva vo floristike.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
triesloviny, saponíny, slizové látky, organické kyseliny, minerály.
Účinky:
Zbierame:
listy a kvety
Doba zberu:
jar – leto
Zber:
Listy sa sušia, kvety sa môžu použiť čerstvé.
Zbierajú sa mladé listy a kvety počas kvitnutia.
O rastline:
Borák lekársky je známy svojimi protizápalovými, močopudnými a upokojujúcimi účinkami. Podporuje srdce, cievy, nervový systém a trávenie. Je jednou z mála liečivých rastlín, ktoré sú zároveň aj jedlé – listy chutia ako uhorky a kvety sú dekoratívne.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Upokojujúci čaj z boráka:
1 diel boráka
1 diel medovky
1 diel lipového kvetu
Zaliať horúcou vodou
Lúhovať 10 minút
Piť večer pred spaním.
Zápar na vnútorné použitie:
1–2 PL sušenej vňate
250 ml vody
Lúhovať 10–15 minút
Piť 1–2× denne pri infekciách dýchacích ciest, kašli, zápaloch močových ciest.
Zápar na vonkajšie použitie:
Silnejší zápar
Použiť na rany, popáleniny, vyrážky, unavené oči.
Letný šalát s borákom:
Mladé listy boráka
Rukola alebo poľníček
Kozí syr
Jahody alebo hruška
Vlašské orechy
Olivový olej, med, citrónová šťava
Ozdobiť kvetmi boráka.
Kuchynské použitie:
Mladé listy do šalátov, kokteilov, dipov, polievok, cestovín.
Kvety ako dekorácia alebo do ľadu.
Borákový olej:
Lisovaný zo semien, dostupný v lekárňach a obchodoch so zdravou výživou.
Účinky borákového oleja – vnútorné použitie:
Účinky borákového oleja – vonkajšie použitie:
Bezpečnosť:
Čaj z boráka sa neodporúča dlhodobo kvôli obsahu alkaloidov.
Nevhodný pre tehotné a dojčiace ženy.
Zaujímavosti:
Borák je jednou z najkrajších jedlých dekorácií – kvety sú ideálne do ľadu a dezertov.
Listy chutia ako čerstvá uhorka.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (terpény), flavonoidy, horké látky, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
zrelé šišky (plody)
Doba zberu:
jeseň – keď sú plody modro-čierne
Zber:
Zbierajú sa len úplne zrelé plody.
Používať s opatrnosťou pri obličkových problémoch.
O rastline:
Borievka obyčajná je známa svojimi dezinfekčnými účinkami na močové cesty, podporou trávenia a účinkami proti reumatickým bolestiam. Plody sa používajú v kuchyni ako korenie, v medicíne na odvary, tinktúry a masážne prípravky. Vetvičky borievky sa používajú aj na dochutenie ginu.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Odvar z borievky:
Zrelé plody
Voda
Krátko povariť
Použiť pri zápaloch močových ciest a nadúvaní.
Tinktúra:
Plody borievky
Alkohol
Macerovať niekoľko týždňov
Použiť v malých dávkach pri bolestiach a zápaloch.
Masážny extrakt:
Borievkový extrakt
Použiť na chrbát, chrbticu, kĺby, opuchy, natiahnuté svaly.
Kuchynské použitie:
Plody ako korenie do mäsa, omáčok, plniek.
Vetvičky sa používajú na dochutenie ginu.
Ďalšie využitie:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Borievka je tradičná liečivá aj kulinárska rastlina.
Je súčasťou mnohých masážnych a reumatických prípravkov.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
éterický olej bohatý na monoterpény a seskviterpény, živice, vitamín C.
Účinky:
Zbierame:
mladé výhonky, púčiky, peľ, mladé ihličie
Doba zberu:
marec – máj (púčiky, výhonky)
máj – peľ
jar – leto (mladé ihličie)
Zber:
Púčiky zbierať nerozvinuté, v hrdzavej čiapočke.
Peľ získavať z prašníkovitých kvetenstiev v máji.
Mladé jasne zelené ihličie zbierať na sirup a kúpele.
O rastline:
Borovica lesná je významná liečivá drevina s bohatým obsahom éterických olejov. Používa sa na inhalácie, odvary, liehové extrakty, sirupy proti kašľu, zásypy na zapareniny a liečivé kúpele. Má silné antiseptické a protizápalové účinky.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Zásyp z borovicového peľu:
Nazbierať prašníkovité kvetenstvo v máji
Usušiť na plachte
Vyklepať peľ
Uskladniť v tmavej nádobe
Použiť na zapareniny.
Liehový extrakt:
10 g čerstvých nerozvinutých púčikov
100 ml čistého liehu
Nechať odstáť 2 dni
Scediť
Užívať 15–20 kvapiek 3× denne
Pri reume, dne, pľúcnych chorobách.
Cukrový sirup proti kašľu:
1 liter vody
1 kg cukru
Variť, kým sa „ťahá na niť“
Pridať 300 g mladého ihličia
Nechať odstáť 3–5 týždňov v tme
Užívať po lyžičkách 3–4× denne.
Kúpeľ proti dne a reumatizmu:
0,5 kg mladého ihličia
3 litre vody
Vrieť 30 minút
Vliať do kúpeľa.
Obklad:
0,5 kg čerstvých ihlíc
Naložiť do 2 litrov vody na 12 hodín
Povariť 30 minút
Zabaliť do gázy
Priložiť na bolestivé miesta.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Borovica obsahuje silné monoterpény a seskviterpény, ktoré sú základom jej liečivých účinkov.
Je jednou z najpoužívanejších drevín v ľudovom liečiteľstve.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Výskyt rastliny:
Divo rastie v tienistých lesoch, na skalách, múroch, starých budovách, v parkoch a na cintorínoch. Často sa pestuje aj ako izbová rastlina. Je to typická vždyzelená liana európskych lesov.
Popis rastliny:
Drevnatá liana dorastajúca až do dĺžky 30 metrov. Má priliepavé korienky, ktorými sa pevne zachytáva na podklade. Listy sú kožovité, vždyzelené, troj- až päťlaločné; na plodných konárikoch bývajú celistvookrajové. Kvety sú zelenkasté, usporiadané v okolíkatých strapcoch. Plodom sú čierne bobule dozrievajúce v marci až apríli – POZOR, sú jedovaté.
Pestovanie rastliny:
Doba zberu:
Zbierame:
Recepty a použitie:
Účinné látky:
Bezpečnosť:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
triesloviny, flavonoidy, silice, vitamín C, saponíny, živice, horčiny.
Účinky:
Zbierame:
mladé lepkavé listy
Doba zberu:
Zber:
Zbierajú sa mladé lepkavé listy. Sušia sa pri teplote okolo 35 °C v tieni. Listy sú bohaté na účinné látky podporujúce očistu tela a činnosť obličiek.
O rastline:
Breza bradavičnatá (Betula verrucosa) je strom z čeľade brezovitých. Rastie v lesoch, hájoch a na skalnatých miestach. Kvitne od apríla do mája. Má bielu kôru, previsnuté vetvy a jemné lepkavé listy. Odvar z kôry znižuje horúčku a tlmí bolesť, listy sú cenné pre močopudné a detoxikačné účinky.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar na vlasy:
3 PL listov zaliať 0,5 l vriacej vody, lúhovať 20 minút. Používa sa na oplachovanie vlasov pri lupinách a strate lesku.
Brezový nálev:
1 ČL listov zaliať 1/4 l vriacej vody, lúhovať 20–30 minút. Piť 3–4× denne nalačno, osladiť medom. Po mesiaci pauza 2 týždne.
Zmes na obličkové kamene:
2 ČL zmesi (žihľava, praslička, púpava, zlatobyľ, breza, šípky) zaliať 250 ml vriacej vody, lúhovať 15 minút. Piť 6 týždňov 1 šálku denne.
Protireumatický čaj:
1–2 ČL zmesi (breza, vŕba, stavikrv, žihľava, fialka, praslička) zaliať 2,5 dl studenej vody, priviesť do varu, variť 3 minúty, lúhovať 20 minút. Piť 3× denne.
Brezové lístie – obklad:
Hrsť listov povariť 5 minút v 0,5 l vody. Lístie prikladať na bolestivé kĺby.
Čaj na chudnutie:
Odvar zo zmesi prasličky, brezy, krušiny a žihľavy. Pôsobí odvodňujúco a podporuje látkovú výmenu.
Odvodňovací čaj:
1 ČL žihľavy, brezy a prasličky zaliať 1/4 l vriacej vody, lúhovať 10 minút. Piť počas dňa v malých dúškoch.
Zmes na posilnenie prostaty:
1 PL žihľavy, 1 PL brezy, 1 PL púpavy zaliať 3/4 l vriacej vody, lúhovať 10 minút. Piť počas dňa. Kúra 6 týždňov, 2× ročne.
Čajová zmes na reumu:
1 ČL prasličky, brezy, vŕby a borievky zaliať vriacou vodou, lúhovať 10 minút. Piť 2–3× denne.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Breza je tradičná detoxikačná bylina. V minulosti sa používala na očistu krvi, podporu obličiek a rast vlasov. Brezová miazga bola cenená ako jarný posilňujúci nápoj.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice, flavonoidy, saponíny, vitamín C, triterpény, triesloviny.
Účinky:
Zbierame:
púčiky, listy, kôru
Doba zberu:
Zber:
Púčiky sa odrezávajú spolu s konárikmi a sušia v tieni do 30 °C. Listy sa sušia v tieni pri 30–40 °C. Kôra sa suší na slnku do 45 °C.
O rastline:
Breza previsnutá je významná liečivá drevina s močopudnými, detoxikačnými a protizápalovými účinkami. Používa sa na obličkové kamene, zápaly močových ciest, reumu, dnu, ekzémy a kožné zápaly. Odvary z listov a púčikov sú tradičným prostriedkom na čistenie organizmu a podporu pokožky a vlasov.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Odvar na obličky a močové cesty:
1 PL listov alebo púčikov 250 ml vody Variť 10–15 minút Piť 2–3× denne.
Odvar na ekzémy a rany:
Silný odvar z listov a púčikov Použiť na obklady alebo kúpele.
Vlasový oplach:
Odvar z listov Použiť po umytí vlasov Podporuje rast vlasov a eliminuje lupiny.
Obklad na hemoroidy:
Silný odvar Namočiť gázu Prikladať na postihnuté miesto.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Breza je jednou z najlepších detoxikačných drevín. Odvar z púčikov sa tradične používal na čistenie pleti a podporu rastu vlasov.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
vitamín C, flavonoidy, triesloviny, arbutín, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
listy (na čaj), plody (na potravinárske spracovanie)
Doba zberu:
listy – jar až leto
plody – koniec leta až jeseň
Zber:
Listy sa zbierajú zdravé, nepoškodené, sušia sa v tieni.
Plody sa zbierajú zrelé, červené, pevné.
O rastline:
Brusnica je nízky vždyzelený ker s červenými bobuľami. Plody sú bohaté na antioxidanty a vitamíny, listy obsahujú arbutín – látku s výrazným účinkom na močové cesty. Brusnice sa používajú v kuchyni aj v liečiteľstve.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Čaj z brusnicových listov:
1 čajová lyžička sušených listov
250 ml horúcej vody
Lúhovať 10 minút
Piť pri zápaloch močových ciest a hnačke.
Kompót z brusníc:
Brusnice
Voda
Cukor
Krátko povariť
Použiť ako prílohu k mäsu.
Marmeláda:
Brusnice
Cukor
Citrónová šťava
Variť do zhustnutia.
Urologický čaj:
Listy brusnice
Listy medvedice
Zlatobyľ
Použiť pri zápaloch močových ciest.
Ďalšie využitie:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Brusnice sú tradičnou prílohou k divinovým jedlám.
Listy sú jednou z najúčinnejších bylín na močové cesty.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
polysacharidy, betulín, triterpény, melanín, antioxidanty.
Účinky:
Zbierame:
sušená huba (kúsky, prášok, extrakt)
Druhy spracovania:
O rastline:
Čaga sibírska je parazitická huba rastúca najmä na brezách. Je známa svojimi silnými antioxidačnými a imunomodulačnými účinkami. Má zemitú, dymovú chuť podobnú káve, preto sa často používa ako jej náhrada. Tradične sa pripravuje varením, aby sa uvoľnili aktívne látky.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Dodržiavať odporúčania výrobcu alebo odborníka.
Domáce recepty:
Tradičný odvar z čagy:
Sušené kúsky čagy
Zaliať vodou
Nechať prebublávať 30–60 minút
Nápoj má tmavo hnedú až čiernu farbu
Piť samotný alebo s medom či rastlinným mliekom.
Prášková forma:
1 čajová lyžička prášku
Zaliať horúcou vodou
Miešať do rozpustenia
Možno pridať do smoothies alebo kaše.
Extrakt:
Použiť podľa odporúčaného dávkovania
Vysoký obsah aktívnych látok.
Tinktúra:
Alkoholový alebo glycerínový výluh
Užívať po kvapkách podľa odporúčaní.
Kapsule:
Vhodné pre tých, ktorí nemajú radi horkú chuť
Užívať podľa dávkovania výrobcu.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Čaga je jednou z najsilnejších prírodných antioxidantov.
V Rusku a na Sibíri sa tradične používa ako „čierny čaj“ na posilnenie vitality.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
kofeín, teofylín, taníny, polyfenoly, antioxidanty.
Účinky:
Zbierame:
vrcholové časti výhonkov a mladé listy
Doba zberu:
máj – september (väčšinou ručný zber)
Zber:
Zbierajú sa mladé, jemné listy a vrcholové výhonky.
Kvalitný zelený čaj sa získava rýchlym spracovaním bez fermentácie.
O rastline:
Čajovník (Camellia sinensis) je základom všetkých čajov – zeleného, bieleho, čierneho aj oolongu. Zelený čaj sa pripravuje minimálnym spracovaním, aby si zachoval vysoký obsah antioxidantov. Má povzbudzujúce účinky, podporuje trávenie, obličky, mozog a srdce. Obklady zo zeleného čaju sa používajú na oči a opuchy.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Zelený čaj – základná príprava:
1 čajová lyžička lístkov
Voda 70–80 °C
Lúhovať 2–3 minúty
Piť čerstvý, bez dlhého lúhovania (taníny zhorknú).
Obklad na oči:
Vylúhovaný zelený čaj
Nechať vychladnúť
Namočiť tampón
Priložiť na oči pri opuchoch a zápaloch.
Ochutený zelený čaj:
Zelený čaj + jazmín / mäta / citrónová tráva
Lúhovať krátko
Použiť ako osviežujúci nápoj.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Tanínové látky možno oslabiť pridaním mlieka.
Zelený čaj je jedným z najstarších nápojov Ázie.
Je základom mnohých tradičných čajových rituálov.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
inulín, horké látky, flavonoidy, slizové látky, vitamíny, minerály.
Účinky:
Zbierame:
listy, púčiky, korene
Doba zberu:
jar – leto (listy, púčiky)
jeseň – korene
Zber:
Listy a púčiky zbierať mladé, čerstvé.
Korene zbierať na jeseň, očistiť a sušiť alebo pražiť.
O rastline:
Čakanka obyčajná je známa svojimi účinkami na trávenie, pečeň, žlčník a detoxikáciu organizmu. Koreň obsahuje inulín, ktorý podporuje metabolizmus a pomáha pri cukrovke. Listy sú jedlé a používajú sa v kuchyni. Pražený koreň je známy ako náhrada kávy – cigória.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Šalát z čakanky:
Mladé listy čakanky
Orechy
Ovocie
Olivový olej
Použiť ako osviežujúci šalát.
Orestované listy:
Listy čakanky
Olivový olej
Cesnak
Krátko orestovať ako prílohu.
Cigória – náhrada kávy:
Koreň čakanky
Pražiť dohneda
Pomlieť
Zaliať horúcou vodou
Chuť je zemitá, jemne horká.
Vláknina z koreňa:
Pridať do cesta pri pečení
Zvýši obsah vlákniny a dodá jemnú sladkosť.
Zápar na dýchacie cesty:
Listy čakanky
Horúca voda
Lúhovať 10 minút
Použiť pri angíne a zápaloch horných dýchacích ciest.
Vonkajšie použitie:
Silný odvar
Použiť na kožné vyrážky, opuchliny, vredy.
Skladovanie:
Čerstvé listy a čerstvo mletý koreň skladovať vo vzduchotesnej nádobe v chladničke – vydržia približne týždeň.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Pražený koreň čakanky je tradičná náhrada kávy – cigória.
Čakanka je jednou z najlepších rastlín na podporu pečene a trávenia.
https://naprirodno.sk/bylinkova-abeceda/cakanka-obycajna/
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Použitie a prípravky:
O černuške:
Černuška damašská (Nigella damascena) je jednoročná bylina, ktorá sa šíri samovýsevom, ale nie invazívne. Darí sa jej na plnom slnku, ale znesie aj polotieň. Dorastá do výšky 30–40 cm a šírky 7–15 cm. Nemá rada premokrenú pôdu, najlepšie rastie v pôde s neutrálnym pH.
Listy sú jemné, vzdušné, zelené. Kvet je načechraný, najčastejšie modrý, ale existujú aj odrody fialové, ružové a biele. Kvitne koncom jari a kvety vydržia niekoľko týždňov. Pri opakovanom výseve môže kvitnúť aj na jeseň.
Je vhodná ako výplň do záhonov – jej jemné listy dopĺňajú rastliny so širšími listami. Semenné tobolky sú dekoratívne a dajú sa sušiť. Sušenie: odrezať zelené tobolky, zviazať do zväzku a zavesiť hore hlavou.
Pestovanie:
Doba zberu:
Zbierame:
Recepty:
Účinné látky:
Bezpečnosť:
Doba zberu:
Zber:
Spracovanie:
Odrody a typy yerby:
Nutričné a chemické vlastnosti:
Zdravotné prínosy:
Kontraindikácie:
Tradičné metódy prípravy:
Zaujímavosti:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
lupulín, éterický olej (humulén, luparenol, luparol), živice (humulón, lupulón), vosky, linalol, cholín, triesloviny, vitamín C, žlté farbivo, horčiny, fytoncídy.
Účinky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
lupulín, éterický olej (humulén, luparenol, luparol), živice (humulón, lupulón), vosky, linalol, cholín, triesloviny, vitamín C, žlté farbivo, horčiny, fytoncídy.
Účinky:
Zbierame:
šištice (samičie súkvetia)
Doba zberu:
Zber:
Zbierajú sa samičie súkvetia v čase, keď sú ešte zatvorené. Šupiny súkvetia sú vtedy zlepené živičnatým exkrétom zo žliazok. Po usušení sa šištice preosievajú a čistením sa získava chmeľová múčka – lupulín.
O rastline:
Chmeľ obyčajný (Humulus lupulus) je trváca, pravoovíjavá, dvojdomá bylina z čeľade konopovitých. Stonka je tenká, dutá, drsná a môže dorásť až do 12 metrov. Listy sú veľké, zúbkaté, dlaňovito delené. Samičie kvety tvoria žltozelené klasy, z ktorých vznikajú vajcovité šištice. Rastie na vlhkých pôdach, pri riekach, kanáloch, v krovinách. Divý chmeľ sa na liečebné účely nepoužíva – vhodný je iba šľachtený chmeľ pestovaný pre pivovarníctvo.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Upokojujúci čaj:
1 čajová lyžička šištíc zaliať 250 ml vriacej vody, lúhovať 10 minút. Piť večer.
Odvar na trávenie:
1 čajová lyžička šištíc variť 5 minút v 250 ml vody, piť 2× denne pred jedlom.
Obklad na rany:
Silný odvar použiť na obklady pri zle sa hojacich ranách.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Chmeľ je jednou z najdôležitejších rastlín pivovarníctva. Lupulín dodáva pivu horkosť, vôňu a konzervačné vlastnosti. V ľudovom liečiteľstve sa používal najmä na upokojenie nervov a podporu spánku. Vankúše plnené chmeľom boli tradičným prostriedkom proti nespavosti.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
tymol, tymohydrochinón, nigellín, saponíny, flavonoidy, mastné kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
semená
Doba zberu:
júl – september
Zber:
Zbierajú sa zrelé semená z toboliek.
Sušia sa v tieni, skladujú v suchu.
O rastline:
Čierna rasca (Nigella sativa) je tradičná liečivá rastlina používaná viac ako 2 000 rokov v arabskom, indickom a blízkovýchodnom liečiteľstve. Semená majú silné antioxidačné, protizápalové a imunomodulačné účinky. Používajú sa ako korenie aj ako liečivo.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Čaj z čiernej rasce:
1 lyžička semien
250 ml horúcej vody
Lúhovať 10 minút
Piť pri trávení, kašli, nadúvaní.
Pražené semená:
Nasucho opražiť
Použiť do kari, zeleniny, strukovín, šalátov, pečiva.
Čiernorascový olej:
Použiť na kožné problémy, ekzémy, akné
Vnútorné použitie – podľa odporúčaní výrobcu.
Tradičné použitie:
Semená sa používali pri žltačke, kožných chorobách, reumatizme, astme, bronchitíde, horúčke.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Čierna rasca je známa ako „semeno požehnania“ v arabskom liečiteľstve.
Používa sa v kuchyni aj medicíne – univerzálna liečivá rastlina.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky čiernohlávku:
Čo obsahuje čiernohlávok obyčajný:
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky čiernohlávku:
Čo obsahuje čiernohlávok obyčajný:
O čiernohlávku obyčajnom:
Čiernohlávok obyčajný (Prunella vulgaris) je vytrvalá bylina z čeľade hluchavkovité (Lamiaceae). Dorastá do výšky 10–30 cm, má priamu lodyhu a celistvé, jemne vrúbkované listy. Najvyšší pár listov sa nachádza tesne pod kvetenstvom. Kvety sú modrofialové, zhustené v krátkych klasoch a sú obľúbené u včiel, čmeliakov a motýľov. Rastie na lúkach, medziach, pasekách, v sadoch, lesoch aj v okolí sídiel. Vyhovujú mu pôdy neutrálne až slabo kyslé, od nížin až po horské oblasti.
Pestovanie čiernohlávku:
Množenie:
Starostlivosť:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber a sušenie:
Použitie a prípravky:
Zhrnutie:
Čiernohlávok obyčajný je nenáročná, liečivá bylina s univerzálnym využitím. Podporuje imunitu, trávenie, regeneráciu pečene, pôsobí proti zápalom a infekciám. Je vhodný na vnútorné aj vonkajšie použitie a patrí medzi tradičné byliny európskeho liečiteľstva.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
polyfenoly, flavonoidy, živica ladanum, antioxidanty.
Účinky:
Zbierame:
vňať a kvety
Doba zberu:
leto – počas kvitnutia
Zber:
Zbierajú sa listy, kvety a mladé výhonky.
Suší sa v tieni pri dobrej cirkulácii vzduchu.
O rastline:
Cistus incanus je stredomorská bylina známa vysokým obsahom polyfenolov. Má silné antivírusové, antibakteriálne a antioxidačné účinky. Tradične sa používa na podporu imunity, detoxikáciu a ochranu buniek. Živica ladanum sa využíva v parfumérii a kozmetike.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Čaj z cistusu:
1 čajová lyžička sušených listov alebo kvetov
250 ml vriacej vody
Lúhovať 15 minút pod pokrievkou
Piť pri oslabení imunity, infekciách, detoxikácii.
Tinktúra:
Vňať cistusu
Alkohol
Macerovať 3–4 týždne
Užívať po kvapkách na podporu imunity.
Extrakt:
Koncentrovaná forma
Použiť podľa odporúčaného dávkovania.
Živica ladanum:
Používa sa v parfumérii, kozmetike a niekedy aj v potravinárstve.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Cistus je jednou z najsilnejších polyfenolových bylín Európy.
V Stredomorí sa používa ako tradičný „ochranný čaj“ proti infekciám.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
vitamín A, vitamín C, kyselina listová, horčík, zinok, meď, železo, draslík, fosfor, vápnik, mangán, stopové množstvá vitamínov skupiny B, esenciálne oleje, citral, geraniol, limonén.
Účinky:
Zbierame:
listy, stonky, cibule
Doba zberu:
Zber:
Zbierajú sa celé stonky s listami. Po zbere sa môžu sušiť v tieni alebo používať čerstvé. Sušenie prebieha pri teplote do 40 °C, aby sa zachovala vôňa a obsah silíc.
O rastline:
Voňatka citrónová (Cymbopogon citratus) je tropická trvalka s dlhými, tenkými listami. Vôňou pripomína citrón, chuť je jemnejšia a sladšia. Dorastá do výšky približne 1,5 metra a rastie v hustých trsoch. Pôvod má v juhovýchodnej Ázii, dnes sa pestuje v tropických oblastiach Afriky, Austrálie a Ameriky. Rastlina sa rozmnožuje prevažne vegetatívne, keďže zriedkavo tvorí semená.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Vodka s lemongrass:
Očistené stonky vložiť na 3–4 dni do fľaše vodky. Občas pretrepať. Po 4 dňoch stonky vybrať – vznikne aromatická citrónová vodka.
Čaj s voňatkou:
Čerstvé stonky nakrájať, zaliať horúcou vodou, lúhovať 10 minút a scediť.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Voňatka citrónová je jednou z najpoužívanejších bylín v ázijskej kuchyni. V Indii a Thajsku sa tradične používa aj ako prírodný repelent proti hmyzu. V aromaterapii je známa svojím upokojujúcim účinkom.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
antokyány, flavonoidy, vitamín C, organické kyseliny, arbutín, triesloviny.
Účinky:
Zbierame:
plody, listy
Doba zberu:
Zber:
Zbierajú sa jasne červené plody koncom leta a na jeseň. Listy sa zbierajú počas vegetácie, najlepšie na jar alebo začiatkom leta. Plody možno sušiť, mraziť alebo spracovať na džemy a šťavy.
O rastline:
Čučoriedka brusnica (Vaccinium vitis-idaea) je nízky vždyzelený ker, ktorý rastie v kyslých pôdach, na slnečných aj polotienistých miestach. Je odolná voči chladu a bežne sa vyskytuje v ihličnatých lesoch. Plody sú jasne červené, kyslé a veľmi bohaté na antioxidanty. Listy obsahujú arbutín, ktorý je účinný pri liečbe močových infekcií.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Brusnicový džem:
Plody variť s cukrom a trochou vody, kým nezmäknú a nevytvoria hustú zmes. Plniť do sterilných pohárov.
Nálev z listov:
1 čajová lyžička listov zaliať 250 ml vriacej vody, lúhovať 15 minút. Piť 2–3× denne pri zápaloch močových ciest.
Brusnicová šťava:
Plody povariť vo vode, rozmixovať, precediť a osladiť medom. Uchovávať v chladničke.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Brusnica je tradičnou severskou liečivou rastlinou. V severských krajinách je základom zimných zásob vitamínov. Vďaka vysokému obsahu antioxidantov je považovaná za „superfood“. Je nenáročná na pestovanie a dobre znáša chladné podnebie.
Používa sa na:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
antokyány, flavonoidy, vitamín A, vitamín C, vitamíny skupiny B, triesloviny, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
plody, listy
Doba zberu:
Zber:
Zbierajú sa modročierne bobule s výraznou chuťou. Listy sa zbierajú začiatkom leta, sušia sa v tieni a používajú sa ako prímes do čajov. Plody sú zdrojom vitamínov A, C a B.
O rastline:
Čučoriedka obyčajná (Vaccinium myrtillus) je nízky krík dorastajúci do výšky približne 50 cm. Má opadavé listy s krátkymi stopkami. Kvitne od apríla do júna. Rastie v horských smrečinách, na pasekách a v rašeliniskách. Plody dozrievajú od júna do septembra. Ľudové názvy: čučoriedky, čierna jahoda, čičoretka.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Winternitzov výťažok:
1 lyžica sušených plodov + 0,25 l vriacej vody, nechať vychladnúť. Používa sa na ekzémy, rany, obareniny.
Čaj proti hnačke:
2 lyžičky sušených plodov zaliať 0,25 l studenej prevarenej vody, lúhovať cez noc. Piť 2 šálky denne.
Čučoriedkové víno:
5 l čučoriedok nasypať do fľaše. Zvariť 1,5 kg cukru s trochou vody, pridať klinčeky a škoricu. Po vychladnutí naliať na plody. Nechať stáť 3 mesiace.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Čučoriedky sú jedným z najzdravších druhov ovocia. Majú schopnosť farbiť do modra. Netreba trhať plody z kríkov s belavými listami – bývajú napadnuté červcami.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
izoflavóny (genisteín, daidzeín), flavonoidy, vitamíny, minerály.
Účinky:
Zbierame:
kvety (najčastejšie), listy, celú rastlinu
Doba zberu:
Zber:
Zbierajú sa zdravé, nepoškodené kvety.
Listy sa zbierajú mladé, celá rastlina po odkvitnutí.
Suší sa v tieni pri dobrej cirkulácii vzduchu.
O rastline:
Ďatelina lúčna je známa svojím obsahom fytoestrogénov, ktoré napodobňujú účinky estrogénu. Pomáha pri menopauze, podporuje zdravie kostí, pokožky, srdca a imunity. Má protizápalové účinky a tradične sa používa pri kašli, infekciách dýchacích ciest a kožných problémoch.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Konzultovať pri užívaní hormonálnych liekov.
Domáce recepty:
Čaj z ďateliny:
1 čajová lyžička sušených kvetov
250 ml horúcej vody
Lúhovať 10 minút
Piť pri kašli, zápaloch, menopauze.
Tinktúra:
Kvety ďateliny
Alkohol
Macerovať 3–4 týždne
Užívať po kvapkách pri hormonálnych ťažkostiach.
Bylinná zmes na kožu:
Sušené kvety ďateliny
Nechtík
Rumanček
Použiť ako zápar na ekzémy a vyrážky.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Ďatelina je jednou z najlepších rastlín na podporu hormonálnej rovnováhy.
Izoflavóny pôsobia podobne ako estrogén, ale jemnejšie a prirodzene.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
O deväťsile:
Deväťsil lekársky (Petasites hybridus) je trváca rastlina z čeľade astrovitých. Vyskytuje sa v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Je príbuzný s púpavou, nechtíkom, georgínou, bodliakom či artičokom.
Kvitne koncom zimy až na jar. Kvety sú biele, ružové alebo zelenkasté. Stonka je dutá, priamá, zelená až purpurová, vysoká 15–40 cm, v plnej zrelosti až 130 cm. Listy sú obrovské, okrúhle, podobné rebarbore. Rastie na vlhkých, živinami bohatých pôdach – brehy potokov, riek, prameniská, vlhké okraje lesov.
Použitie a prípravky:
Zber:
Dávkovanie:
Riziká a vedľajšie účinky:
Bezpečnosť:
Ďalšie názvy:
Účinky:
Účinné látky:
Výskyt:
Rastie na okrajoch lesov, rúbaniskách, skalnatých sutiach, suchých lúkach, násypoch a rumoviskách. Obľubuje slnečné, suché stanovištia a kamenisté pôdy.
Kvitne:
Od júna do októbra.
Zber:
Zbierajú sa kvety v čase, keď sú úplne rozvité. Zber prebieha postupne, pretože kvety kvitnú postupne odspodu nahor. Sušia sa rýchlo, v tenkej vrstve, aby nestratili farbu.
O rastline:
Divozel malokvetý je dvojročná bylina dorastajúca do výšky približne 1–1,5 metra. Má pevný, vzpriamený stvol, listy sú veľké, plstnaté, šedozelené. Kvety sú žlté, menšie než pri divozeli veľkokvetom, usporiadané v dlhých klasoch. Rastlina je tradičnou súčasťou ľudového liečiteľstva.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Kontraindikácie:
Zhrnutie:
Divozel malokvetý je tradičná liečivá bylina s výrazným účinkom na dýchacie cesty. Uvoľňuje hlieny, tlmí kašeľ, upokojuje sliznice a podporuje hojenie. Vďaka jednoduchým domácim receptom je obľúbenou súčasťou prírodnej liečby prechladnutia.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
slizové látky, saponíny, flavonoidy, iridoidy, silice.
Účinky:
Zbierame:
kvety, listy
Doba zberu:
jún – september (kvety)
Zber:
Kvety zbierať dopoludnia v suchom počasí.
Sušiť v tieni do 55 °C.
Listy zbierať počas kvitnutia.
O rastline:
Divozel veľkokvetý je tradičná bylina na dýchacie cesty. Slizové látky upokojujú hrdlo, saponíny uvoľňujú hlieny. Používa sa pri kašli, bronchitíde, astme, zápaloch hrtana, ale aj pri tráviacich problémoch. Listy a kvety sú vhodné na čaje, tinktúry, obklady a oleje.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Čaj z divozelu:
1–2 lyžičky listov alebo kvetov
250 ml horúcej vody
Lúhovať 10 minút
Piť pri kašli, zápaloch hrdla, tráviacich kŕčoch.
Divozelový olej:
Kvety divozelu + olivový olej
Nechať macerovať na slnku 2–3 týždne
Použiť na afty, herpes, bolesti uší.
Obklad z listov:
Drvené čerstvé listy
Priložiť na rany, opuchliny, ekzémy, hemoroidy.
Tinktúra:
Kvety a listy
Alkohol
Macerovať 3–4 týždne
Užívať po kvapkách.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Divozel bol v minulosti považovaný za „rastlinu svetla“ – používal sa na výrobu faklí.
Je jednou z najúčinnejších bylín na chronický kašeľ a hlieny.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
Použitie:
Protizápalové účinky:
Antioxidačné účinky:
Hojenie rán:
Trávenie:
Podpora imunitného systému:
Respiračné zdravie:
O dračej krvi:
Dračia krv je hlboko červená živica získavaná z viacerých tropických rastlín, najmä z rodov Croton, Dracaena, Daemonorops a Pterocarpus . Tradične sa používa v liečiteľstve, rituáloch, náboženských obetiach a v modernej kozmetike. Má silné protizápalové, antioxidačné, antibakteriálne a regeneračné vlastnosti.
Dávkovanie:
Nežiadúce účinky:
Bezpečnosť:
Zhrnutie:
Dračia krv je silná prírodná živica s výraznými protizápalovými, antioxidačnými, antibakteriálnymi a regeneračnými účinkami . Používa sa na hojenie rán, podporu imunity, trávenie, respiračné zdravie a v kozmetike. Napriek širokému tradičnému využitiu je potrebné používať ju opatrne, sledovať reakcie tela a konzultovať jej vnútorné užívanie s odborníkom.
Ďalšie názvy:
Účinky:
Účinné látky:
Výskyt:
Rastie v nižších polohách, najmä v listnatých lesoch, na okrajoch lesov a v lužných oblastiach. Dub letný preferuje vlhšie pôdy, dub zimný suchšie a kamenisté stanovištia.
Kvitne:
Od mája do júna.
Zber:
Zbierame kôru, žalude, prípadne aj listy a púčiky. Najúčinnejšia je čerstvá kôra mladých stromov. Hladkú, nepopukanú kôru zbierame na jar z mladších kmeňov a konárov zoťatých stromov určených na spracovanie.
O rastline:
Dub je mohutný listnatý strom dorastajúci do výšky 20–40 metrov. Má tvrdé, odolné drevo a dlhú životnosť. Dub letný má listy s dlhšou stopkou, dub zimný kratšou. Oba druhy majú rovnaké liečivé účinky, preto sa v bylinkárstve nerozlišujú.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Upozornenie:
Zhrnutie:
Dub letný aj zimný patria medzi najsilnejšie prírodné adstringentné rastliny. Kôra má výrazné protizápalové účinky, pomáha pri hnačke, zápaloch slizníc, hemoroidoch a kožných problémoch. Odvar z kôry je tradičným kloktadlom pri zápaloch hrdla a ústnej dutiny. Liečivé účinky oboch druhov sú rovnaké.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
gingerol, shogaol, silice, vitamíny, minerály.
Účinky:
Zbierame:
koreň (oddenok)
Doba zberu:
celoročne – podľa pestovania
Zber:
Zbierajú sa zrelé, pevné oddenky.
Používa sa čerstvý, sušený, mletý alebo spracovaný.
O rastline:
Ďumbier lekársky je jedna z najznámejších liečivých rastlín sveta. Koreň obsahuje gingerol – silnú protizápalovú látku. Používa sa pri trávení, prechladnutí, bolestiach, zápaloch a na podporu imunity. Je základom mnohých čajov, odvarov, jedál a liečivých sirupov.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Pri liekoch konzultovať s lekárom.
Domáce recepty:
Zázvorový čaj:
1–2 plátky čerstvého zázvoru
250 ml horúcej vody
Lúhovať 10–15 minút
Pridať med a citrón
Piť pri prechladnutí, nevoľnosti, bolestiach v krku.
Zázvorová limonáda:
Čerstvý zázvor
Citrón
Med
Studená voda
Osviežujúci letný nápoj.
Kandizovaný zázvor:
Plátky zázvoru
Cukrový sirup
Sušiť
Použiť na podporu imunity.
Zázvorový sirup:
Zázvor
Voda
Cukor
Variť do zhustnutia
Použiť pri bolestiach v krku.
Zázvorový olej:
Esenciálny olej
Použiť na masáže pri bolestiach svalov a kĺbov.
Sušený a mletý zázvor:
Použiť do koláčov, sušienok, chleba, polievok, omáčok, ázijských jedál.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Zázvor je jednou z najstarších liečivých rastlín Ázie.
Je základom tradičnej medicíny v Indii, Číne a Japonsku.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Obsiahnuté látky:
Použitie a prípravky:
Popis rastliny:
Durman obyčajný je jednoročná bylina dorastajúca do výšky približne 1 meter. Má vzpriamené, chlpaté stonky a veľké vajcovité listy s hrubým povrchom. Kvety sú trubkovité, biele alebo fialové, so zvoncovitým tvarom. Plodom je ostnatá kapsula plná semien. Rastlina pochádza zo Stredomoria, dnes je rozšírená po celom svete – rastie na rumoviskách, okrajoch ciest, neobrobených pôdach.
Pestovanie:
Doba zberu:
Zbierame:
Možné vedľajšie účinky:
Smrteľná dávka:
Zvláštne upozornenie – extrémna nebezpečnosť durmanu:
Bezpečnosť:
Zhrnutie:
Durman obyčajný je bylina s analgetickými, antitusickými, protizápalovými a sedatívnymi účinkami, ale zároveň patrí medzi najnebezpečnejšie rastliny vôbec. Obsahuje silné alkaloidy (atropín, skopolamín, hyoscyamín), ktoré môžu spôsobiť halucinácie, zmätenosť, ťažké otravy, zástavu dýchania a smrť. Používanie durmanu si vyžaduje extrémnu opatrnosť a odborný dohľad.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Typické pôsobenie:
Účinky:
Špeciality:
Popis:
Dvojzub trojdielny je nenápadná rastlina vyššieho vzrastu. Rastie voľne v prírode, u nás skôr ojedinele. Patrí medzi byliny s univerzálnym použitím, najmä ako bylina podporujúca správne fungovanie metabolizmu. Dorastá do výšky 30–80 cm, má trojpočetné, ostro pílkovité listy a drobné žlté kvety. Rastie na vlhkých miestach – pri potokoch, rybníkoch, v priekopách a na lúkach. Je bezpečný aj pre deti, tehotné a dojčiace ženy.
Zberaná časť:
Doba zberu:
Zbierame:
Zbiera sa najmä vňať v čase letných prázdnin. Suší sa v tieni pri miernej teplote, aby sa zachovali účinné látky. Rastlina sa po usušení uchováva v suchu a tme.
Zber:
Zber vykonávame za suchého počasia, najlepšie dopoludnia. Rastlina sa zrezáva niekoľko centimetrov nad zemou.
Použitie:
Vnútorné použitie:
Vonkajšie použitie:
Možnosti kombinácie:
Dvojzub listnatý sa často kombinuje s prasličkou, žihľavou, skorocelom alebo púpavou v čajových zmesiach na detoxikáciu, močové cesty a kožné problémy. V ruskom ľudovom liečiteľstve sa používa na ochorenia dýchacích ciest a prečistenie krvi.
Účinné látky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
alkamidy, echinakozid, polysacharidy, fenolové kyseliny, flavonoidy, glykozidy, vitamíny.
Účinky:
Zbierame:
koreň, kvety, listy
Doba zberu:
Zber:
Koreň sa zbiera na jeseň, kvety a listy počas kvitnutia. Rastlina má priamu drsnato chlpatú lodyhu a stopkaté chlpaté listy. Pestovanie je jednoduché – semienka sa vysievajú v marci, rastlina prezimuje pomocou koreňa.
O rastline:
Echinacea purpurová je vytrvalá liečivá rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky. Indiáni ju používali na liečbu infekcií, malárie, šarlachu, syfilisu, na znecitlivenie kože po bodnutí hmyzom a ako protijed po uhryznutí štrkáčom. Pred objavom antibiotík bola považovaná za všeliek. Dnes patrí medzi najpoužívanejšie rastliny na podporu imunity.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Tinktúra:
100 g nasekaného koreňa zaliať 0,5 l 60% alkoholu. Lúhovať 7 dní, denne pretrepať. Precediť. Užívať 1 lyžičku denne.
Čaj:
1 PL sušených okvetných lístkov zaliať 0,5 l horúcej vody, lúhovať 15 minút. Piť pri chrípke a prechladnutí.
Silný domáci čaj:
1/4 šálky sušených kvetov variť 15 minút v 1/4 l vody. Piť teplé.
Sirup:
Echinacea + med + propolis + vitamín C – vhodné na dýchacie cesty.
Kombinované prípravky:
Echinacea + rakytník + hliva – na podporu imunity.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Názov Echinacea pochádza z latinského „echinos“ – ježko, podľa tŕnistého stredu kvetu. Pred érou antibiotík bola echinacea jednou z najdôležitejších liečivých rastlín. Moderné štúdie potvrdzujú jej účinnosť pri skrátení trvania prechladnutia, ak sa užíva hneď pri prvých príznakoch.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
vitamín C, flavonoidy, organické kyseliny, pektín, minerály.
Účinky:
Zbierame:
plody, listy (na čaj)
Doba zberu:
júl – august
Zber:
Zbierajú sa zrelé plody – pevné, šťavnaté, zelené až červené podľa odrody.
Plody možno konzumovať čerstvé alebo spracovať.
O rastline:
Egreš obyčajný je tradičné ovocie bohaté na vitamín C a antioxidanty. Podporuje trávenie, detoxikuje organizmus, posilňuje imunitu a pomáha pri činnosti obličiek. Listy sa používajú na čaj, plody na širokú škálu kuchynských a liečivých prípravkov.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Čerstvé plody:
Konzumovať priamo
Pridať do ovocných šalátov
Použiť do jogurtov a kaší.
Čaj z listov:
1 lyžička sušených listov
250 ml horúcej vody
Lúhovať 10 minút
Podporuje trávenie a detoxikáciu.
Tinktúra:
Listy alebo plody
Zaliať 40–60 % alkoholom
Lúhovať 2–3 týždne
Použiť na podporu imunity a trávenia.
Sirup:
Plody povariť vo vode
Pridať cukor alebo med
Použiť do limonád a studených nápojov.
Kuchynské použitie:
Džemy, marmelády, kompóty
Koláče a dezerty
Ovocné omáčky
Výroba vína alebo likéru.
Jednoduchý egrešový džem:
500 g egrešov
300 g cukru
Variť 10–15 minút
Plniť do čistých pohárov.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Egreš je jedno z najbohatších ovocí na vitamín C.
Listy sú prekvapivo účinné pri trávení a detoxikácii.
Ďalšie názvy:
Zber: listy počas vegetácie
Použitie: čerstvé do jedál, čaj z listov; korenie do omáčok
Estragón sa používa už od staroveku ako liečivá rastlina aj ako korenie. Francúzi ho nazývajú „Kráľom bylín“. Jeho sušené listy a kvitnúce vrcholky sa bežne pridávajú do dusených rýb, omáčok, guľášov, kuracieho mäsa a omeliet, čím sa získa zaujímavý aróma chuti.
Pri zbere, ktorú môžeme vykonávať až trikrát do roka, odrezávame 20 až 30 cm dlhé vrcholky trsu skôr, než sa rozvijú puky. V tej dobe obsahuje najviac silice, ktorá dodáva koreniu príjemnú aromatickú vôňu a ostrú, slabo horkastú chuť. Sušenie musíme vykonávať čo najrýchlejšie a teplota pri tom nesmie presiahnuť 35 °C, inak bylina stráca arómu a hnedne. Kto ho má vo svojej záhradke alebo za oknom, môže ho s výhodou používať v čerstvom stave.
Ďalšie názvy:
Eukalyptus sa tradične používa pri:
Použitie: inhalácie, esenciálne oleje (riediť), čaje z listov s opatrnosťou
Jedným z najúčinnejších spôsobov použitia eukalyptu je inhalácia , ktorá pôsobí priamo na dýchacie cesty.
Ingrediencie:
Postup: Do misky nalejte horúcu vodu a pridajte lyžičku sušených listov alebo niekoľko kvapiek eukalyptového oleja. Nakloňte sa nad misku, hlavu prikryte uterákom a pomaly inhalujte 5–10 minút . Dýchajte pokojne a zhlboka.
Inhaláciu je vhodné vykonávať 1× denne , ideálne večer. Uvoľnenie dýchacích ciest sa často dostaví veľmi rýchlo.
Recept: eukalyptový čaj na podporu dýchania
Postup:
Listy zalejte horúcou, nie vriacou vodou. Nechajte lúhovať 5–8 minút , potom sceďte. Čaj pite po malých dúškoch, maximálne 1 šálku denne.
Na zjemnenie chuti je možné pridať med, ktorý navyše podporí účinok na krk a dýchacie cesty.
Kombinácia eukalyptu s ďalšími bylinami
Účinok eukalyptu je možné posilniť kombináciou s ďalšími bylinami. Veľmi dobre sa dopĺňa s:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (anetol, fenchón), flavonoidy, vitamíny, minerály.
Účinky:
Zbierame:
semená (najčastejšie), listy (kulinárne)
Doba zberu:
leto – júl až september
Zber:
Zbierajú sa zrelé semienka.
Sušia sa v tieni, skladujú v suchu.
O rastline:
Fenikel obyčajný je známy svojimi účinkami na trávenie, nadúvanie a kŕče. Je vhodný aj pre malé deti. Podporuje tvorbu materského mlieka, pomáha pri kašli a prieduškách. Odvar sa používa na výplach očí. V kuchyni je obľúbený vo francúzskej a talianskej gastronómii – jeho chuť pripomína aníz.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Feniklový čaj:
1 lyžička semienok
Variť 5 minút
Piť pri nadúvaní, trávení, dojčení.
Čaj proti nadúvaniu (zmes):
1 diel harmančeka
1 diel feniklu
1 diel rasce
1 diel mäty
2 lyžičky zmesi
250 ml studenej vody
Priveďte do varu, krátko povarte
Piť vlažný po dúškoch.
Odvar na oči:
Fenikel
Voda
Krátko povariť
Použiť na výplach očí.
Feniklový čaj – studená verzia:
1 lyžička semienok
2 šálky vody
Rozdrviť v mažiari
Priveďte do varu
Lúhovať 30 minút
Precediť
Podávať vychladené.
Kuchynské použitie:
Dochucovanie chleba
Sladkosti, pečivo
Polievky, omáčky, šaláty
Konzervácia zeleniny (uhorky, cvikla)
Dusené mäso
Likéry
Čerstvé lístky – do jogurtových zálievok.
Ďalšie využitie:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Fenikel je jednou z najlepších bylín na nadúvanie – aj pre dojčatá.
Jeho chuť pripomína aníz a je základom mnohých európskych receptov.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
saponíny, flavonoidy, slizové látky, antokyány, salicyláty.
Účinky:
Zbierame:
kvitnúcu vňať alebo samotné kvety
Doba zberu:
jar – leto (najmä počas kvitnutia)
Zber:
Zbierať len zdravé, nepoškodené kvety.
Sušiť rýchlo pri teplote do 50 °C bez obracania – zachová farbu aj obsah saponínov.
Chrániť pred svetlom a vlhkom.
O rastline:
Fialka trojlaločná je jemná liečivá bylina s výraznými účinkami na dýchacie cesty, kožu a nervový systém. Rozpúšťa hlieny, uľahčuje vykašliavanie, upokojuje zápaly a pôsobí priaznivo pri ekzémoch, najmä u detí. Má aj mierne sedatívne účinky.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Fialkový čaj:
1 čajová lyžička sušených kvetov
250 ml vriacej vody
Lúhovať 10 minút
Použiť pri kašli, zahlienení, nervozite.
Fialkový sirup:
2 hrsti čerstvých fialiek
500 ml vody
500 g cukru
Šťava z 1 citróna
Fialky zaliať horúcou vodou
Lúhovať 24 hodín
Precediť, pridať cukor a citrón
Zahriať (nevariť)
Plniť do sterilizovaných fliaš.
Kandizované fialky:
Čerstvé kvety
Bielok + cukor
Obaliť, usušiť
Použiť na torty, koláče, zmrzlinu.
Fialkový cukor:
Cukor
Pár sušených fialiek
Nechať uzavreté niekoľko dní
Cukor nasiakne arómu.
Šaláty a nátierky:
Čerstvé kvety
Pridať do šalátov, nátierok, na chlebíčky.
Obklad na ekzémy:
Silný zápar z vňate
Namočiť gázu
Prikladať na postihnuté miesta.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Fialka trojlaločná je jedna z najlepších bylín na detské ekzémy.
Je jemná, ale veľmi účinná pri kašli a zahlienení.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
saponíny, flavónové glykozidy, voskové látky, alkaloid violín, aromatická silica.
Účinky:
Zbierame:
vňať a podzemok
Doba zberu:
Zber:
Podzemok sa zbiera na jeseň, rýchlo sa umyje a osuší. Pri sušení nesmie teplota presiahnuť 40 °C. Vňať sa zbiera počas kvitnutia a suší sa rovnakým spôsobom.
O rastline:
Violka voňavá (Viola odorata) je nízka, vytrvalá bylina vysoká 10–15 cm. Rastie v krovinách, parkoch, záhradách a na okrajoch ciest. Pôvodne pochádza z južnej Európy, dnes je rozšírená vo všetkých teplejších oblastiach. Má výraznú vôňu a fialové kvety. Obsahuje saponíny, flavónové glykozidy, voskové látky, alkaloid violín a aromatickú silicu.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar:
1 polievková lyžica kvetov violky zaliať vriacou vodou, lúhovať 10 minút.
Dochucovadlo:
Kvety violky zaliať vínnym octom, nechať odležať 2–3 týždne.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Violka voňavá bola v minulosti používaná aj ako parfumová prísada. Jej kvety sa pridávali do olejov, mastí a vôní. V starovekom Grécku bola symbolom jari a čistoty.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
Použitie:
O gáfrovníku:
Gáfrovník lekársky (Cinnamomum camphora) je vždyzelený strom z čeľade vavrínovitých. Dorastá do výšky až 20 metrov, má striedavé listy a pochádza z juhovýchodnej Ázie. Zdomácnel aj v Severnej Amerike. Hlavnou účinnou látkou je gáfor, získavaný destiláciou dreva kmeňa a koreňov.
Pestovanie:
Zber:
Nežiadúce účinky:
Bezpečnosť:
Zhrnutie:
Gáfrovník lekársky je významná liečivá drevina, ktorej hlavnou účinnou látkou je gáfor. Používa sa najmä zvonka – na bolesti svalov, kĺbov, reumatizmus, pomliaždeniny a dýchacie problémy. Je silným analgetikom a antiseptikom, preto sa musí používať opatrne. Vnútorné užívanie je nebezpečné a môže viesť k vážnej otrave.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
gingerolové deriváty, flavonoidy, antioxidanty, silice.
Účinky:
Zbierame:
koreň (oddenok)
Doba zberu:
celoročne – podľa pestovania
Zber:
Podzemky sa zbierajú po 12 mesiacoch rastu.
Zberá sa len časť oddenku, rastlina sa nevykope celá.
O rastline:
Galangal je tropická rastlina podobná zázvoru, ale s ostrejšou, korenistou chuťou. Je známy svojimi protirakovinovými, protizápalovými a antibakteriálnymi účinkami. Podporuje trávenie, mozog, plodnosť a celkovú vitalitu. Používa sa v ázijskej kuchyni aj v tradičnej medicíne.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Používať podľa potreby, pri doplnkoch stravy podľa odporúčaní výrobcu.
Domáce recepty:
Odvar z galangalu:
Nasekaný koreň
Zaliať vodou
Nechať prebublávať 10–20 minút
Piť pri trávení, bolestiach žalúdka, únave.
Galangalový čaj:
Kúsky čerstvého koreňa
250 ml vriacej vody
Lúhovať 10 minút
Možno pridať med alebo citrón.
Galangal v kuchyni:
Použiť do polievok, omáčok, karí, marinád
Dochucuje dusené mäso
Skvelý v thajských jedlách (Tom Kha, Tom Yum).
Galangalový prášok:
Rozdrviť sušený koreň
Použiť do kapsúl, čajov, jedál.
Kandizovaný galangal:
Podobne ako zázvor
Použiť ako sladká, pikantná pochúťka.
Pestovanie:
Galangal potrebuje teplo a ochranu pred mrazom.
Podzemky sadiť skoro na jar, 8 cm od seba.
Zber po 12 mesiacoch rastu.
Skladovanie:
Skladovať so šupkou
V chladničke vydrží niekoľko týždňov
Možno zmraziť alebo vysušiť.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Galangal je obľúbený v thajskej kuchyni a mnohí ho preferujú pred zázvorom pre jeho ostrejšiu chuť.
Je jednou z najsilnejších rastlín s protirakovinovým potenciálom.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
flavonoidy, terpenoidy (ginkgolidy, bilobalid), antioxidanty.
Účinky:
Zbierame:
listy (najčastejšie)
Doba zberu:
jeseň – keď listy žltnú (najvyšší obsah účinných látok)
Zber:
Zbierajú sa zdravé listy, sušia sa v tieni pri nízkej teplote.
Používajú sa na čaj, tinktúry alebo extrakty.
O rastline:
Ginkgo biloba je „živá fosília“ – strom starý viac ako 270 miliónov rokov. Je známy svojimi účinkami na mozog, pamäť, koncentráciu a prekrvenie. Podporuje mikrocirkuláciu, pomáha pri tinnite, závratoch a zlepšuje mentálnu sviežosť. Je silným antioxidantom.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Pri doplnkoch stravy dodržiavať odporúčania výrobcu.
Domáce recepty:
Čaj z čerstvých listov:
5 veľkých čerstvých listov
250 ml vody
Povariť 5 minút na miernom plameni
Precediť
Ochuťiť citrónom alebo medom
Piť 1–2× denne.
Tinktúra:
Listy ginka
40–60 % alkohol
Macerovať 2–3 týždne
Užívať po kvapkách.
Kombinovaný čaj:
Ginkgo + ženšen + gotu kola
Podpora mozgu, koncentrácie a energie.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Ginkgo je jediný žijúci druh svojej čeľade.
Je extrémne odolný – prežil aj výbuch atómovej bomby v Hirošime.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
diterpenické kyseliny, silice, poliiny, saponíny, triesloviny.
Účinky:
Zbierame:
nadzemné časti – vňať
Doba zberu:
Zber:
Zbierajú sa nadzemné časti tesne pred otvorením pukov. Suší sa čo najrýchlejšie na slnku, aby sa zachovali živice a silice.
O rastline:
Grindélia lepkavá (Grindelia camporum) pochádza zo juhozápadu USA a Mexika. Rastie na prériách, rovinách a pri cestách. Je to vytrvalá bylina s listnatými stonkami vysokými až 90 cm. Má žlté kvety obklopené listenmi, ktoré produkujú lepkavú pryskyricu. V minulosti sa používala na zmiernenie podráždenia spôsobeného rastlinami rodu Toxicodendron (jedovatec), a to už pôvodnými Američanmi. Neskôr sa objavila aj vo farmaceutických prípravkoch začiatkom 20. storočia.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Infúzia na dýchacie cesty:
1 čajová lyžička sušenej byliny zaliať vriacou vodou, lúhovať 10–15 minút. Piť 3× denne.
Tinktúra:
1–2 ml tinktúry užívať trikrát denne.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Grindélia bola kedysi používaná ako liek na podráždenie spôsobené jedovatými rastlinami rodu Toxicodendron. Jej pryskyricové listeny sú charakteristické a dodávajú rastline lepkavý vzhľad. V minulosti bola súčasťou farmaceutických prípravkov na dýchacie cesty.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
alkaloidy, alantoín, cholín, slizy, triesloviny.
Účinky:
O rastline:
Hadinec obyčajný je dvojročná až vytrvalá bylina dorastajúca do výšky približne jedného metra. Rastie hojne v celej Európe. Kvety sa objavujú od mája do októbra. Typickým znakom sú modré až fialové kvety s vyčnievajúcimi tyčinkami pripomínajúcimi hadí jazyk a chlpaté listy aj stonky.
Pestovanie a výskyt:
Hadinec sa v domácich podmienkach pestuje zriedkavo. Vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu a dostatok priestoru. Semená možno vysievať priamo von po posledných jarných mrazoch alebo pestovať v skleníku. V prírode ho nájdeme na pastvinách, medziach, slnečných stráňach a v nížinách.
Zber:
Zbiera sa kvitnúca vňať pred úplným rozkvitnutím. Obsahuje významné látky ako alkaloidy, alantoín a cholín. Okrem vňate sa využívajú aj kvety – na zdobenie šalátov alebo na výrobu kandizovaných liečivých kvetov.
Domáce recepty:
Odvar na zažívacie ťažkosti:
1 lyžica sušenej kvitnúcej vňate
250 ml vriacej vody
Nechať lúhovať 15 minút, precediť a piť po lyžičkách v malých dávkach.
Nálev na obklady:
2–3 lyžice sušenej vňate
250 ml vriacej vody
Nechať odstáť, mierne vychladnúť a použiť na obklady pri kŕčových žilách, opuchoch a bolestiach kĺbov.
Hadincové kúpele:
Kvitnúcu vňať pridať do kúpeľovej soli alebo pripraviť odvar na kúpeľ. Vhodné pri reumatizme a ako inhalácia pri dýchacích problémoch.
Kontraindikácie:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Účinky:
Botanický popis:
Hlaváč žltkastý je trváca bylina vysoká 30–70 cm. Má svetložlté až krémové guľovité súkvetia, ktoré sú typické pre rod Knautia. Listy sú kopijovité, celistvé alebo mierne zubaté. Stonka je vzpriamená, jemne chlpatá. Kvitne od júna do septembra. Patrí medzi rastliny suchých lúk, pasienkov a stepných biotopov.
Výskyt:
Rastie v celej Európe, najmä na suchých, slnečných stanovištiach. Obľubuje vápenaté pôdy, pasienky, medze, okraje polí a stepné oblasti. Na Slovensku je pomerne bežný v teplejších oblastiach.
Pestovanie:
Je nenáročný, vhodný do suchých záhrad, skaliek a prírodných výsadieb. Vyžaduje slnko a priepustnú pôdu. Je odolný voči suchu a dobre znáša chudobné pôdy.
Zber:
Zbiera sa kvitnúca vňať počas leta. Najčastejšie sa používa čerstvá alebo sušená na prípravu obkladov a nálevov na kožu.
Dávkovanie a príprava:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Rod Knautia je pomenovaný po nemeckom botanikovi Christianovi Knautovi. Hlaváče sú významné pre opeľovače – najmä včely a motýle. V minulosti sa používali ako ľudové kožné liečivky, podobne ako skorocel či myší chvost, ale s miernejším účinkom.
Záver:
Hlaváč žltkastý je mierne liečivá rastlina s tradičným využitím najmä na kožné problémy. Nie je významnou liečivkou, ale má dezinfekčné a sťahujúce účinky, ktoré sa využívali v ľudovom liečiteľstve.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
flavonoidy, prokyanidíny, triterpény, antioxidanty.
Účinky:
Zbierame:
plody, kvety, listy
Doba zberu:
Zber:
Plody sušiť na slnku do 40 °C.
Kvety zbierať len suché – vlhké pri sušení černejú.
Listy zbierať zelené, so stopkami.
O rastline:
Hloh obyčajný je jedna z najdôležitejších bylín pre srdce a cievy. Zlepšuje prekrvenie, posilňuje srdcový sval, upravuje rytmus a znižuje tlak. Pomáha pri nervozite, nespavosti a bolestiach hlavy. Je vhodný aj pri rehabilitácii po infarkte.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Bezpečné dávky hlohu sú 160 – 1 800 mg denne počas 3 – 24 týždňov.
Zlepšenie sa prejaví po 6 – 12 týždňoch.
Domáce recepty:
Čaj z hlohu:
1 lyžička plodov alebo kvetov
250 ml horúcej vody
Lúhovať 10 minút
Piť pri srdcových ťažkostiach, nervozite, nespavosti.
Tinktúra z kvetov a listov:
Kvety + listy
40–60 % alkohol
Macerovať 2–3 týždne
Užívať po kvapkách.
Hlohový džem:
Plody hlohu
Cukor
Voda
Variť do zhustnutia
Použiť na pečivo alebo koláče.
Hlohový ocot:
Plody hlohu
Jablčný ocot
Nechať fermentovať
Použiť do šalátov.
Sirup z hlohu:
Plody
Voda
Cukor
Variť, precediť
Použiť na podporu srdca.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Hloh je jednou z najlepších bylín na srdce – jeho účinky sú vedecky potvrdené.
Kvety a listy obsahujú viac antioxidantov ako plody.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky hluchavky bielej:
Čo obsahuje hluchavka biela:
O hluchavke bielej:
Hluchavka biela (Lamium album) je trvácna bylina z čeľade hluchavkovité (Lamiaceae). Má štvorhrannú pevnú stonku a naproti stojace stopkaté listy s pílkovitým okrajom. Podobá sa na žihľavu, no jej listy nepŕhlia – preto sa nazýva „hluchá“ alebo „mŕtva“ pŕhľava.
Rastie na vlhkých miestach, pri múroch, plotoch, cestách a v priekopách – presne tam, kde rastie aj pŕhľava. Darí sa jej aj v záhradách pod stromami. Rastie v trsoch a dorastá do výšky 20–50 cm. Kvety sú biele, s jemnou medovou vôňou. Kvitne od mája do októbra.
Pestovanie hluchavky:
Množenie:
Starostlivosť:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber a sušenie:
Použitie a prípravky:
Zhrnutie:
Hluchavka biela je jemná, liečivá bylina s univerzálnym využitím. Pomáha pri ženských problémoch, zápaloch močových ciest, dýchacích ťažkostiach, hemoroidoch a kožných ochoreniach. Je nenáročná na pestovanie a patrí medzi tradičné byliny ľudového liečiteľstva.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky horčiaku pieprového:
Čo obsahuje horčiak pieprový:
O horčiaku pieprovom:
Horčiak pieprový (Persicaria hydropiper) je jednoročná bylina z čeľade stavikrvovitých (Polygonaceae). Dorastá do výšky približne 70 cm. Stonky sú zelené, na jeseň červenkasté, ryhované a článkované. Listy sú striedavé, podlhovasto kopijovité, často so tmavými škvrnami. Kvety sú drobné, zelenkavo ružové, usporiadané do klasov na vrchole stonky a jej rozkonáreniach.
Rastlina má výrazne štipľavú chuť, ktorú po vysušení stráca. Vyskytuje sa na močariskách, barinách, brehoch potokov a na trvalo mokrých pôdach.
Pestovanie horčiaku:
Množenie:
Starostlivosť:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber a sušenie:
Použitie a prípravky:
Zhrnutie:
Horčiak pieprový je výrazne účinná bylina najmä pri rôznych typoch krvácania. Pomáha pri menštruačných, hemoroidálnych, žalúdočných a črevných krvácaniach, dezinfikuje rany a podporuje trávenie pri nadúvaní. Rastie na mokrých stanovištiach a jeho zber je jednoduchý, no sušenie vyžaduje pozornosť, aby sa rastlina nezaparila.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
horké látky (genciopikrín), amarogentín, alkaloidy, flavonoidy.
Účinky:
Zbierame:
koreň
Doba zberu:
október – november (zo 4–5 ročných rastlín)
Zber:
Korene zbierať na jeseň.
Očistiť, umyť, narezať.
Sušiť v tieni – najprv pri 30 °C, neskôr do 60 °C.
O rastline:
Horec žltý je jedna z najsilnejších horkých bylín Európy. Stimuluje trávenie, tvorbu žlče, činnosť žalúdka a čriev. Používa sa pri kolikách, zápche, nechutenstve, žltačke a žalúdočných ťažkostiach. Koreň je veľmi horký, ale mimoriadne účinný.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Používať s opatrnosťou – veľmi silná horká droga.
Domáce recepty:
Odvar z koreňa:
1 čajová lyžička nasekaného koreňa
250 ml vody
Variť 5–10 minút
Piť pri trávení, nechutenstve, žlčníku.
Tinktúra:
Koreň horeca
40–60 % alkohol
Macerovať 3–4 týždne
Užívať po kvapkách pred jedlom.
Horký žalúdočný likér:
Koreň horeca
Alkohol
Bylinky (mäta, aníz, fenikel)
Nechať lúhovať
Použiť ako digestív po jedle.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Horec žltý je základom mnohých tradičných alpských horkých likérov.
Patrí medzi najsilnejšie horké toniká na svete.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
O rastline:
Mursalský čaj je zložený zo stebiel rastliny Sideritis scardica, ktorá rastie iba v pohorí Rhodopy (Bulharsko, Grécko, Turecko). V Bulharsku je chránená zákonom. Darí sa jej vo vysokých nadmorských výškach nad 1300 m, na suchých skalách a slnečných svahoch.
Rastlina má priamu lodyhu, dorastá do výšky približne 40 cm, vytvára husté trsy a kvitne žltými kvetmi na prelome mája a júna. Vo voľnej prírode je už pomerne zriedkavá pre vysoký zber.
Použitie:
Príprava čaju:
Pestovanie:
Doba zberu:
Zbierame:
Nežiadúce účinky:
Bezpečnosť:
Zhrnutie:
Mursalský čaj (Sideritis scardica) je vzácna horská bylina s mimoriadne silnými antioxidačnými, protizápalovými a regeneračnými účinkami. Podporuje dýchanie, imunitu, obličky, krvný tlak, psychiku aj spánok. Neobsahuje teín, má jemnú sladkastú chuť a je vhodný na každodenné pitie.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
berberín, hydrastín, kanadín, alkaloidy.
Účinky:
Zbierame:
koreň – najliečivejšia časť rastliny
Doba zberu:
jeseň – keď rastlina zatiahne živiny do koreňa
Zber:
Koreň má typickú žltú farbu vďaka berberínu.
Po vykopaní sa očistí, nechá preschnúť a skladuje v uzavretej nádobe mimo vlhkosti.
O rastline:
Hydrastis kanadský je severoamerická liečivá rastlina známa svojím vysokým obsahom berberínu. Má silné antibakteriálne a protizápalové účinky, podporuje imunitu, trávenie, črevá, močové cesty a hojenie slizníc. Patrí medzi tradičné liečivá pôvodných obyvateľov Ameriky.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Používať s opatrnosťou – silná droga s vysokým obsahom berberínu.
Domáce recepty:
Tinktúra z hydrastisu:
Čerstvý alebo sušený koreň
40–60 % alkohol
Macerovať 3–4 týždne
Užívať po kvapkách pri infekciách a oslabení imunity.
Odvar z koreňa:
1 čajová lyžička nasekaného koreňa
250 ml vody
Krátko povariť
Piť pri trávení, črevných infekciách, zápaloch slizníc.
Kapsuly / extrakt:
Použiť podľa odporúčaní výrobcu
Vysoká koncentrácia účinných látok.
Kombinácia s echinaceou:
Hydrastis + echinacea
Silná podpora imunity pri infekciách.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Hydrastis je jednou z najsilnejších antibakteriálnych bylín v severoamerickej fytoterapii.
Berberín mu dodáva typickú žltú farbu aj výrazné liečivé účinky.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber:
O proskurníku lekárskom:
Proskurník lekársky (Althaea officinalis) je vytrvalá bylina pôvodom z východného Stredomoria. Rastie na vlhkých lúkach, pastvinách a pri cestách. V slovenských krajinách sa vyskytuje zriedkavo, ale bežne sa pestuje na lekárske účely. Všetky časti rastliny obsahujú vysoké množstvo slizu – koreň až 35 %, ďalej škrob, pektín, cukry, asparagín, mastný olej a minerály. Slizové látky (galakturorhamnany, glukány, arabinogalaktány) sú zodpovedné za jeho silné upokojujúce účinky na sliznice.
Účinné látky:
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
obličkové problémy
zápaly močových ciest
kašeľ a zahlienenie
zápaly horných dýchacích ciest
dráždivý kašeľ
podráždenie slizníc
astmu
hnačky a zápaly čriev
Účinky:
protizápalové – tlmí zápaly slizníc
slizotvorné – vytvára ochranný film na slizniciach
expektoračné – uľahčuje vykašliavanie
upokojujúce – zmierňuje podráždenie hrdla a priedušiek
močopudné – podporuje vylučovanie
spazmolytické – uvoľňuje kŕče
hojivé – podporuje regeneráciu kože
Príprava:
Doba zberu:
Korene: September – Október
Listy: Máj – Júl
Kvety: Jún – August
Zbierame:
koreň – najcennejšia časť
listy
kvety
Zber:
koreň sa zberá na jeseň po dozretí rastliny
listy a kvety počas kvitnutia
sušiť umelo do 50 °C alebo v tieni
nezbierať listy napadnuté hrdzou (tmavé škvrny)
O proskurníku lekárskom:
Proskurník lekársky (Althaea officinalis) je vytrvalá bylina pôvodom z východného Stredomoria. Rastie na vlhkých lúkach, pastvinách a pri cestách. V slovenských krajinách sa vyskytuje zriedkavo, ale bežne sa pestuje na lekárske účely.
Všetky časti rastliny obsahujú vysoké množstvo slizu – koreň až 35 %, ďalej škrob, pektín, cukry, asparagín, mastný olej a minerály. Slizové látky (galakturorhamnany, glukány, arabinogalaktány) sú zodpovedné za jeho silné upokojujúce účinky na sliznice.
Účinné látky:
slizové polysacharidy – ochranný film na slizniciach
pektíny – upokojujú trávenie
flavonoidy – antioxidanty
saponíny – uľahčujú vykašliavanie
triesloviny – sťahujúce účinky
silice – jemné antiseptické pôsobenie
Použitie a prípravky:
čaj – na kašeľ, hrdlo, zápaly slizníc
studený macerát – najúčinnejší na sliznice
sirup – na dýchacie cesty
odvar – na trávenie a močové cesty
kandizovaný koreň – tradičný liek proti kašľu
masti – na ekzémy a podráždenú pokožku
Domáce recepty:
Studený nálev z koreňa:
4 lyžičky nadrobno rezaného koreňa zaliať 2 pohármi studenej vody. Nechať lúhovať cez noc. Ráno precediť, prihrejať a popíjať počas dňa.
Horúci nálev z listov a kvetov:
2 lyžice kvetov + 1 lyžica listov. Zaliať 2 pohármi vriacej vody, 10 minút variť na horúcej platni. Popíjať teplé počas dňa.
Kandizovaný koreň:
Koreň uvariť, nakrájať, povariť v cukrovom sirupe a usušiť. Tradičný liek proti kašľu.
Kontraindikácie:
môže znižovať hladinu glukózy – opatrnosť pri diabete
ukončiť užívanie 2 týždne pred operáciou
nevhodné pri tehotenstve a dojčení
pri dlhodobom užívaní môže znižovať vstrebávanie vitamínov a liekov
u detí do 6 rokov len po konzultácii s pediatrom
Zaujímavosti:
má neutrálnu chuť – vhodný do pediatrických prípravkov
koreň obsahuje až 35 % slizu – jeden z najvyšších podielov medzi bylinami
z koreňa sa kedysi vyrábali prvé marshmallows
divozelová zmes s proskurníkom je klasika na dýchacie cesty
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
triesloviny, silice, flavonoidy, izoflavonoidy, saponíny, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
korene, vňať (kvitnúce mäkké byľové vŕšky)
Doba zberu:
Zber:
Zbierajú sa korene s čo najmenším počtom drobných korienkov alebo kvitnúca vňať. Suší sa pri teplote do 50 °C, schne pomaly. Pri manipulácii s vňaťou sa odporúča používať rukavice – rastlina je tŕnistá.
O rastline:
Ihlica tŕnistá (Ononis spinosa) je trváca bylina z čeľade bôbovitých. Rastie na suchých lúkach, slnečných trávnatých miestach a často aj ako burina v súvislých porastoch. Kvitne od júna do septembra. Je známa svojimi močopudnými a dezinfekčnými účinkami na močové cesty. Koreň je súčasťou liekopisných čajovín.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar:
1,5 kávovej lyžičky drogy na šálku vody. Pije sa 2–3× denne.
Sedací kúpeľ na hemoroidy:
Silný odvar použiť na kúpeľ trvajúci 10–15 minút, 2–3× denne.
Obklad na hemoroidy:
Gázu namočiť do teplého odvaru a prikladať na postihnuté miesto.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Ihlica tŕnistá bola v minulosti jednou z najdôležitejších bylín pri liečbe močových ciest. Jej tŕnisté stonky dali rastline meno – „ihlica“. Koreň je dodnes súčasťou oficiálnych liekopisných čajovín.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Imelo sa nikdy nevarí – teplo ničí účinné látky.
Používa sa výhradne studený macerát:
1 čajová lyžička imelovej vňate sa zaleje 250 ml studenej vody, lúhuje sa 8–12 hodín, precedí sa a jemne ohreje.
Pije sa 2–3× denne.
Doba zberu:
Zbierame:
vňať (konárik a list)
Zber:
Konáriky a listy zbierame v zimných mesiacoch (december–február).
Zbierať možno aj počas roka, ale iba imelo rastúce na boroviciach – má najsilnejšie účinky.
Konáriky odrezávame alebo lámeme pomocou lana.
Očistíme od nezelených častí a sušíme v tieni pri teplote do 45 °C.
Zle vysušené imelo sčernie.
O imelom bielom:
Imelo biele (Viscum album) je malý, dvojdomý, vždyzelený ker. Cudzopasí na konároch stromov pomocou haustórií, ktoré prenikajú pod kôru a rozkonárujú sa v dreve hostiteľa.
Stonka je holá, žltozelená, vysoká 30–50 cm. Konáriky sú členité, na uzloch sa nachádzajú listy, kvety a plody. Listy sú kožovité, hrubé, podlhovasté, celistvookrajové a protistojné.
Kvety sú drobné, žltozelené, uložené po troch až piatich. Plody sú okrúhle bobule, spočiatku zelené, po dozretí biele alebo zelenožlté, s čiernymi semenami.
Účinky imela sa líšia podľa stromu, na ktorom rastie – najcennejšie je imelo z borovice.
Účinné látky:
viskotoxín (polyproteid)
lektíny (viscumin) – antitumorové účinky
cholín
histamín
kyselina aminomaslová
inozit
flavonoidy
vosk
sacharidy
škrob
lipidy
triterpény
steroly
Použitie a prípravky:
studený macerát – základná forma užívania
tinktúra – sedatívne a kardioregulačné účinky
extrakty – používané v onkologickej terapii (Iscador, Helixor, Isorel)
čajové zmesi – na tlak, nervy, klimaktérium
obklady – na bolestivé kĺby
Domáce recepty:
Studený macerát:
1 lyžička vňate do 250 ml studenej vody, lúhovať 8–12 hodín, jemne zohriať a piť.
Macerát na tlak:
1 lyžička imela + 1 lyžička hlohu, lúhovať cez noc, piť ráno a večer.
Obklad na kĺby:
Macerátom napustiť gázu, priložiť na bolestivé miesto, nechať pôsobiť 20 minút.
Kontraindikácie:
vo vyšších dávkach jedovaté
nevhodné pre tehotné a dojčiace ženy
nevhodné pri nízkom krvnom tlaku
bobule sú jedovaté – nepoužívajú sa
užívanie konzultovať s lekárom
Zaujímavosti:
posvätná rastlina Keltov – symbol života a ochrany
vešalo sa nad dvere proti zlým duchom
v minulosti sa používalo ako amulet proti chorobám
moderné extrakty z imela sa používajú v onkológii
účinky závisia od stromu, na ktorom rastie – najcennejšie je z borovice
Ďalšie názvy:
Zber: vňať
Čaj: 1 lyžička sušenej vňate, variť 5–10 minút
Použitie: sirupy, čaje
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Jahoda obsahuje sacharidy, kyselinu citrónovú a jablčnú, pektíny, triesloviny, flavóny, vitamíny A, B, C, E, K, karotén, éterický olej, vodu, soli fosforu a mikroprvky: železo, meď, chróm a mangán.
Účinky:
Zbierame:
listy a plody
Doba zberu:
Zber:
Zbierame listy obyčajnej a záhradnej jahody, no pri zbieraní ich oddeľujeme. Listy jahody obyčajnej zbierame aj so stopkami, listy jahody záhradnej bez stopiek. Zbierame ich po zbere plodov, kým sú ešte zelené. Sušia sa v tieni pri teplote do 40 °C.
O rastline:
Jahoda obyčajná (Fragaria vesca) je trváca bylina s plazivou stonkou. Listy majú dlhé stopky a sú zložené z troch vajcovitých, zúbkatých lístkov. Stopky aj stonka sú jemne chlpaté. Kvety sú biele. Plod je zložený z drobných semienok na povrchu mäsitého červeného kvetného lôžka. Rastie v lesoch, na rúbaniskách, na vlhkých hlinitých pôdach. Pestuje sa aj v záhradách a na balkónoch.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj z listov:
1 lyžička sušených listov zaliať 250 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút.
Odvar pri hnačke:
1 lyžica listov povariť 5 minút, piť po dúškoch.
Jahodový zápar na tlak:
hrsť čerstvých plodov zaliať teplou vodou, nechať 15 minút lúhovať.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Jahoda obyčajná bola v minulosti považovaná za liečivú aj magickú rastlinu. Plody sa používali na čistenie krvi a posilnenie srdca. V Európe sa pestuje už stáročia a jej listy boli súčasťou tradičných čajových zmesí na trávenie a zápaly.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
O jastrabine lekárskej:
Jastrabina lekárska (Galega officinalis) je trváca bylina z čeľade Fabaceae (bobovité). Divoko rastie v južnej Európe, Ázii a severnej Afrike, zdomácnela aj u nás. V minulosti sa používala už v stredoveku pri liečbe cukrovky. Guanidínové zlúčeniny v jej pletivách položili základ moderným antidiabetikám – vrátane metformínu.
Rastlina dorastá do výšky až 60 cm, má priame lodyhy vyrastajúce z masívneho podzemku, lichosperené listy a kvety v hroznoch, ktoré pripomínajú motýle. Kvitne od júla do augusta, farba kvetov je modrastá alebo biela. Plodom je lysý struk s približne tuctom hnedých semien.
Použitie a prípravky:
Čaj z jastrabiny lekárskej – recept:
Pestovanie:
Doba zberu:
Zbierame:
Kontraindikácie:
Bezpečnosť:
Zhrnutie:
Jastrabina lekárska je významná liečivá bylina s hypoglykemickým, antihypertenzným, močopudným a diaforetickým účinkom. Podporuje látkovú výmenu, pomáha pri infekciách, zápche, zápaloch močových ciest a znižuje cholesterol. Jej guanidínové zlúčeniny položili základ moderným liekom proti cukrovke. Používa sa vo forme čaju, odvaru, macerátu či masti. Pri cukrovke a v tehotenstve je potrebná zvýšená opatrnosť.
Ďalšie názvy:
Použitie: aromatické čaje, oleje, kúpele
Zber:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice, terpeny, živica, vitamíny, minerály.
Účinky:
Zbierame:
ihličie, šišky, živicu
Doba zberu:
celoročne – podľa potreby
Zber:
Zbierame čerstvé ihličie, šišky a živicu.
Ihličie sušiť v tieni, živicu skladovať v uzavretej nádobe.
O rastline:
Jedľa biela je tradičná liečivá drevina s výraznými antiseptickými, protizápalovými a detoxikačnými účinkami. Esenciálny olej hojí rany, ekzémy a vredy, pomáha pri reume, bolestiach svalov a kĺbov. Odvar z ihličia podporuje dýchacie cesty, metabolizmus, obličky a detoxikáciu.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Používať podľa potreby; pri tinktúrach a olejoch opatrne.
Domáce recepty:
Odvar z ihličia:
1 hrst čerstvého ihličia
500 ml vody
Variť 10 minút
Piť pri dýchacích ťažkostiach, detoxikácii, obličkových kameňoch.
Jedľová masť:
Jedľová živica
Vazelína alebo masťový základ
Jemne zahriať a premiešať
Použiť na popáleniny, omrzliny, akné, kožné defekty.
Tinktúra zo šišiek a ihličia:
Šišky + ihličie
40–60 % alkohol
Macerovať 3–4 týždne
Použiť zvonka na rany, ekzémy, reumu
Vnútorné použitie – pri strese a nespavosti.
Jedľový kúpeľ:
Pár kvapiek esenciálneho oleja
Teplá voda
Použiť pri poruchách prekrvenia, reume, bolestiach svalov.
Inhalácia:
Horúca voda
2–3 kvapky oleja
Vdychovať pri zápaloch dýchacích ciest.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Jedľová živica bola v minulosti jedným z najdôležitejších liečivých prostriedkov na rany a infekcie.
Jedľový olej je silný antiseptikum – výborný pri inhaláciách.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
O kokoške pastušej kapsule:
Kokoška pastušia kapsula je bežná burina našich záhrad, no má významné liečivé vlastnosti. Pochádza zo Stredomoria, dnes rastie takmer po celom svete. V našich podmienkach je jednoročná až dvojročná rastlina, ktorá rastie aj na miestach, kde sa iné rastliny neuchytia – rumoviská, úhory, štrkové pôdy, záhony.
Dorastá do výšky 30–50 cm. Má prízemnú listovú ružicu, z ktorej vyrastá vetvená lodyha s drobnými kopijovitými lístkami. Kvitne takmer celý rok – od februára až do novembra, v teplých oblastiach aj celoročne. Kvety sú špinavo biele, usporiadané v malých strapcoch. Plodom sú charakteristické srdcovité šešulky.
Použitie a prípravky:
Recepty:
Pestovanie:
Doba zberu:
Zbierame:
Kontraindikácie:
Bezpečnosť:
Zhrnutie:
Kokoška pastušia kapsula je nenáročná rastlina s výraznými liečivými účinkami. Pomáha pri vysokom tlaku, krvácaní, zápaloch močových ciest, metabolických poruchách a podporuje funkciu pečene, obličiek a sleziny. Zvonka lieči rany, modriny a opuchy. V kuchyni nahradí horčicu a mladé listy sú vhodné do šalátov. Pri tehotenstve, dojčení a pri užívaní semien je potrebná opatrnosť.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
glukotropeolín, vitamín C, flavonoidy, silice, minerály.
Účinky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
glukotropeolín, vitamín C, flavonoidy, silice, minerály.
Účinky:
Zbierame:
listy, kvety, plody, semená
Doba zberu:
máj – október (listy a kvety), po odkvitnutí plody a semená
Zber:
Zbierať za suchého slnečného počasia.
Sušiť v tenkých vrstvách v tieni.
O rastline:
Kapucínka väčšia je silná prírodná „rastlinná antibiotická“ bylina. Má výrazné antibakteriálne účinky, pôsobí proti streptokokom, stafylokokom aj salmonelám. Čistí močové cesty, podporuje dýchacie cesty, regeneruje kožu a pomáha pri vypadávaní vlasov. Je celá jedlá – listy, kvety, púčiky aj semená.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Čaj z kapucínky:
Hrsť listov
250 ml vriacej vody
Lúhovať 10–15 minút
Piť pri infekciách dýchacích a močových ciest.
Nálev na rany a popáleniny:
5 g čerstvej kapucínky
1 šálka vriacej vody
Lúhovať 10 minút
Použiť ako obklad na rany, odreniny, úpal.
Tinktúra:
Listy + kvety
40–60 % alkohol
Macerovať 3–4 týždne
Užívať 20 kvapiek 3× denne.
Inhalácia:
Hrsť listov
0,5 l vriacej vody
Vdychovať výpary pri bronchitíde a hliene.
Pesto z kapucínky:
Listy + kvety
Olivový olej
Cesnak
Soľ
Rozmixovať
Použiť na cestoviny alebo chlieb.
Nakladané púčiky (kapary):
Púčiky kapucínky
Ocot
Soľ
Korenie
Použiť ako náhradu kapár.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Kapucínka je jedna z najsilnejších prírodných rastlinných antibiotík.
Je celá jedlá – listy, kvety, púčiky aj semená.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (cineol, terpinyl acetát), flavonoidy, minerály.
Účinky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (cineol, terpinyl acetát), flavonoidy, minerály.
Účinky:
Zbierame:
semená (plody – tobolky)
Doba zberu:
podľa pestovania – tropické oblasti
Zber:
Zbierajú sa zrelé tobolky, sušia sa v tieni.
Semená sa používajú celé alebo mleté.
O rastline:
Kardamóm je aromatická korenina pochádzajúca z Indie. Má výraznú vôňu a chuť, ktorá stimuluje trávenie, osviežuje dych a podporuje chuť do jedla. Je obľúbený v kuchyni aj v tradičnej medicíne. Čaj s kardamómom pomáha pri únave, strese a prepracovaní.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Denná dávka približne 1,5 g.
Výborne pôsobí v kombinácii s feniklom alebo rascou.
Domáce recepty:
Kardamómový čaj:
1–2 tobolky kardamómu
250 ml horúcej vody
Lúhovať 10 minút
Piť pri únave, strese, trávení.
Kardamóm v káve:
Štipka mletého kardamómu
Pridať do kávy
Zvýrazní chuť a podporí trávenie.
Kardamómová tinktúra:
Semená kardamómu
40–60 % alkohol
Macerovať 2–3 týždne
Použiť na kloktanie pri zápale ďasien.
Kardamómové korenie:
Mleté semená
Použiť do omáčok, mäsa, šalátov, pečiva.
Kardamómový čaj proti únave:
Kardamóm + fenikel + rasca
Zaliať vriacou vodou
Lúhovať 10 minút
Piť pri prepracovaní.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Kardamóm je jednou z najstarších korenín sveta.
V arabskom svete sa tradične pridáva do kávy ako symbol pohostinnosti.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
kavalaktóny (kavain, dihydrokavain, methysticin), flavonoidy, živice.
Účinky:
Zbierame:
koreň – najliečivejšia časť rastliny
Doba zberu:
tropické oblasti – celoročne
Zber:
Koreň sa suší, melie na prášok alebo používa čerstvý.
Skladovať v suchu, mimo vlhkosti.
O rastline:
Kava kava je tradičná polynézska rastlina známa svojimi silnými upokojujúcimi účinkami. Koreň obsahuje kavalaktóny, ktoré pôsobia na nervový systém, zmierňujú úzkosť, stres, nespavosť a uvoľňujú svalové kŕče. Používa sa aj pri bolestiach, menopauze a zápaloch hrdla.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Dodržiavať dávkovanie uvedené na doplnkoch.
Užívať krátkodobo a s opatrnosťou.
Domáce recepty:
Kava nápoj (tradičný):
Prášok z koreňa
Voda alebo kokosové mlieko
Dobre premiešať
Piť pri úzkosti, strese, nespavosti.
Kava čaj:
1 čajová lyžička prášku
250 ml horúcej vody
Lúhovať 10 minút
Piť večer na upokojenie.
Tinktúra:
Koreň kavy
40–60 % alkohol
Macerovať 3–4 týždne
Užívať podľa odporúčaní výrobcu.
Kava masť:
Kava prášok
Masťový základ
Použiť na bolesti svalov a kĺbov.
Kava v potravinách:
Pridať do smoothie, čokolády, dezertov
Použiť ako relaxačnú prísadu.
Bezpečnostné upozornenia:
Zaujímavosti:
Kava kava je rituálna rastlina Polynézie – používala sa pri obradoch na upokojenie mysle.
Je jednou z najsilnejších prírodných anxiolytík, ale vyžaduje opatrné užívanie.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
pryskyričnaté látky, kyselina jablčná, kyselina citrónová, kyseliny vínna, 350 až 580 mg vitamínu C (kyseliny askorbovej) v 100 g, adaptogénne zložky
Účinky:
Zbierame:
plody a listy
Doba zberu:
Zber:
Plody sa zbierajú v plnej zrelosti, keď sú jasne červené. Sušia sa v tenkej vrstve pri nízkej teplote, aby sa zachovali účinné látky. Listy sa zbierajú počas leta a sušia v tieni.
O rastline:
Klanopraška čínska (Schisandra chinensis) je opadavá, kríkovitá liana dorastajúca až do dĺžky 10 a viac metrov. Listy sú svetlo zelené, tenké, eliptické až obvajcovité. Zdrevnatené stonky príjemne voňajú. Kvety sú jednotlivé, vonné, jednopohlavné, vyrastajú na báze mladých výhonkov. Okvetie je biele, krémové alebo ružovkasté, zložené z 5 až 9 voľných lístkov. Plodom je podlhovasté súplodie ružovo červených až červených bobúľ, veľkých 5 až 7,5 mm. Rastlina je prirodzene rozšírená v severovýchodnej Číne, Japonsku, Kórei a na ruskom Ďalekom východe.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj z klanoprašky:
1 čajová lyžička sušených plodov zaliať 250 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút.
Tinktúra:
Plody zaliať 40 % alkoholom, lúhovať 3 týždne, denne pretrepať.
Energetický odvar:
1 lyžica plodov povariť 5 minút, piť ráno na povzbudenie.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Klanopraška je jednou z najznámejších rastlín tradičnej čínskej medicíny. Je považovaná za silný adaptogén, podobne ako ženšen. Plody sa nazývajú „päťchutové bobule“, pretože obsahujú sladkú, kyslú, horkú, slanú aj štipľavú chuť. V Ázii sa používa ako tonikum na dlhovekosť a vitalitu.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
eugenol (silica), flavonoidy, taníny, vitamíny, minerály.
Účinky:
Zbierame:
sušené puky (kvety)
Doba zberu:
tropické oblasti – celoročne
Zber:
Zbierajú sa nerozvinuté kvety, sušia sa na slnku.
Používajú sa celé alebo mleté.
O rastline:
Klinčekovec korenistý je tropický strom, ktorého sušené puky patria medzi najsilnejšie prírodné antiseptiká. Eugenol pôsobí ako lokálne anestetikum, dezinfikuje, tlmí bolesť a má výrazné antibakteriálne účinky. Klinček podporuje trávenie, imunitu a pomáha pri kožných problémoch.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Používať s opatrnosťou – klinčekový olej je veľmi silný.
Domáce recepty:
Inhalácia na dýchacie cesty:
15 klinčekov
250 ml vody
Variť 5 minút
Inhalovať výpary pri upchatom nose a kašli.
Odvar na pleť a rany:
5 klinčekov
200 ml vody
Variť 5 minút
Po vychladnutí naniesť tampónom
Použiť na vrásky, akné, opary, zle sa hojace rany.
Tinktúra:
10 g klinčekov
1/2 škoricovej tyčinky
0,5 l 60 % alkoholu
Lúhovať 14 dní, občas pretrepať
Užívať po kvapkách (cca 15 kvapiek).
Klinčekový olej:
Použiť lokálne na bolesť zubov (veľmi opatrne).
Klinček v kuchyni:
Pridať do perníkov, koláčov, omáčok, vareného vína
Použiť do kávy alebo čaju na zvýraznenie chuti.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Klinček bol v minulosti jedným z najcennejších korení sveta.
Eugenol je tak silný, že sa používa aj v stomatológii ako anestetikum.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Kumarín, melilotín, organické kyseliny, glykozidy, slizovité látky, cholín, flavóny, živice, triesloviny.
Účinky:
Zbierame:
vňať
Doba zberu:
Zber:
Nadzemnú časť rastliny zbierame v čase kvitnutia (jún–august). Režeme iba kvitnúce horné časti stonky, približne 20 cm dlhé. Viažeme ich do zväzkov a sušíme na vzdušnom, tienistom mieste pri teplote do 35 °C.
O rastline:
Komonica lekárska (Melilotus officinalis) je dvojročná bylina s rozkonárenou stonkou vysokou do 100 cm. Listy sú trojpočetné, nepravidelne zúbkaté, s dlhými stopkami. Kvety sú žlté, usporiadané v riedkych strapcoch. Plodom je žltohnedý, priečne ryhovaný struk s jedným semenom. Vysušená bylina príjemne vonia a má horkoslanú chuť. Rastie od nížin po podhorské oblasti, najmä na vlhkých trávnatých miestach, okrajoch tokov, cestách, rumoviskách a medziach.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj na žilový obeh:
1 lyžička sušenej vňate zaliať 250 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút.
Tinktúra:
Vňať zaliať 40 % alkoholom, lúhovať 2–3 týždne, denne pretrepať.
Obklad na vredy:
Silný odvar z vňate naniesť na gázu a priložiť na postihnuté miesto.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Komonica lekárska je známa svojou charakteristickou vôňou spôsobenou kumarínom. V minulosti sa používala aj na parfumovanie miestností a skladov. Patrí medzi tradičné byliny na podporu žilového a lymfatického obehu.
Ďalšie názvy:
Popis:
Trváca, 50–150 (200) cm vysoká bylina s plazivým podzemkom, s priamymi chlpatými olistenými byľami, na vrchole rozkonárenými do hustých chocholíkovitých metlín. Listy sú protistojné, trojito až päťnásobne dlaňovito strihané, úkrojky kopijovité, pílkovité, končisté. Kvety sú ružové až vínovočervené, zriedka biele, voňavé, v bohatých vrcholíkových úboroch. Úbory sú 4–6-kvetné. Plod je nažka bez zobáčika. Kvitne v júli až septembri. Obľubuje čerstvé až vlhké, slabo kyslé, humózne pôdy, rastie na rúbaniskách, svetlinách, lužných lesoch, pri cestách a brehoch. Celá rastlina príjemne vonia a často vytvára rozsiahle porasty.
Zberaná časť:
Doba zberu:
Účinnosť:
Typické pôsobenie:
Obsahové látky:
Zbierame:
Zbierame najmä vňať a listy. Kvetová droga pri neskorom zbere stráca akosť, preto sa nezbiera. Koreň sa zbiera len výnimočne.
Použitie:
Vňať:
Koreň:
Možnosti kombinácie:
Droga sa môže použiť v čajových zmesiach. Obsah by nemal presiahnuť 15 % a zmes by sa nemala podávať dlhšie ako 1 mesiac.
Špeciality:
Použitie v homeopatii:
Eupatorium cannabinum sa používa podobne ako Eupatorium perfoliatum a Eupatorium purpureum. Základom je čerstvá vňať trhaná pred kvetom. Spracováva sa liehom 80 %, riedi sa do potencie D5. Užíva sa 3×10 kvapiek pred jedlom.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
omega-3 mastné kyseliny (ALA, SDA, EPA), omega-6 mastné kyseliny (LA, GLA), proteíny, vitamín E, minerály, antioxidanty.
Účinky:
Zbierame:
semená (najdôležitejšia časť), kvety, listy
Doba zberu:
koniec leta – jeseň (podľa dozrievania semien)
Zber:
Semená sa zbierajú v plnej zrelosti, keď sú úbory suché. Vymlátia sa, dosušia v tieni a skladujú v uzavretých nádobách chránené pred vlhkosťou.
O rastline:
Konope siate (Cannabis sativa) je jednoročná bylina z čeľade Cannabaceae. Dorastá do výšky až 3 metre. Samčie rastliny dozrievajú skôr ako samičie. Listy sú typické – 3 až 9 početné so zubatými okrajmi. Kvitne bielymi až svetlo žltými kvetmi. Plodom je jednosemenná nažka. Konope sa pestuje v Európe aj Ázii, najmä v Číne. Má rada neutrálnu až mierne kyslú pôdu s dobrým odvodnením. Využíva sa v potravinárstve, kozmetike, textilnom priemysle aj stavebníctve.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Konopné semienka:
Pridať do šalátov, kaší, jogurtov, pečiva. Môžu sa jesť aj samostatne.
Konopný olej:
Používa sa za studena – do šalátov, omáčok, kozmetiky. Hydratuje pokožku, pomáha pri akné a psoriáze.
Konopný čaj:
Rozdrviť semená alebo listy, zaliať horúcou vodou, lúhovať 10–15 minút. Možno osladiť medom alebo pridať mätu.
Konopné smoothie:
2 PL semien namočiť cez noc, ráno zmixovať s citrónovou šťavou, kustovnicou a ľadom.
Kozmetické použitie:
Konopný olej aplikovať na suchú pokožku, ekzémy, psoriázu, akné.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Konope obsahuje všetkých 9 esenciálnych aminokyselín. Je jedným z najlepších rastlinných zdrojov omega-3 a omega-6 mastných kyselín v ideálnom pomere. Obsahuje SDA a EPA – mastné kyseliny, ktoré sa v rastlinách vyskytujú len zriedka. Konopné vlákno je extrémne odolné a používalo sa už v staroveku na výrobu lán, plachiet a textilu. V Európe je legálne pestovať len odrody uvedené v zákone č. 167/98 Zb.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (karvón, limonén), flavonoidy, minerály, vitamín C, vláknina.
Účinky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (karvón, limonén), flavonoidy, minerály, vitamín C, vláknina.
Účinky:
Zbierame:
vňať, listy, semienka
Doba zberu:
vňať počas leta, semienka na konci sezóny po dozretí
Zber:
Vňať sa strihá mladá a čerstvá. Semienka sa zbierajú po úplnom dozretí, keď sú suché. Sušia sa v tieni a skladujú v uzavretých nádobách.
O rastline:
Kôpor (Anethum graveolens) je jednoročná aromatická bylina z čeľade Apiaceae. Má jemné ihličkovité listy a žlté okolíky kvetov. Pestuje sa v záhradách ako korenina aj liečivá rastlina. Využíva sa celá rastlina – vňať, listy aj semienka. Je obľúbený v kuchyni, najmä pri nakladaní uhoriek, v polievkach, omáčkach a rybích jedlách.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Kôprový čaj:
1 lyžička semienok variť 5 minút, lúhovať 10 minút. Pije sa pri nadúvaní, kŕčoch, tráviacich problémoch.
Kôprový nálev proti zvracaniu:
2 kg kôpru preliať vriacou vodou, lúhovať 15 minút. Pije sa 3× denne po šálke.
Kúpeľ na nechty:
Kôprové semená pridať do teplej vody, kúpeľ posilňuje nechty.
Spálené semená:
Používajú sa na rýchle zahojenie drobných odrenín.
Kôprová omáčka:
Nasekať kôpor. Pripraviť svetlú zápražku z masla, oleja a múky. Vmiesiť kôpor, zaliať vývarom, rozvariť hrudky. Pridať smotanu, dochutiť soľou, korením, cukrom a octom. Podávať s knedľami.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Kôpor bol používaný už v starovekom Egypte a Grécku ako liek na trávenie a kašeľ. V stredoveku sa používal proti nespavosti a na upokojenie nervov. Semienka sú silnejšie ako vňať – obsahujú viac silíc a majú výraznejší liečivý účinok.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (linalool), flavonoidy, vitamín C, minerály, antioxidanty.
Účinky:
Zbierame:
plody (semená), vňať
Doba zberu:
Zber:
Nadzemnú časť kosíme, keď žltozelená farba koriandra začína blednúť. Po vymlátení plody sušíme v tenkých vrstvách v tieni. Skladujeme v uzavretých nádobách.
O rastline:
Koriander siaty (Coriandrum sativum) je jednoročná aromatická bylina z čeľade Apiaceae. Má jemné listy (cilantro) a guľaté semená (koriander). Pestuje sa v Európe, Ázii aj Amerike. V kuchyni sa používajú listy aj semená. V liečiteľstve sa využívajú najmä semená – majú silné tráviace, protizápalové a antiparazitické účinky.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Koriandrový čaj:
1 lyžička semienok variť 5 minút, lúhovať 10 minút. Pije sa pri nadúvaní, trávení, kŕčoch.
Koriander proti parazitom:
Rozdrvené semienka zaliať horúcou vodou, piť 2× denne.
Koriander na spánok:
1 lyžička semienok večer do teplej vody – sedatívny účinok.
Koriander v kuchyni:
Používa sa do polievok, omáčok, ázijských jedál, pečiva, nakladanej zeleniny.
Koriander na pokožku:
Odvar zo semien použiť na oplachovanie pokožky pri vyrážkach.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Koriander je jednou z najstarších liečivých rastlín – používali ho Egypťania, Rimania aj Gréci. Semienka majú silnejší liečivý účinok než vňať. V ajurvéde sa používa na chladenie organizmu, trávenie, detoxikáciu a podporu spánku.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Éterické oleje, ketón irón, silice, glykozidy, izoflavón irigenín, škrob, tuky, triesloviny, živice, sacharidy, slizové látky.
Účinky:
Zbierame:
koreň (podzemok)
Doba zberu:
Zber:
Podzemky vykopávame na jeseň alebo na skorú jar. Očistíme ich od koreňov a zvyškov listov. Sušíme na odkrytom mieste v tieni pri teplote do 30 °C.
O rastline:
Kosatec nemecký (Iris germanica) je trváca bylina s vodorovným, krátkym, hrubým a plazivým podzemkom, z ktorého vyrastá 30–100 cm vysoká stonka. Listy sú veľké, mečovité, úzko kopijovité, sediace a končisté. Od polovice stonky sa nachádzajú blanité listence, v ktorých vyrastajú veľké modré alebo fialové kvety. Plodom je trojpuzdrová tobolka s mnohými semenami. Počas sušenia nadobúda rastlina fialkovú vôňu a sladkastú, neskôr štipľavo horkú chuť. Pestuje sa v záhradách a parkoch ako okrasná rastlina.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar na kašeľ:
1 čajová lyžička sušeného podzemku povariť 10 minút v 250 ml vody, piť teplé.
Odvar na trávenie:
1 lyžička drveného koreňa zaliať 200 ml vody, povariť 5 minút, piť po dúškoch.
Kozmetický zápar:
Podzemok zaliať horúcou vodou, nechať lúhovať 15 minút, používať na pleť ako tonikum.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Kosatec nemecký je známy svojou charakteristickou fialkovou vôňou, ktorá sa zvýrazňuje počas sušenia. V minulosti sa používal ako parfum do šatníkov a ako prísada do kozmetiky. Je jednou z najstarších okrasných rastlín pestovaných v Európe.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
O kostihoji lekárskom:
Kostihoj lekársky (Symphytum officinale) je vytrvalá bylina z čeľade borákovitých. Dorastá do výšky 60–120 cm, má mohutné drsné listy a hlboký čierny koreň, ktorý obsahuje najviac účinných látok. Kvitne od mája do júla zvonkovitými kvetmi fialovej, ružovej, belavej alebo fialkastobielej farby.
Rastie na vlhkých lúkach, pri potokoch, riekach, priekopách a na okrajoch lesov. Vyhovujú mu hlboké, humózne a vlhké pôdy. Je významnou medonosnou rastlinou – jeho kvety sú bohatým zdrojom nektáru pre včely.
Použitie a prípravky:
Recepty:
Pestovanie:
Doba zberu:
Zbierame:
Kontraindikácie:
Bezpečnosť:
Zhrnutie:
Kostihoj lekársky je mimoriadne všestranná liečivá bylina s výraznými regeneračnými a protizápalovými účinkami. Tradične sa používa na bolesti kĺbov, svalov, šliach, pomliaždeniny a zle sa hojace rany. Obsahuje alantoín, ktorý podporuje obnovu tkanív, no zároveň aj pyrolizidínové alkaloidy, preto je určený výhradne na vonkajšie použitie. Je nenáročný na pestovanie, zlepšuje pôdu a jeho listy sú výborným základom prírodného hnojiva. Pri správnom používaní je kostihoj cenným pomocníkom v záhrade aj v domácej liečbe.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
steroidné saponíny (protodioscín), flavonoidy, alkaloidy, triesloviny, živice, minerály.
Účinky:
Bez ohľadu na to, čo je napísané nižšie, kotvičník treba lúhovať aspoň 8 hodín – informácia pochádza od Vladimíra Vytáska, zrejme najlepšieho bylinkára, akého poznám. Večer som zalial bylinky do termosky a na druhý deň som čaj popíjal.
Zbierame:
vňať (stonky, listy, kvety), korienky
Doba zberu:
počas kvitnutia – leto
Zber:
Zbierame celú vňať počas kvitnutia. Na jeseň možno zbierať aj korienky. Sušíme v tieni pri nízkej teplote.
O rastline:
Kotvičník zemný (Tribulus terrestris) je nízka, plazivá bylina s malými žltými kvetmi. Rastie v teplých oblastiach Európy, Ázie a Afriky. Obsahuje steroidné saponíny, ktoré ovplyvňujú hormonálnu rovnováhu, vitalitu, libido a celkovú výkonnosť organizmu. V tradičnej medicíne sa používa na močové cesty, pečeň, hormonálne problémy, menopauzu, mužskú potenciu a športový výkon.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar (čaj) – základný postup:
1 gram sušenej vňate zaliať 0,5 litra vriacej vody, povariť 30 minút, precediť. Piť 3× denne pol hodiny pred jedlom.
Dlhé lúhovanie (Vytásek):
Zaliať vňať večer do termosky, lúhovať 8 hodín, piť nasledujúci deň.
Rýchly čaj:
Lúhovať aspoň 15 minút, ak nie je čas na odvar.
Dávkovanie:
0,5 g sušenej vňate na každých 30 kg telesnej váhy.
Tinktúra:
50 g kotvičníka zaliať 250 ml 40–80% alkoholu. Macerovať 14–30 dní, denne pretrepať. Precediť. Užívame 20 kvapiek denne (nahrádza 0,75 l čaju).
Účinky tinktúry:
Efekt sa dostaví do 7 dní – energia, libido, vitalita.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Kotvičník je známy ako „prírodný testosterón booster“. V tradičnej medicíne sa používa na potenciu, vitalitu, menopauzu, močové cesty a celkovú obnovu energie. Účinky sa prejavujú postupne – pri pravidelnom užívaní už po 3 dňoch, plný efekt po niekoľkých týždňoch.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
polysacharidy, saponíny (astragalosidy), flavonoidy, aminokyseliny, stopové prvky, antioxidanty.
Účinky:
Zbierame:
koreň
Doba zberu:
Zber:
Koreň sa vykopáva na jar alebo na jeseň. Očistí sa od zvyškov pôdy, nareže na plátky a suší v tieni pri teplote do 40 °C.
O rastline:
Kozinec blanitý (Astragalus membranaceus) je trváca bylina tradičnej čínskej medicíny. Dorastá do výšky 30–60 cm. Má žlté kvety a dlhý, drevnatý koreň, ktorý je najcennejšou časťou rastliny. V Ázii je považovaný za jednu z najdôležitejších bylín na posilnenie imunity, vitality, dlhovekosti a odolnosti voči chorobám. Používa sa tisíce rokov ako tonikum na podporu energie (Qi).
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar z kozinca:
15–20 g sušeného koreňa zaliať 500 ml studenej vody, variť 30–45 minút, precediť. Piť 2–3× denne pred jedlom.
Silný imunitný odvar:
30 g koreňa variť 1 hodinu, piť počas dňa.
Tinktúra:
Užívať 2–4 ml denne (20–40 kvapiek).
Kapsuly:
1–3 kapsuly denne podľa koncentrácie.
Extrakt:
500–1000 mg denne.
Dávkovanie:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Astragalus je v tradičnej čínskej medicíne považovaný za „koreň dlhovekosti“. Podporuje energiu Qi, posilňuje obrannú energiu Wei Qi (imunitu), zlepšuje vitalitu, regeneráciu a odolnosť voči chorobám. Moderné štúdie potvrdzujú jeho účinky na imunitu, srdce, pečeň, obličky, zápaly aj metabolizmus cukru.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
vitamín A, vitamín C, silice, triesloviny, tanín, horčiny, oleje, minerálne soli, farbivá.
Účinky:
Zbierame:
listy, podzemok
Doba zberu:
Zber:
Listy zbierame mladé, do 10 cm – majú jemnú chuť. Podzemok je najsilnejší na jar a na jeseň. Suší sa v tieni pri nízkej teplote.
O rastline:
Kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria) je trváca bylina z čeľade Apiaceae. Má trojpočetné listy a biele okolíky kvetov. Rastie v záhradách, lesoch a na vlhkých miestach. Je známa ako „bylina proti dne“ – používala sa už v stredoveku na liečbu podagry, reumatizmu a bolestí kĺbov. Obsahuje množstvo vitamínu C, preto sa využíva aj v kuchyni.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj proti reume:
20 g podzemku zaliať šálkou vriacej vody, lúhovať 15 minút, precediť. Piť pred jedlom. Kúra max. 1 týždeň.
Čerstvé listy po bodnutí hmyzom:
Rozdrviť listy a priložiť na postihnuté miesto – zmierňuje svrbenie a opuch.
Jarný detox:
Hrsť mladých listov rozmixovať s vodou, precediť. Piť 3× denne pred jedlom 7–14 dní.
Zábal na kĺby:
Hrsť listov preliať vlažnou vodou, lúhovať 10 minút. Handru namočiť a prikladať na boľavé miesta.
Krémová polievka z bršlice:
Zemiaky uvariť s rascou a bujónom, rozmixovať, pridať soľ a mladé listy bršlice. Dochutiť smotanou.
Mleté mäso s bršlicou:
Opražiť cibuľu, pridať mäso, cesnak, bršlicu, zázvor, korenie, soľ, sójovú omáčku. Podliať vínom a dusiť.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Bršlica bola v minulosti používaná aj na farbenie látok – od zelenožltej po hnedú. V kláštorných záhradách patrila medzi najdôležitejšie liečivé rastliny proti dne a reumatizmu. Dnes je známa aj ako „invazívna superpotravina“ – rastie rýchlo, je výživná a liečivá.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
O kručinke farbiarskej:
Kručinka farbiarska (Genista tinctoria) je ker z čeľade bôbovitých, dorastajúci do výšky približne 1 metra. Má krásne žlté kvety rastúce v strapcoch, ktoré kvitnú od začiatku leta až do konca prázdnin. Plodom je lusk typický pre bôbovité rastliny. Rastlina je liečivá, ale kvôli obsahu alkaloidov je potrebné dodržiavať odporúčané dávkovanie – vo vyšších dávkach môže byť toxická.
Kručinka má rada svetlo a vlhko, vyskytuje sa v celej Európe aj Ázii. Rastie v horách, na lúkach, poliach, v okolí lesov a na svetlých okrajoch listnatých porastov.
Použitie a prípravky:
Recept na čaj z kručinky farbiarskej:
Pestovanie:
Doba zberu:
Zbierame:
Kontraindikácie:
Bezpečnosť:
Zhrnutie:
Kručinka farbiarska (Genista tinctoria) je liečivá rastlina s výraznými detoxikačnými, močopudnými a protizápalovými účinkami. Podporuje trávenie, činnosť srdca, krvný obeh, obličky a dýchacie cesty. Pomáha pri reume, dne, zápche a plynatosti. Obsahuje však alkaloidy, preto sa odporúča užívať ju len krátkodobo a v malých dávkach. Jej žlté kvety sú nielen liečivé, ale aj dekoratívne a v minulosti sa používali na farbenie textílií.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
antrachinónové glykozidy (frangulín, glukofrangulín), triesloviny, slizové látky, flavonoidy, živice.
Účinky:
Zbierame:
kôru z mladých konárov
Doba zberu:
Zber:
Kôru zbierame na jar, najlepšie po daždi. Čím je tenšia, tým je kvalitnejšia. Čerstvá kôra je na vnútornej strane žltá, sušením sa sfarbuje do červena. Suší sa prirodzene na slnku alebo umelým teplom do 100 °C. Sušená kôra sa sama skrúca. Skladujeme vo vreciach a vždy označíme presný dátum zberu.
O rastline:
Krušina jelšová (Frangula alnus) je ker alebo malý strom z čeľade Rhamnaceae. Dorastá do výšky 2–5 metrov. Má hladkú sivú kôru, jednoduché elipsovité listy a nenápadné zelenkasté kvety. Plody sú malé čierne kôstkovice. Rastie v lesoch, krovinách a vlhkých biotopoch. Liečivá je najmä kôra, ktorá sa musí sušiť minimálne 1 rok – čerstvá je toxická a spôsobuje silné vracanie.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar na zápchu:
1 čajová lyžička sušenej kôry zaliať 250 ml vody, povariť 10 minút, lúhovať 15 minút. Piť večer.
Jemný odvar (citlivé črevá):
½ lyžičky kôry povariť 5 minút, lúhovať 10 minút. Piť 1× denne.
Tinktúra:
20–30 kvapiek večer, krátkodobo (max. 7 dní).
Odtučňovací čaj:
Krušina + púpava + žihľava + repík. Piť 1× denne po dobu 1 týždňa.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Krušina bola v minulosti jedným z najpoužívanejších preháňadiel v Európe. Čerstvá kôra je jedovatá – spôsobuje vracanie a silné bolesti brucha. Až po roku sušenia sa mení jej chemické zloženie a stáva sa bezpečnou. V starých herbároch sa uvádza ako „čistič krvi“ a súčasť odtučňovacích kúry.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
kurkumín, demetoxykurkumín, bisdemetoxykurkumín, esenciálne oleje, turmerón, zingiberén, antioxidanty.
Účinky:
Čo je kurkumín?
Kurkumín je hlavná účinná látka kurkumy. Má výrazné protizápalové, antioxidačné a protirakovinové účinky. Kurkuma obsahuje kurkumín, ale v nízkom množstve (2–5 %).
Kurkumín = extrakt → silnejší účinok.
Kurkuma = koreň alebo prášok → komplexné pôsobenie, slabší účinok.
Zbierame:
podzemok (koreň)
Doba zberu:
jeseň – približne po 8–9 mesiacoch, keď nadzemná časť začne zasychať
Zber:
Podzemky vykopávame, očistíme od pôdy, osušíme. Môžu sa použiť čerstvé, zamraziť alebo usušiť a pomlieť na prášok.
O rastline:
Kurkuma dlhá (Curcuma longa) je tropická rastlina z čeľade zázvorovitých. Miluje teplo a vlhkosť. Podzemok je oranžový až žltý, aromatický a silne farbiaci. Pestuje sa najmä v Indii, kde je základom ajurvédskej medicíny. Je jednou z najúčinnejších protizápalových rastlín na svete.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Zlaté mlieko:
Kurkuma + teplé mlieko + med. Posilňuje imunitu, zlepšuje spánok.
Kurkuma s korením a kokosovým olejom:
Zvyšuje vstrebateľnosť kurkumínu (čierne korenie = piperín).
Kurkuma v jedlách:
Dochutenie ryže, karí, šošovky, polievok, omáčok.
Kurkuma v smoothie:
Podpora detoxikácie a trávenia.
Kurkuma na kĺby:
Kurkuma + kokosový olej → masť na boľavé kĺby.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Kurkuma je jednou z najviac skúmaných liečivých rastlín. Kurkumín má viac ako 600 vedecky potvrdených účinkov. V Indii sa používa tisíce rokov ako liek, korenie aj farbivo. Je základom tradičného karí a patrí medzi najúčinnejšie prírodné protizápalové látky.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
polysacharidy (LBP), karotenoidy (zeaxantín), vitamín C, vitamín A, vitamíny skupiny B, minerály (Zn, Se, Fe), flavonoidy, aminokyseliny.
Účinky:
Zbierame:
plody (najcennejšia časť), listy, korienky
Doba zberu:
koniec leta – jeseň
Zber:
Plody sa zbierajú ručne, keď sú jasne červené. Sušia sa pri nízkej teplote, aby sa zachovali účinné látky. Listy sa zbierajú počas leta, korienky na jeseň.
O rastline:
Kustovnica čínska (Lycium chinense) je ker z čeľade Solanaceae. Dorastá do výšky 1–3 metre. Má úzke listy a malé červené bobule – goji. Pestuje sa v Ázii, najmä v Číne, kde je považovaná za „plod dlhovekosti“. Plody sú jednou z najvýživnejších superpotravín – obsahujú vysoké množstvo antioxidantov, vitamínov a polysacharidov.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Goji čaj:
1 lyžica sušených plodov zaliať 250 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút. Piť 1–2× denne.
Goji v jedlách:
Pridať do jogurtu, müsli, kaše, šalátov, ryže, polievok.
Goji smoothie:
Plody + banán + voda alebo rastlinné mlieko. Silný antioxidant.
Goji šťava:
100% šťava – 30–50 ml denne.
Goji ako desiata:
10–30 g sušených plodov denne.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Goji bobule sú považované za najzdravšie ovocie sveta. Obsahujú unikátne polysacharidy LBP, ktoré posilňujú imunitu, chránia pečeň, zlepšujú zrak a podporujú dlhovekosť. V tradičnej čínskej medicíne sa používajú tisíce rokov na vitalitu, energiu, plodnosť a dlhý život.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
slizové látky, flavonoidy, triesloviny, glykozidy (tradične uvádzané).
Účinky:
Zbierame:
cibuľa, kvety, koreň (historické použitie).
Doba zberu:
jún – august (kvety), jeseň (cibuľa a koreň).
Zber:
Kvety zbierať v plnom kvete. Cibuľu a koreň tradične vykopávali na jeseň. Sušiť v tieni pri teplote do 40–50 °C.
O rastline:
Ľalia zlatohlavá je pôvodná európska horská ľalia s typickými turbanovitými kvetmi. Rastie v Karpatoch, Alpách a Balkáne, najmä v podraste bukových a smrekových lesov. Je chráneným druhom (§3) a v Červenom zozname je vedená ako C4a – vyžadujúca pozornosť.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Masť na pokožku:
Cibuľu nakrájať, jemne podusiť v oleji, precediť, pridať vosk a miešať nad parou. Uchovávať v skle.
Kvetová tinktúra:
Kvety zaliať 40 % alkoholom, lúhovať 2–3 týždne, denne pretrepať, precediť.
Sirup na kašeľ:
Kvety lúhovať cez noc vo vode, zľahka zohriať, precediť, zmiešať s medom.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Ľalia zlatohlavá bola v minulosti považovaná za rastlinu ženskosti, čistoty a plodnosti. V starých herbároch sa uvádzala ako liek na ženské ochorenia a kožné zápaly. Dnes je predmetom záujmu najmä v homeopatii.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Slizovité látky, pektín, mastný olej, organické kyseliny, kyanogénny glykozid linamarín, enzým linamarátu, proteíny, sacharidy, karotén.
Účinky:
Zbierame:
semená
Doba zberu:
Zber:
Semená ľanu zbierame v plnej zrelosti. Sušíme ich na slnku pri teplote do 45 °C.
O rastline:
Ľan siaty (Linum usitatissimum) je jednoročná bylina s holou, valcovitou stonkou, na vrchu rozkonárenou, vysokou do 150 cm. Listy sú kopijovité, striedavé. Kvety sú jasnomodré alebo fialové, so stopkami, na vrchole stonky zložené do riedkych strapcov. Plodom je pukajúca tobolka s mnohými svetlohnedými, lesklými semenami. Semená sú ploské, žltohnedé, bez vône, pri požutí slizovité a mastné. Ľan pochádza z Blízkeho východu a patrí medzi najstaršie pestované rastliny. Pestuje sa ako technická plodina na získavanie vlákien.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar na trávenie:
1 lyžica ľanových semien povariť 10 minút v 250 ml vody, piť po dúškoch.
Ľanový zápar na pokožku:
Semená zaliať horúcou vodou, nechať lúhovať 15 minút, používať na pleť ako hydratačný obklad.
Ľanový nápoj na cholesterol:
1 lyžica mletého ľanu zamiešať do jogurtu alebo vody, užívať denne.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Ľan patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny sveta. Jeho vlákna sa používali už v starovekom Egypte na výrobu odevov a plachiet. Ľanové semeno je dnes jednou z najznámejších superpotravín v Európe.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
O láskavci:
Láskavec (Amaranthus retroflexus) je jednoročná bylina z čeľade láskavcovitých. Dorastá do výšky 30–100 cm, má vzpriamenú, rozkonárenú stonku a vajcovité listy. Kvitne od júna do októbra drobnými zelenkastými kvetmi v hustých klasoch. Plodom je drobná tobolka s množstvom semien – tie sú jedlé a mimoriadne výživné.
Rastie na poliach, rumoviskách, záhonoch a okrajoch ciest. Je nenáročný na pôdu, dobre znáša sucho a teplo. Niektoré druhy láskavca sa pestujú ako obilnina (Amaranthus caudatus, A. cruentus, A. hypochondriacus) – ich semená sú známe ako „amarantové zrno“.
Použitie a prípravky:
Recept na čaj z láskavca:
Pestovanie:
Doba zberu:
Zbierame:
Kontraindikácie:
Bezpečnosť:
Zhrnutie:
Láskavec (Amaranthus retroflexus) je výživná a liečivá rastlina s vysokým obsahom bielkovín, minerálov a antioxidantov. Podporuje trávenie, imunitu, zdravie srdca a regeneráciu tkanív. Je nenáročný na pestovanie a jeho semená patria medzi najhodnotnejšie bezlepkové obilniny. Pri obličkových problémoch je potrebná opatrnosť, inak je láskavec cenným doplnkom zdravej výživy aj domácej bylinkovej lekárne.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Zvonku sa používa na:
Účinné látky:
alkaloidy (chelidonín, sanguinarín, berberín), flavonoidy, saponíny, organické kyseliny, silice, vitamín C.
Účinky:
Zbierame:
kvitnúcu vňať, koreň
Doba zberu:
Zber:
Zbierame kvitnúcu vňať bez zdrevnatených častí a koreň. Sušíme oddelene. Rastlina dorastá do 70–80 cm, kvitne od mája do septembra.
O rastline:
Lastovičník väčší (Chelidonium majus) je trváca bylina s jasne žltými kvetmi usporiadanými do okolíkov. Pri poranení vylučuje žltú mliečnu šťavu, ktorá má silné cytotoxické účinky – najmä na bradavice. Obsahuje alkaloidy, ktoré sú vo vysokých dávkach toxické, no pri bežnom dávkovaní je bezpečný. V tradičnej medicíne sa používa na žlčník, kŕče, kožné problémy a infekcie.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Zápar (čaj):
1 lyžička vňate na 1/4 litra vody, lúhovať 10–15 minút. Piť teplé.
Tinktúra:
Celú rastlinu aj s koreňom nakrájať na 0,5 cm kúsky, zaliať 65–80% alkoholom. Lúhovať 3 týždne na okne, občas pretrepať. Užívať 2–3× denne 10–15 kvapiek s vodou.
Šťava na bradavice:
Čerstvé listy, stonky a kvety odšťaviť. Šťavu nanášať niekoľkokrát denne na bradavice, nechať zaschnúť. Opakovať týždeň. Pozor na oči a sliznice!
Odvar:
Lyžicu vňate zaliať 2 dcl vody, lúhovať 10–15 minút.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Lastovičník bol v starých herbároch považovaný za „rastlinu proti všetkým kožným chorobám“. Žltá šťava sa používala na bradavice, otlaky, plesne aj rakovinu kože. V minulosti sa používal aj na farbenie látok. Je jednou z najúčinnejších bylín na žlčník a kožné infekcie.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
linalool, linalyl acetát, kumaríny, flavonoidy, triesloviny, silice.
Účinky:
Zbierame:
kvety
Doba zberu:
Zber:
Najlepší čas na zber je skoré ráno, keď obsahuje najviac vonných látok. Zbierajú sa čiastočne otvorené kvety. Na dlhodobú vôňu sa zbierajú tesne pred rozkvitnutím. Levanduľa najkrajšie vonia počas slnečného leta.
O rastline:
Levanduľa lekárska (Lavandula angustifolia / Lavandula officinalis) je trváca aromatická bylina z čeľade hluchavkovitých. Dorastá do výšky 40–60 cm. Má úzke striebristé listy a fialové kvety v klasoch. Je známa svojimi silnými upokojujúcimi, dezinfekčnými a regeneračnými účinkami. Pestuje sa na slnečných miestach, v suchých pôdach a je veľmi odolná.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Kloktadlo:
Odvar z levandule alebo pár kvapiek esencie do teplej vody. Vhodné pri infekciách hrdla, paradentóze, aftách.
Levanduľový čaj:
1 čajová lyžička kvetov zaliať 250 ml vriacej vody, lúhovať 10 minút. Pitie pred spánkom podporuje spánok, upokojuje nervy a pôsobí antibakteriálne.
Levanduľový olej:
Kvety macerovať v kvalitnom oleji 2–3 týždne. Používa sa na masáže, jazvy, ekzémy, bolesti svalov.
Levanduľová tinktúra:
Kvety zaliať 40% alkoholom, lúhovať 2 týždne, precediť. Používa sa na vnútorné upokojenie aj vonkajšie dezinfekčné účely.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Levanduľa je jedna z najstarších liečivých a aromatických rastlín. V minulosti sa používala na dezinfekciu domov, podporu spánku, ochranu pred chorobami a na balzamovanie. Je základom aromaterapie a patrí medzi najúčinnejšie prírodné sedatíva.
Ďalšie názvy:
Zber: listy a koreň Použitie: polievky, koreniace zmesi, čaj z listov
Čaj na zvýšenie koncentrácie Ingrediencie
1 diel koreňa Libečku
1 diel vňate z Rozmarínu
1 diel vňate z Yzopu
Do pol litra vriacej vody pridáme 2 polievkové lyžice zmesi a 10 minút lúhujeme. Pijeme počas dňa po dúškoch. Aby čaj účinkoval, treba piť jeden mesiac.
Polievkové korenie z ligurčeka
Ingrediencie:
jednu misku celého ligurčeka, 4 dcl vody, 1 lyžička soli, 1 lyžica čerstvej majoránky, 2 lyžice slnečnicového oleja.
Príprava:
Ligurček umyjeme av mlynčeku namelieme. Varíme v hrnci 15 minút. Takto uvarenú zmes precedíme cez plátno. Do precedenej zmesi dáme soľ, 2 lyžice oleja a majoránku. Potom opäť varíme a to tak dlho, kým sa tekutina nezredukuje na polovicu. Uchováme v pohári a položíme hore dnom. Ochucujeme touto prísadou nielen polievky, ale aj omáčky.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
éterické oleje, slizové látky, flavonoidy, triesloviny, tilirozid, sacharidy, vitamín C a E.
Účinky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
éterické oleje, slizové látky, flavonoidy, triesloviny, tilirozid, sacharidy, vitamín C a E.
Účinky:
Zbierame:
kvety s listeňom
Doba zberu:
jún – júl (najskôr kvitne lipa malolistá)
Zber:
Kvety zbierame v plnom kvete, spolu s listeňom. Sušíme v tieni pri teplote do 45 °C. Kvety nesmú byť potlačené, aby sa nezaparili a nestmavli.
O rastline:
Lipa malolistá (Tilia cordata) je strom vysoký 20–30 m so širokou korunou. Listy sú srdcovité, na líci tmavozelené, na rube modrastozelené so žltočervenými chĺpkami. Kvety sú žltkasto biele, usporiadané do vidlíc, so zrasteným kožovitým listeňom. Vysušené kvety sú svetložlté, príjemne voňajú a majú sladko-horkú chuť. Lipa rastie v listnatých lesoch, na vlhkých pôdach, ale aj v mestách a alejach.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Lipový čaj:
1 lyžička kvetov zaliať vriacou vodou, lúhovať 10 minút. Piť pri prechladnutí, horúčke, kašli.
Lipový sirup:
Kvety zaliať horúcou vodou, pridať citrón a cukor, nechať lúhovať. Precediť a krátko povariť. Používa sa pri kašli.
Lipový kúpeľ:
Hrsť kvetov zaliať horúcou vodou, lúhovať 20 minút. Pridať do kúpeľa – upokojuje nervy.
Lipa na spánok:
Lipový čaj večer – mierne sedatívny účinok.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Lipa je jedným z najposvätnejších stromov Slovanov. Lipový čaj je tradičný liek na prechladnutie, horúčku a nervové vyčerpanie. Lipa malolistá kvitne skôr než veľkolistá a má silnejšiu vôňu aj účinky.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Éterický olej, slizovité látky, triesloviny, flavonoidy, tilirozid, sacharidy, organické kyseliny, vitamín C a E.
Účinky:
Zbierame:
púčiky, listy, kvety, kôru a lyko
Doba zberu:
Zber:
Lipové kvety zbierame s listeňom v čase kvitnutia (jún–júl). Najskôr kvitne lipa malolistá. Pri zbere dbáme na to, aby sa kvety nepotlačili a nepozliepali, pretože by sa mohli zapariť a pri sušení stmavnúť. Sušíme v tieni pri teplote do 45 °C.
O rastline:
Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) a lipa malolistá (Tilia cordata) sú stromy vysoké 20–30 m so širokou korunou. Listy sú striedavé, na dlhých stopkách, nepravidelne srdcovité a jemne pílkovité. Malolistá lipa má na líci tmavozelené listy a na rube modrasto zelené so žltočervenými chĺpkami. Veľkolistá lipa má na rube belavé chĺpky. Kvety sú usporiadané do vidlíc, ich stopka je do polovice zrastená s veľkým kožovitým listeňom. Kvety malolistej lipy sú žltkasto biele, veľkolistej svetložlté. Malolistá lipa kvitne skôr. Vysušené kvety sú svetložlté, príjemne voňajú a majú sladko horkú chuť. Lipy rastú na mierne vlhkých pôdach, v listnatých lesoch, pri cestách, na stráňach a často sa vysádzajú v parkoch a alejach.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Lipový čaj na horúčku:
1 lyžica kvetov zaliať 250 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút.
Zápar na spánok:
Kvety zaliať teplou vodou, nechať 15 minút lúhovať, piť večer.
Odvar na trávenie:
1 lyžica kvetov povariť 5 minút, piť po dúškoch.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Lipa je tradičným slovanským stromom, symbolom ochrany, lásky a domova. V minulosti sa lipové kvety používali ako univerzálny liek na horúčky a nervové choroby. Lipa malolistá aj veľkolistá patria medzi najvýznamnejšie liečivé stromy Európy.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
kumarín, flavonoidy, triesloviny, iridoidy, slizové látky, vitamín C, aromatické látky.
Účinky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
kumarín, flavonoidy, triesloviny, iridoidy, slizové látky, vitamín C, aromatické látky.
Účinky:
Zbierame:
vňať – listy a stonky
Doba zberu:
koniec jari – máj až jún
Zber:
Listy sa zbierajú na konci jari. Sušia sa na tmavom mieste – aróma sa sušením zosilňuje. Možno ich aj zamraziť na zimné použitie.
O rastline:
Lipkavec voňavý (Galium odoratum) je trváca bylina rastúca v tienistých lesoch. Má drobné biele kvety a výraznú sladkú vôňu spôsobenú kumarínom. Po usušení vôňa zosilnie. V Nemecku je známy ako „Waldmeister“ – používa sa na májové víno (Maibowle), toniká a aromatické nápoje. Sušené listy sa používajú aj v domácnosti – voňajú bielizeň a odpudzujú mole.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar na trávenie a srdce:
1 lyžička sušených listov zaliať 250 ml vody, variť 5 minút, lúhovať 10 minút. Piť 1× denne.
Čaj na nespavosť:
Malé množstvo (štipka) sušených listov zaliať horúcou vodou, lúhovať 5–7 minút. Piť večer.
Čerstvé listy na rany:
Rozdrviť čerstvé listy a priložiť na rezné poranenia – podporujú hojenie.
Májové víno (Maibowle):
Hrsť sušených listov pridať do bieleho vína, nechať lúhovať niekoľko hodín. Podáva sa na oslavu jari.
Vôňa do skrine:
Sušené listy vložiť do vrecúška – voňajú bielizeň a odpudzujú mole.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Lipkavec voňavý je jednou z mála rastlín, ktoré po usušení zosilňujú svoju vôňu. V Nemecku je symbolom jari – používa sa na májové víno. V minulosti sa dával kravám do krmiva, aby mlieko získalo jemnú vôňu. Sušené listy sa používali na parfumáciu ľanu a odpudzovanie molí.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
O lopúchu menšom:
Lopúch menší (Arctium minus) je vytrvalá bylina z čeľade astrovitých. Dorastá do výšky 1–1,2 metra, má menšie listy než lopúch väčší (Arctium lappa) a menšie úbory – bodliaky. Listy sú vajcovité, na spodnej strane jemne plstnaté. Kvitne od júla do septembra purpurovými až fialovými kvetmi.
Rastie na rumoviskách, pri cestách, na lúkach, v záhradách a na okrajoch lesov. Je nenáročný a často sa vyskytuje ako prirodzená súčasť krajiny.
Použitie a prípravky:
Recept – čaj z lopúcha menšieho:
Pestovanie:
Doba zberu:
Zbierame:
Kontraindikácie:
Bezpečnosť:
Zhrnutie:
Lopúch menší (Arctium minus) je botanicky odlišný druh od lopúcha väčšieho, no liečivé účinky sú takmer rovnaké. Podporuje detoxikáciu, hojenie pokožky, trávenie, činnosť pečene a obličiek. Je nenáročný na pestovanie a jeho koreň je cennou surovinou pre prírodnú medicínu. V databáze má zmysel ako samostatná položka, aby bol botanický prehľad presný.
Ďalšie názvy:
Zber: koreň na jeseň Čaj/tinktúra: koreň sušiť, variť alebo pripravovať tinktúru Použitie: čaje, tinktúry, obklady
A ako na správnu aplikáciu lopúcha? Prípravky z jeho koreňa pomáhajú regulovať metabolizmus, uľahčujú trávenie, čistia telo od škodlivých toxínov, pôsobia diureticky (pomáhajúce pri chorobách obličiek a močového systému) a dokonca podporujú liečbu niektorých kožných ochorení, ako je ekzém, akné alebo v poslednej dobe toľko skloňovaná seborea (používané vnútorne).
A čo externé použitie? Tu máme na mysli najmä najrôznejšie odvary alebo masti. Vzhľadom na ich protizápalové, fungicídne a baktericídne vlastnosti sa používajú najmä pri liečbe lupín a kožných chorôb (napr. ekzémy, lupienka, akné, seboroická dermatitída , vredy a pod.) a ako dôležitá súčasť obkladov pre starostlivosť o ťažko sa hojace rany. Prípravky z lopúcha tiež pomáhajú proti vypadávaniu vlasov a stimulujú ich rast následný rast a to u žien aj mužov.
Domáci recept na lopúchový odvar pri reumatických bolestiach
Ingrediencie:
Postup:
Jednu polievkovú lyžicu nasekaného koreňa lopúcha zalejte 500 ml studenej vody a priveďte do varu. Na miernom ohni varte približne 10–15 minút, potom nechajte ešte 10 minút lúhovať. Sceďte a pite teplý.
Odvar sa odporúča užívať 1–2× denne po dobu niekoľkých týždňov. Pravidelné užívanie podporuje očistu organizmu a môže postupne zmierniť intenzitu reumatickej bolesti.
Lopúchový obklad na boľavé kĺby
Vonkajšie použitie lopúcha je veľmi účinné najmä pri akútnej bolesti.
Postup:
Čerstvé listy lopúcha zľahka pokrčte alebo krátko sparte horúcou vodou, aby zmäkli. Priložte ich na bolestivé miesto, prekryte látkou a nechajte pôsobiť aspoň 30–60 minút. Obklad je možné opakovať denne, ideálne večer.
Lopúchový obklad pomáha uvoľniť napätie, zmierniť bolesť a upokojiť podráždené kĺby .
Táto rastlinka má široké možnosti uplatnenia ako bylinkového všelieku. Lieči pečeň, žlčník, prekyslený žalúdok, vredy, močové cesty, nervy, depresie, pocity strachu, úzkosti a duševné choroby. Pomáha i na srdiečko, zlepšuje krvný obeh, prospieva pri menštruačných ťažkostiach a v klimaktériu.
Jeho liečebné vlastnosti sa uplatňujú aj zvonku na rany, rôzne bolesti a ako prísada do kúpeľov. Ľubovníkový olej, „jánska krv“, je starým domácim masážnym prostriedkom proti svalovým bolestiam. Masáž s kvalitným, zohriatym voňavým ľubovníkovým olejom je zážitok. Taktiež pomáha pri liečení popálenín a zranení. Olejový výťažok z kvetov ľubovníka upokojuje suchú a podráždenú pokožku, tíši ľahké zápaly a urýchľuje hojenie.
Ľubovníkový čaj pomáha pri poruchách spánku a pocitoch strachu
Najlepšie výsledky sa dosahujú pri pravidelnom užívaní po dobu najmenej 6-8 týždňov. Kratšie obdobia nemusia priniesť očakávané benefity, keďže rastlina potrebuje čas na nahromadenie v organizme.
Užívanie s jedlom znižuje riziko žalúdočných ťažkostí a zlepšuje absorpciu. Ideálne je rozdeliť dennú dávku na dva až tri menšie príjmy počas dňa.
Nadzemnú časť rastliny zbierame v čase kvitnutia (máj-august). Odrezávame horné časti stoniek, a to 20 cm od vrcholu. Vňať viažeme do zväzkov a sušíme v tieni pri teplote do 45 stupňov.
Na prípravu čaju z ľubovníka bodkovaného budete potrebovať niekoľko základných pomôcok. Prvým krokom je zabezpečiť si horúcu vodu, čo dosiahnete buď pomocou čajovaru, čajníku alebo rýchlovarnej kanvice. Ak používate rýchlovarnú kanvicu alebo čajník, jednoducho napustíte vodu, necháte ju zovrieť a potom ju necháte trochu vychladnúť, aby nebola príliš horúca. Alternatívne môžete použiť čajovar, ktorý vám umožní nielen udržať správnu teplotu, ale aj optimálne vylúhovať bylinky. Do čajovaru vložte suché kvety alebo vňať ľubovníka (prípadne čajovú zmes), zalejte horúcou vodou a nechajte lúhovať približne 5-10 minút. Po uplynutí doby lúhovania si môžete čaj užiť v jeho plnej chuti a terapeutických účinkoch.
Jednu malú lyžičku tejto čajovej zmesi zalejeme šálkou vriacej vody, necháme 5 minút lúhovať a pijeme 2-krát denne vždy čerstvý.
Ľubovník bodkovaný môže byť užívaný rôznymi spôsobmi, a to buď vnútorne, napríklad vo forme odvarov alebo ako súčasť rôznych čajových zmesí. Výborné výsledky prináša v kombinácii s rastlinami ako levanduľa či oregano, ktoré ešte viac umocňujú jeho účinky. Pre dosiahnutie najlepších výsledkov sa odporúča užívať ľubovník dlhodobo, avšak nie viac ako 12 týždňov. Po tomto období je vhodné si dať prestávku aspoň 3 mesiace, aby sa telo mohlo „resetovať“ a účinky oslabli. Stanovenie presnej dennej dávky môže byť zložité, preto je vždy najlepšie dodržiavať dávkovanie uvedené na etikete konkrétneho výrobku.
Na vonkajšie použitie je vhodný olej z ľubovníka, ktorý sa aplikuje priamo na pokožku, aby podporil hojenie rán, zastavil drobné krvácanie a upokojil podráždenú pokožku.
Recept na ľubovníkové víno:
1 l vína, 50 g kvetov ľubovníka - macerujeme 14 dní. Prefiltrované uskladníme na tmavom a chladnom mieste.
Recept na ľubovníkový olej:
Vhodíme do pohára a po vrch zalejeme slnečnicovým olejom. Lúhujeme na okennom parapete tri týždne. Olej sa užíva trikrát denne 1 ČL vnútorne pri depresiách, hystérii, neurózach, podporuje trávenie.
Ďalšie názvy:
Vitamíny, živiny a účinné látky:
Účinky na krv a obeh:
Účinky na imunitu:
Účinky na kožu:
Účinky na trávenie:
Účinky na pečeň a žlčové cesty:
Metabolické účinky:
Antioxidanty a protinádorové účinky:
Účinky na starnutie:
Účinky na hladinu cukru:
Ďalšie účinky:
Zbierame:
plody, kôru, listy
Doba zberu:
plody – august až jeseň (zostávajú na kríkoch až 5 mesiacov)
Zber:
Zrelé bobule sú tmavomodré až fialovočierne, s modrastým povlakom. Neopadávajú, zostávajú na kríkoch dlho. Možno ich sušiť alebo zomlieť s cukrom.
O rastline:
Mahonia cezmínolistá (Mahonia aquifolium) je vždyzelený ker s ostro zubatými listami podobnými cezmíne. Plody sú kyslé bobule plné antioxidantov a berberínu. Kôra obsahuje triesloviny – silné antioxidanty spomaľujúce starnutie buniek. Rastlina je cenená v tradičnej medicíne aj v kozmetike.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Džem z mahónie:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Mahonia je jednou z najbohatších rastlín na berberín – látku s protirakovinovými, antibakteriálnymi a protizápalovými účinkami. Bobule sa tradične používali na farbenie vín a ako prísada do pečiva. Kôra patrí medzi najsilnejšie prírodné antioxidanty.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (terpény), flavonoidy, triesloviny, horké látky, vitamín C, minerály.
Účinky:
Zbierame:
listy a vňať
Doba zberu:
tesne pred rozkvetom – najvyšší obsah aromatických látok
Zber:
Zbierajú sa celé vňate, ktoré sa zväzujú do malých zväzkov. Suší sa v tieni, na suchom a vzdušnom mieste. Po usušení sa listy odrolia zo stoniek a uchovávajú v uzavretej nádobe mimo svetla.
O rastline:
Majoránka záhradná (Origanum majorana) je aromatická bylina z čeľade hluchavkovitých. Má jemnú, sladkastú vôňu a výrazné liečivé účinky na trávenie, nervový systém a dýchacie cesty. Patrí medzi najpoužívanejšie koreniny v európskej kuchyni a tradičnej medicíne.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Majoránkový čaj na pokojné trávenie:
1 lyžička sušenej majoránky zaliať horúcou vodou, lúhovať 10 minút. Piť teplý po jedle alebo večer.
Majoránkový olej na masáž brucha:
Sušenú majoránku vložiť do pohára, zaliať kvalitným rastlinným olejom. Nechať macerovať 3–4 týždne, potom sceďte. Používa sa na jemnú masáž brucha – uvoľňuje kŕče, zlepšuje trávenie.
Majoránka v kuchyni:
Používa sa do polievok, omáčok, mäsových jedál, strukovín, zemiakov a tradičných pokrmov.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Majoránka bola v staroveku považovaná za „bylinu radosti“. Používala sa na zlepšenie nálady, spánku a trávenia. V ľudovom liečiteľstve patrí medzi najúčinnejšie byliny na žalúdok a nervový systém.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
aminokyseliny, minerály (Ca, Mg, Fe, Zn), vitamíny B, C, steroly, glukozinoláty, polysacharidy.
Účinky:
Zbierame:
koreňová hľuza
Doba zberu:
jeseň – po 8–9 mesiacoch rastu
Zber:
Hľuzy sa zbierajú v nadmorských výškach 3500–4500 m v Andách. Tradične sa sušia na slnku niekoľko týždňov, potom sa melú na jemný prášok. V Európe sa používa najmä sušený prášok alebo extrakt.
O rastline:
Maka peruánska (Lepidium meyenii) je koreňová rastlina z vysokohorských oblastí Peru. Rastie v extrémnych podmienkach, čo jej dodáva mimoriadne silné adaptogénne vlastnosti. Je známa ako „peruánsky ženšen“ – podporuje energiu, hormonálnu rovnováhu, libido a fyzickú výkonnosť. Je jednou z najvýživnejších rastlín Južnej Ameriky.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Maca v smoothie:
1 čajová lyžička prášku + ovocie + voda alebo rastlinné mlieko. Podporuje energiu.
Maca v kaši:
Pridať do ovsenej kaše alebo jogurtu – doplní minerály a aminokyseliny.
Maca v nápoji:
Prášok rozmiešať vo vode, džúse alebo kakau – vhodné ráno.
Maca v jedle:
Pridať do dezertov, koláčov, proteínových tyčiniek.
Dávkovanie:
Odporúčaná denná dávka: 3–5 g prášku.
Účinky sa prejavujú po 2–3 týždňoch pravidelného užívania.
Najlepšie užívať ráno alebo dopoludnia.
Cyklické užívanie:
3 týždne užívať → 1 týždeň pauza.
Pomáha zachovať účinnosť a predchádza zvyknutiu organizmu.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Maca je jednou z mála rastlín, ktoré rastú v extrémnych podmienkach nad 4000 m n. m. V Peru sa používa tisíce rokov ako tonikum na energiu, plodnosť a vitalitu. Je považovaná za „superpotravinu And“. Účinky sú jemné, ale stabilné – pri pravidelnom užívaní výrazne zlepšuje fyzickú aj psychickú kondíciu.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
O maralom koreňi:
Maralí koreň (Rhaponticum carthamoides) je trváca bylina pochádzajúca z južnej Sibíri. Dorastá do výšky približne jedného metra a vytvára niekoľko lodyh. Kvet pripomína bodliak, čo je pre túto rastlinu typické. V našich podmienkach sa jej darí veľmi dobre a znáša aj silné zimy, pokiaľ má živinami bohatú pôdu.
Najcennejšou časťou rastliny je koreň, ktorý sa zbiera počas tretieho roku na jeseň. Koreň môže mať aj niekoľko kilogramov. Vňať sa zbiera na prelome mája a júna, ideálne v ranných hodinách.
Použitie a prípravky:
Recept – odvar z maralého koreňa:
Pestovanie:
Doba zberu:
Zbierame:
Kontraindikácie:
Bezpečnosť:
Zhrnutie:
Maralí koreň (Rhaponticum carthamoides) je silný adaptogén s účinkami podobnými ženšenu. Podporuje imunitu, energiu, regeneráciu, znižuje stres a pomáha pri vyčerpaní. Zlepšuje činnosť pečene, srdca a metabolizmu, pomáha pri neplodnosti a depresívnych stavoch. Najúčinnejší je koreň, ktorý sa zbiera na jeseň tretieho roku. Užívanie by malo byť cyklické, nie dlhodobé, a nie vo večerných hodinách.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Kyselina ruberytrová, galiozín, farbivá alizarín a purpurín, pektínové látky, organické kyseliny, rubiadín, enzým erytrocim, triesloviny, sacharidy, bielkoviny a mastný olej.
Účinky:
Zbierame:
koreň
Doba zberu:
Zber:
Korene troj- až štvorročných rastlín zbierame na jeseň (september–október), keď nadzemná časť rastliny začína vädnúť. Očistené a umyté korene, zvonku tmavočervené a zvnútra žlté, sušíme na slnku pri teplote do 50 °C.
O rastline:
Marena farbiarska (Rubia tinctorum) je trváca bylina s plazivými koreňmi a štvorhrannou, na hranách pichľavou stonkou vysokou do 150 cm. Listy sú kopijovité, praslenové, po 4–6 v jednom uzle stonky. Kvety sú drobné, žltozelené, usporiadané do okolíkov. Plod je šťavnatý, veľký ako hrachové zrno, spočiatku červený, po dozretí čierny. Koreň je červenkastý, hrubý okolo 10 mm, so zlatým vnútrom a mnohými vedľajšími korienkami. Marena pochádza z južnej Európy, u nás sa pestuje a miestami rastie zdivená.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar na obličkové kamene:
1 lyžica drveného koreňa povariť 10 minút v 250 ml vody, piť 2× denne.
Zápar na menštruáciu:
1 čajová lyžička koreňa zaliať horúcou vodou, lúhovať 15 minút, piť ráno a večer.
Tinktúra:
Koreň zaliať 40 % alkoholom, lúhovať 3 týždne, denne pretrepať.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Marena farbiarska bola v minulosti jednou z najdôležitejších rastlín na výrobu červených farbív, najmä alizarínu. Používala sa na farbenie textílií, kože a historických odevov. Jej koreň bol cenený už v starovekom Egypte a Ríme.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (mentol, mentón), flavonoidy, triesloviny, vitamín C, aromatické látky s jahodovým profilom.
Účinky:
Zbierame:
vňať – listy a mladé stonky
Doba zberu:
tesne pred kvitnutím – najvyššia aróma
Zber:
Zberá sa za suchého počasia, dopoludnia po oschnutí rosy. Vňať sa zviaže do malých zväzkov a suší v tieni. Po usušení sa listy odrolia zo stoniek. Správne usušená mäta má svetlozelenú farbu a silnú jahodovú vôňu.
O rastline:
Mäta jahodová (Mentha × piperita ‘Strawberry’) je aromatický kultivar mäty piepornej. Má jemnú, sladkastú jahodovú vôňu, ktorá ju odlišuje od klasickej mäty. Je obľúbená v kuchyni, čajoch, limonádach a dezertoch. Vďaka jemnej chuti je vhodná aj pre deti.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj – základná príprava:
1 lyžička sušenej mäty jahodovej zaliať horúcou (nie vriacou) vodou, lúhovať 8–10 minút. Jemný, sladkastý čaj vhodný aj pre deti.
Jahodovo‑mätová limonáda:
Hrsť čerstvej mäty pomliaždiť, pridať citrón alebo limetku, pár jahôd, vodu a med/cukor. Lúhovať 10–15 minút. Podávať vychladené.
Mätový olej na masáž spánkov:
Čerstvú alebo sušenú mätu vložiť do pohára, zaliať kvalitným rastlinným olejom. Macerovať 2–3 týždne. Používa sa na masáž spánkov pri únave a napätí.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Mäta jahodová je obľúbená v moderných kuchyniach pre svoju sladkú, ovocnú vôňu. V čajoch vytvára jemný, dezertný profil. V kombinácii s jahodami a citrónom patrí medzi najobľúbenejšie letné nápoje.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (karvón, limonén), flavonoidy, triesloviny, vitamín C, mentol v nízkom množstve.
Účinky:
Zbierame:
vňať – listy a mladé vrcholky
Doba zberu:
tesne pred kvitnutím – najvyššia aróma
Zber:
Zberá sa za suchého počasia, ideálne dopoludnia. Vňať sa môže zviazať do malých zväzkov. Suší sa v tieni, na vzdušnom mieste. Po usušení sa listy odrolia zo stoniek. Správne usušená mäta má svetlozelenú farbu a výraznú vôňu.
O rastline:
Mäta klasnatá (Mentha spicata) je jedna z najrozšírenejších druhov mäty. Má jemnú, sladkastú vôňu bez výrazného mentolu, čo ju robí vhodnou aj pre deti. Používa sa v kuchyni, čajoch, limonádach, dezertoch a kozmetike. Je známa svojimi silnými účinkami na trávenie a nervový systém.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj – základná príprava:
1 lyžička sušenej mäty zaliať horúcou (nie vriacou) vodou, lúhovať 8–10 minút. Jemný, sladkastý čaj vhodný aj pre deti.
Mätová limonáda:
Hrsť čerstvej mäty pomliaždiť, pridať citrón alebo limetku, pár plátkov uhorky alebo ovocia, vodu a med/cukor. Lúhovať 10–15 minút. Podávať vychladené.
Mätový olej na masáž spánkov:
Čerstvú alebo sušenú mätu vložiť do pohára, zaliať kvalitným rastlinným olejom. Macerovať 2–3 týždne. Používa sa na masáž spánkov pri únave a napätí.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Mäta klasnatá je základom tradičného marockého čaju. Vôňa spearmintu sa používa v kozmetike, parfumérii a potravinárstve. Je jednou z najjemnejších a najuniverzálnejších druhov mäty.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
mentol, mentón, menthofurán, flavonoidy, triesloviny, vitamín C, silice.
Účinky:
Zbierame:
vňať – listy a mladé vrcholky
Doba zberu:
tesne pred kvitnutím – najvyšší obsah mentolu
Zber:
Zberá sa za suchého počasia, ideálne dopoludnia. Vňať sa zviaže do malých zväzkov a suší v tieni. Po usušení sa listy odrolia zo stoniek. Správne usušená mäta má tmavozelenú farbu a silnú mentolovú vôňu.
O rastline:
Mäta prieporná (Mentha piperita) je hybridná mäta s najvyšším obsahom mentolu. Má výraznú, chladivú vôňu a silné liečivé účinky. Patrí medzi najpoužívanejšie byliny na trávenie, dýchacie cesty, nervový systém a bolesti hlavy. Je základom mentolových balzamov, inhalácií a kozmetiky.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj – základná príprava:
1 lyžička sušenej mäty piepornej zaliať horúcou (nie vriacou) vodou, lúhovať 8–10 minút. Čaj je výrazný, mentolový, osviežujúci.
Mentolová limonáda:
Hrsť čerstvej mäty pomliaždiť, pridať citrón alebo limetku, vodu a med/cukor. Lúhovať 10–15 minút. Podávať vychladené.
Mentolový olej na masáž spánkov:
Čerstvú alebo sušenú mätu vložiť do pohára, zaliať kvalitným rastlinným olejom. Macerovať 2–3 týždne. Používa sa na masáž spánkov pri únave, migréne alebo napätí.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Mäta prieporná je najpoužívanejšia mäta na svete. Je základom mentolových cukríkov, balzamov, inhalácií a kozmetiky. Vôňa mentolu stimuluje mozog, zlepšuje koncentráciu a pomáha pri migréne.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (mentol, mentón), flavonoidy, triesloviny, organické kyseliny, vitamín C.
Účinky:
Zbierame:
vňať – listy a mladé vrcholky
Doba zberu:
počas kvitnutia alebo tesne pred ním
Zber:
Zberá sa za suchého počasia, ideálne dopoludnia. Vňať sa môže zviazať do malých zväzkov. Suší sa v tieni, na vzdušnom mieste. Po usušení sa listy odrolia zo stoniek. Správne usušená mäta má tmavozelenú farbu a výraznú vôňu.
O rastline:
Mäta vodná (Mentha aquatica) rastie pri potokoch, mokradiach a vlhkých lúkach. Má výraznú, sviežu vôňu a silné účinky na trávenie, nervový systém a dýchacie cesty. Je jednou z najaromatickejších divo rastúcich mätových druhov.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj – základná príprava:
1 lyžička sušenej mäty vodnej zaliať horúcou (nie vriacou) vodou, lúhovať 8–10 minút. Vhodný po jedle aj pri tráviacich ťažkostiach.
Mätová limonáda:
Hrsť čerstvej mäty pomliaždiť, pridať citrón alebo limetku, vodu a med/cukor. Lúhovať 10–15 minút. Podávať vychladené.
Mätový olej na masáž spánkov:
Čerstvú alebo sušenú mätu vložiť do pohára, zaliať kvalitným rastlinným olejom. Macerovať 2–3 týždne. Používa sa pri únave, napätí alebo bolestiach hlavy.
Odvar na kožu:
2 lyžičky mäty povariť 5 minút v 250 ml vody. Používať na oplachovanie podráždenej pokožky.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Mäta vodná je pôvodná európska mäta, z ktorej vznikla hybridná mäta prieporná. Má silnú, sviežu vôňu a je mimoriadne účinná pri tráviacich problémoch a nervovom napätí.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (thymol, karvakrol), flavonoidy, triesloviny, horké látky, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
nadzemnú časť – vňať
Doba zberu:
máj – september (v čase kvitnutia)
Zber:
Vňať sa odrezáva nožom alebo nožnicami. Zbierame počas kvitnutia. Sušíme v tieni pri teplote do 35–40 °C, aby sa zachovali éterické oleje. Stonky možno zviazať do strapcov a zavesiť.
O rastline:
Materina dúška (Thymus serpyllum) je nízka, aromatická bylina rastúca na lúkach, pasienkoch a slnečných stráňach. Má silnú vôňu a vysoký obsah thymolu – látky s výrazným antiseptickým účinkom. Patrí medzi najúčinnejšie byliny na dýchacie cesty a kašeľ. V ľudovej medicíne je symbolom ochrany, zdravia a pokoja.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj / nálev:
1 lyžičku dúšky zaliať 150 ml vriacej vody, lúhovať 10 minút, precediť. Piť 3–4× denne čerstvo pripravený čaj.
Inhalácia:
Do horúcej (nie vriacej) vody pridať 1–2 kvapky esenciálneho oleja na 2 litre vody. Vdychovať pod uterákom – dezinfekcia dýchacích ciest, vykašliavanie, bronchitída.
Tinktúra:
Dúšku zaliať 70% liehom, lúhovať 10 dní na tmavom mieste, denne pretrepať. Prefiltrovať a uskladniť v tmavej fľaši.
Sirup:
Používa sa na vykašliavanie, vhodný pre deti. Pripravuje sa podobne ako smrekový sirup alebo kúpi v lekárni.
Kúpeľ:
100 g dúšky zaliať 1 l vriacej vody, lúhovať, pridať do kúpeľa – relaxačný, upokojujúci účinok.
Pleťový nálev:
Studený nálev použiť na pleť, pupienky, čierne bodky.
Vnútorné použitie oleja:
Len olej označený ako POŽÍVATEĽNÝ. 1–2 kvapky do veľkého pohára vody alebo čaju.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Materina dúška bola v staroslovanskej tradícii považovaná za ochrannú rastlinu. V domácnostiach sa používala na dezinfekciu vzduchu, v kúpeľoch na relaxáciu a v liečiteľstve na kašeľ, bronchitídu a nervové napätie. Je jednou z najsilnejších bylín na dýchacie cesty.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (citral, citronelal), flavonoidy, triesloviny, fenolové kyseliny, vitamín C.
Účinky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (citral, citronelal), flavonoidy, triesloviny, fenolové kyseliny, vitamín C.
Účinky:
Zbierame:
listy
Doba zberu:
máj – september (najlepšie pred kvitnutím)
Zber:
Zbierajú sa mladé listy, ideálne dopoludnia po oschnutí rosy. Suší sa v tieni, na vzdušnom mieste. Po usušení sa listy skladujú v uzavretej nádobe mimo svetla.
O rastline:
Medovka lekárska (Melissa officinalis) je aromatická bylina s citrónovou vôňou. Je nenáročná na pestovanie a patrí medzi najobľúbenejšie domáce liečivé rastliny. V tradičnej medicíne sa používa na nervy, spánok, trávenie a opary. V kozmetike sa využíva na pleť, pokožku a relaxačné prípravky.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj – základná príprava:
1 lyžička listov zaliať vriacou vodou, lúhovať 10 minút. Piť večer na upokojenie a spánok.
Medovkový likér:
150 listov medovky zaliať 0,5 l alkoholu (min. 30%). Lúhovať 2–3 týždne na tmavom mieste.
Uvariť cukrový roztok: ¾ kg cukru + ½ l vody.
Precediť extrakt, zmiešať s roztokom. Uchovávať v chlade.
Použitie: spánok, nervy, trávenie, zníženie tlaku.
Medovkový sirup:
1 hrnček listov + 1 hrnček cukru + 1 hrnček vody.
Povariť 1 minútu, prikryť, nechať 30 minút. Precediť.
Použitie: limonády, ľadové čaje, koktaily.
Kúpeľ:
100 g medovky zaliať 1 l vriacej vody, lúhovať, pridať do kúpeľa – relaxačný účinok.
Esenciálny olej:
Podporuje relaxáciu, odstraňuje úzkosť, zlepšuje spánok.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Medovka bola obľúbenou bylinou mníchov, ktorí ju používali na „upokojenie mysle“. V starých herbároch sa uvádza ako rastlina radosti, pokoja a dobrého spánku. Je jednou z najlepších bylín na nervový systém.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
vitamín C, vitamíny A, B1, B2, železo, glykozidy, horčiny, sírne zlúčeniny (allicín), flavonoidy.
Účinky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
vitamín C, vitamíny A, B1, B2, železo, glykozidy, horčiny, sírne zlúčeniny (allicín), flavonoidy.
Účinky:
Zbierame:
listy
Doba zberu:
jar – marec až máj
Zber:
Zbierajú sa mladé listy pred kvitnutím. Zber prebieha v lesoch, lužných porastoch a tienistých miestach. Listy sa používajú čerstvé alebo krátko tepelne upravené.
O rastline:
Medvedí cesnak (Allium ursinum) je jarná liečivá rastlina s intenzívnou cesnakovou vôňou. Rastie vo vlhkých lesoch a je jednou z najúčinnejších detoxikačných bylín. Obsahuje vysoké množstvo vitamínu C, železa a sírnych zlúčenín, ktoré pôsobia ako prírodné antibiotikum. Je obľúbený v kuchyni aj v liečiteľstve.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Pesto z medvedieho cesnaku:
Listy, olivový olej, orechy alebo semienka, soľ. Rozmixovať, skladovať v chladničke.
Tinktúra:
Hrsť nakrájaných listov zaliať 38–40% alkoholom (cca 1 liter).
Macerovať 2 týždne pri teplote do 40 °C.
Precediť.
Užívať 20–25 kvapiek denne.
Víno z medvedieho cesnaku:
Veľkú hrsť listov krátko povariť v 250 ml bieleho vína.
Osladiť medom.
Popíjať každý druhý deň. Uchovávať v chladničke.
Medvedí cesnak v kuchyni:
Pridávať do šalátov, polievok, nátierok, omáčok, cestovín, zemiakov, mäsa.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Medvedí cesnak dostal meno podľa medveďov, ktoré ho po zimnom spánku vyhľadávali na detoxikáciu. Je jednou z najúčinnejších jarných bylín na očistu organizmu, krvotvorbu a imunitu.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
arbutín, metyl‑arbutín, triesloviny, flavonoidy, fenolové kyseliny, triterpény.
Účinky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
arbutín, metyl‑arbutín, triesloviny, flavonoidy, fenolové kyseliny, triterpény.
Účinky:
Zbierame:
listy
Doba zberu:
jar alebo jeseň – najvyšší obsah arbutínu
Zber:
Zbierajú sa pevné, kožovité listy. Rastie na slnečných, suchých miestach, najmä v horských oblastiach. Listy sa sušia v tieni pri nízkej teplote, aby sa zachovali účinné látky.
O rastline:
Medvedica lekárska (Arctostaphylos uva‑ursi) je nízky, plazivý ker s červenými bobuľami. Liečivé sú však listy, ktoré obsahujú arbutín – silnú dezinfekčnú látku pre močové cesty. Rastlina je tradične používaná pri zápaloch močového mechúra, obličiek a pri popôrodnej regenerácii. Patrí medzi najúčinnejšie byliny na močové cesty.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj na močové cesty:
1 lyžičku sušených listov zaliať 250 ml studenej vody.
Lúhovať 6–8 hodín (najlepšie cez noc).
Pred pitím jemne zohriať a precediť.
Piť 2–3× denne, maximálne 7 dní.
Tinktúra:
Sušené listy zaliať 40% alkoholom v pomere 1:5.
Macerovať 4–6 týždňov na tmavom mieste.
Užívať 1 čajovú lyžičku kvapiek 3× denne počas 1 mesiaca.
Odvar pri hnačke:
1 lyžičku listov povariť 5 minút v 250 ml vody.
Piť 1–2× denne krátkodobo.
Obklad na rany:
Silnejší odvar použiť na omývanie rán alebo ako obklad.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Medvedica lekárska je jednou z najstarších liečivých rastlín na močové cesty. Arbutín sa v tele mení na hydrochinón, ktorý dezinfikuje močové cesty. V minulosti sa používala aj ako „ženská bylina“ po pôrode na podporu regenerácie.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
vitamíny A, C, E, vitamíny skupiny B, vápnik, draslík, železo, aminokyseliny, polyfenoly, antioxidanty.
Účinky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
vitamíny A, C, E, vitamíny skupiny B, vápnik, draslík, železo, aminokyseliny, polyfenoly, antioxidanty.
Účinky:
Zbierame:
listy a plody
Doba zberu:
celoročne v tropických oblastiach; listy sa zbierajú najčastejšie počas suchého obdobia
Zber:
Zbierajú sa mladé listy a plody. Listy sa sušia v tieni a melú na prášok. Plody sa používajú čerstvé alebo sušené.
O rastline:
Moringa (Moringa oleifera) je tropická rastlina známa ako „strom života“. Má extrémne vysoký obsah živín, antioxidantov a aminokyselín. V tradičnej medicíne sa používa na podporu mozgu, srdca, pečene, trávenia, pokožky a imunity. Je obľúbená v čajoch, práškoch, kapsulách a kozmetike.
Použitie a prípravky:
Dávkovanie:
Odporúča sa 6–10 g denne (prášok alebo listy).
Dávkovanie závisí od zdravotného stavu – vhodné konzultovať s odborníkom.
Moringový olej – kozmetické použitie:
Domáce recepty:
Moringový čaj:
Pol lyžičky sušených listov zaliať horúcou vodou, lúhovať 10 minút.
Účinky: imunita, trávenie, protizápalové pôsobenie, regulácia cukru.
Moringa v smoothie:
1 čajová lyžička prášku + ovocie + voda alebo rastlinné mlieko.
Moringa v jedle:
Pridať do kaše, jogurtu, polievky, omáčky alebo šalátu.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Moringa je považovaná za jednu z najvýživnejších rastlín na svete. V niektorých krajinách sa používa na boj proti podvýžive. Je známa ako „superpotravina budúcnosti“ vďaka vysokému obsahu antioxidantov, minerálov a aminokyselín.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber:
O Eryngiu morskému:
Eryngium maritimum je výrazná, ostnatá, modrastá rastlina rastúca na piesočných dunách a pobrežiach Európy. Je to chránený druh, ktorý sa vyznačuje kovovo-modrými listami a guľovitými súkvetiami. V minulosti sa pestoval v kláštorných záhradách ako liečivá rastlina aj ako zelenina. Korene sa kandizovali ako sladkosť a považovali sa za afrodiziakum. V modernom bylinkárstve sa využíva najmä jeho detoxikačný, diuretický a expektoračný účinok.
Účinné látky:
Gastronómia:
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
flavonoidy (vitexín, chryzín), harmanové alkaloidy, kumaríny, fenolové zlúčeniny.
Účinky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
flavonoidy (vitexín, chryzín), harmanové alkaloidy, kumaríny, fenolové zlúčeniny.
Účinky:
Zbierame:
vňať a kvety
Doba zberu:
jún – september (v čase kvitnutia)
Zber:
Zbierajú sa kvitnúce nadzemné časti. Suší sa v tieni pri teplote do 40 °C. Po usušení sa uchováva v uzavretej nádobe mimo svetla.
O rastline:
Mučenka liečivá (Passiflora incarnata) je popínavá bylina s nádhernými exotickými kvetmi. V tradičnej medicíne sa používa na nervy, úzkosť, nespavosť, menopauzu a epilepsiu. Je známa svojím silným upokojujúcim účinkom bez návykovosti. Patrí medzi najúčinnejšie prírodné sedatíva.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Mučenkový čaj pre pokojnú noc:
1 lyžičku sušenej mučenky zaliať 250 ml horúcej (nie vriacej) vody.
Lúhovať 10–15 minút, precediť.
Piť 30–60 minút pred spaním.
Účinky: upokojenie nervového systému, uvoľnenie napätia, lepší spánok.
Mučenková tinktúra:
Sušenú mučenku vložiť do pohára, zaliať kvalitným alkoholom (min. 40%).
Macerovať 3–4 týždne na tmavom mieste, občas pretrepať.
Precediť.
Užívať 20–30 kvapiek večer, pol hodiny pred spaním.
Mučenka v kúpeli:
2 lyžice sušenej mučenky zaliať 0,5 l vriacej vody, lúhovať 20 minút.
Pridať do kúpeľa – relaxačný účinok, uvoľnenie nervov.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Mučenka bola v minulosti používaná ako „rastlina pokoja“. Indiánske kmene ju používali pri epilepsii, nespavosti a nervovom napätí. V Európe sa stala populárnou ako prírodná alternatíva k syntetickým sedatívam.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
O mydlici lekárskej:
Mydlica lekárska (Saponaria officinalis) je trváca bylina dorastajúca do výšky 30–80 cm. Má priame, hore vetvené lodyhy a podlhovasto eliptické listy dlhé 3–10 cm. Kvety sú ružovkasté až biele, veľké 25–35 mm, usporiadané v súboroch skrátených vidlánov. Semená sú hnedočierne, dlhé 2–2,3 mm. Rastie pri cestách, železničných tratiach, na poliach, rumoviskách, brehoch tokov, rybníkov a v priekopách. Vyžaduje vlhkú, kyprejšiu a dusíkatú pôdu. U nás sa vyskytuje od nížin po podhorské oblasti.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Pestovanie:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber:
Kvety zbierame počas kvitnutia (jún–september) a sušíme v tenkej vrstve. Listy varíme približne 30 minút v mäkkej vode – používajú sa na vlasy a citlivú pleť. Uvarený koreň slúži na omývanie pleti pri akné, psoriáze, ekzéme a rosacei.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Mydlica obsahuje saponíny, ktoré pri kontakte s vodou vytvárajú prirodzenú penu. V minulosti sa používala ako prírodné mydlo na pranie textílií a čistenie jemných látok.
Zhrnutie:
Mydlica lekárska (Saponaria officinalis) je tradičná liečivá bylina s výraznými čistiacimi, odhlieňujúcimi, protizápalovými a protiplesňovými účinkami. V minulosti sa používala na očistné kúry, dnes najmä v kozmetike, homeopatii a pri kožných problémoch. Je cennou bylinkou pre domáce odvary, masky, obklady a prírodné mydlá.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
O myrte obyčajnej:
Myrta obyčajná (Myrtus communis) je aromatická rastlina známa už od staroveku. Vyskytuje sa v Ázii, južnej Európe a v severnej Amerike. Darí sa jej na slnečných alebo mierne tienistých miestach, pričom pôda nesmie obsahovať vápno. Kvitne od apríla do októbra bielymi až krémovými kvetmi.
Vo voľnej prírode môže dorastať až do výšky 5 metrov. Listy sú malé, kožovité, silne aromatické a husto posiate olejovými žľazkami. Plody sú modročierne bobule veľkosti hrášku – používajú sa v kuchyni aj v liečiteľstve.
Myrta bola od antických čias považovaná za magickú rastlinu zasvätenú bohu svadieb Hymenovi. Dodnes sa používa ako ozdoba na svadbách – najčastejšie pripnutá na klope saka.
Použitie a prípravky:
Recept – čaj z myrty:
Recept – obklad z myrty:
Pestovanie:
Doba zberu:
Zbierame:
Kontraindikácie:
Bezpečnosť:
Zhrnutie:
Myrta obyčajná (Myrtus communis) je aromatická liečivá rastlina s dezinfekčnými, protizápalovými a dýchacie cesty prečisťujúcimi účinkami. Pomáha pri infekciách, zápaloch dutín, akné, ekzémoch a urologických problémoch. Využíva sa v čajoch, obkladoch, kozmetike, parfumérii aj v kuchyni. Jej listy a plody sú aromatické a cenené už od antických čias. Užívanie by malo byť krátkodobé, maximálne tri týždne.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Obsahuje približne 30 neprchavých a 76 prchavých fytochemikálií patriacich medzi flavonoidy, estery, alkoholy, aldehydy, fenoly, monoterpenoidy, diterpenoidy, triterpenoidy a seskviterpenoidy.
Účinky:
Zbierame:
listy
Doba zberu:
Zber:
Zbierame čerstvé listy plektrantu. Sušenie je neefektívne – listy zostávajú dlho svieže a šťavnaté, preto sa používajú najmä čerstvé.
O rastline:
Plektrant (Plectranthus amboinicus) je široký, listnatý ker vysoký do 100 cm. Listy sú chlpaté, vajcovité, 5–11 cm široké, výrazne zúbkované a aromatické. Vzhľadom pripomína šalviu. Kvety sú bledomodré až fialové, stonka má štvorcový prierez. Existuje približne 350 druhov plektrantu. Pestuje sa ako izbová rastlina, krásne prevonia byt a pôsobí ako účinný odpudzovač hmyzu.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Inhalácia pri nádche:
Čerstvé listy pomrviť v ruke a hlboko inhalovať vôňu.
Čaj z plektrantu:
1 lyžica čerstvých listov zaliať 250 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút, piť teplé.
Odvar na rany:
Listy povariť 5 minút, nechať vychladnúť, používať na potieranie drobných rán a popálenín.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Plektrant je známy ako „nádchovník“ pre svoju schopnosť okamžite uvoľniť dýchacie cesty. V Indii sa používa ako liečivá a koreninová rastlina. V domácnostiach slúži aj ako prírodný repelent proti komárom a moliam.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Triesloviny, glykozidy tormentol a tormentilín, kyselina chinová a elagová, živice, éterický olej.
Účinky:
Zbierame:
koreň
Doba zberu:
Zber:
Podzemky dvoj- a trojročných rastlín vykopávame na jeseň (september–október) alebo skoro na jar (marec–apríl). Podzemok má byť valcovitý, tvrdý, hľuzovitý, nerovnomerne drsný s jamkami po opadaných korienkoch. Po vykopaní ho očistíme, umyjeme a sušíme v tieni pri teplote do 45 °C.
O rastline:
Nátržník vzpriamený (Potentilla erecta) je trváca bylina s krátkym valcovitým podzemkom, z ktorého každú jar vyrastá niekoľko tenkých, v hornej časti rozkonárených stoniek. Stonka je vysoká 10–40 cm, vzpriamená alebo vystupujúca. Prízemné listy sú trojpočetné, tvoria ružicu, ktorá v čase kvitnutia odumiera. Kvety sú malé, žlté, jednotlivo na dlhých stopkách. Plody sú nažky. Vysušená rastlina je zvonka tmavohnedá, zvnútra červenkastá, má štipľavo horkú chuť a nevonia. Rastie na kamenistých stráňach, suchých miestach a v riedkych lesoch.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar na hnačku:
1 lyžica drveného koreňa povariť 10 minút v 250 ml vody, piť 2× denne.
Zápar na afty:
1 čajová lyžička koreňa zaliať horúcou vodou, lúhovať 15 minút, používať na kloktanie.
Tinktúra:
Koreň zaliať 40 % alkoholom, lúhovať 3 týždne, denne pretrepať.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Nátržník vzpriamený je jednou z najúčinnejších adstringentných bylín v Európe. Jeho koreň sa používal už v stredoveku na zastavenie krvácania a liečbu úplavice. V minulosti bol tiež dôležitým farbiarskym rastlinným zdrojom červeného pigmentu.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
triterpénové saponíny, flavonoidy, karotenoidy, silice, slizové látky, horčiny.
Účinky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
triterpénové saponíny, flavonoidy, karotenoidy, silice, slizové látky, horčiny.
Účinky:
Zbierame:
kvety
Doba zberu:
júl – august (v čase kvitnutia)
Zber:
Zbierajú sa celé kvety počas slnečného počasia. Sušia sa na slnku alebo v tieni pri teplote do 40 °C. Uchovávajú sa v uzavretej nádobe mimo svetla.
O rastline:
Nechtík lekársky (Calendula officinalis) je tradičná liečivá rastlina s výraznými oranžovými kvetmi. Má silné protizápalové, hojivé a antibakteriálne účinky. Používa sa na rany, vredy, popáleniny, kožné infekcie, ale aj na vnútorné zápaly žalúdka a čriev. Patrí medzi najdôležitejšie dermatologické byliny.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Nechtíkový čaj:
1–2 lyžičky sušených okvetných lístkov zaliať 150 ml vriacej vody.
Lúhovať 10 minút, precediť.
Piť niekoľkokrát denne alebo používať zvonka.
Nálev na kloktanie:
Teplým nálevom kloktať pri zápaloch ústnej sliznice alebo vyplachovať ústa.
Nálev na čistenie rán:
Vychladnutým nálevom potierať postihnuté miesto niekoľkokrát denne.
Obklad:
1 lyžica kvetov + 500 ml studenej vody.
Krátko povariť, precediť, nechať vychladnúť.
Namočiť handričku a priložiť na ranu.
Nechtíkový olej:
2 hrnčeky kvetov vložiť do pohára.
Zaliať 250 ml za studena lisovaného oleja.
Nechať 4 týždne na slnečnom mieste.
Precediť, skladovať v tmavej fľaši.
Používať po sprche na vlhkú pokožku.
Nechtíková masť:
Roztopiť bravčovú masť, pridať 4–5 hrstí kvetov.
Zahriať, odstaviť, nechať 24 hodín.
Znovu zohriať, precediť cez gázu.
Naliať do čistých nádob a uzavrieť.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Nechtík bol v staroveku považovaný za „slnečnú rastlinu“. Používal sa na hojenie rán, vredov a infekcií. V stredoveku bol základom mastí pre vojakov. Dodnes patrí medzi najúčinnejšie byliny na kožu a sliznice.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Triesloviny, antokyanové farbivá, horčíny, saponíny, minerálne látky, flavonoidy, cichorín, knicín.
Účinky:
Zbierame:
kvety
Doba zberu:
Zber:
Zbierame celé sýto modré hlavičky bez stopiek alebo len lupienky z úborov. Sušíme voľne rozložené v tenkých vrstvách na sieťkach v teplých, dobre vetraných miestnostiach pri teplote do 35 °C.
O rastline:
Nevädza poľná (Cyanus segetum) je jednoročná, štíhla bylina vysoká 20–80 cm. Stonka je vzpriamená, často rozvetvená. Listy sú podlhovasto kopijovité. Kvetné úbory rastú jednotlivo na koncoch konárov, kvety sú fialovo modré. Plodom je nažka, ktorá sa šíri vypadávaním na stanovišti alebo vetrom. Nevädza je medonosná poľná burina, rastie najmä v oziminách, hrachu, okopaninách a krmovinách.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Očný zápar:
1 čajová lyžička kvetov zaliať 200 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút, používať na obklady očí.
Odvar na trávenie:
1 lyžica kvetov povariť 5 minút, piť po dúškoch.
Zápar na bolesti kĺbov:
Kvety zaliať horúcou vodou, lúhovať 15 minút, používať ako obklad.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Nevädza poľná bola kedysi symbolom čistoty a skromnosti. V minulosti sa používala aj ako farbivo na textílie a v ľudovej medicíne bola jednou z najčastejších bylín na očné problémy.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Éterický olej, horčiny, mastný olej, kyselina kremičitá, živice, vosk, slizovité látky.
Účinky:
Zbierame:
vňať
Doba zberu:
Zber:
Nadzemnú časť rastliny zbierame v čase kvitnutia (júl–september). Sušíme v tieni pri teplote do 40 °C.
O rastline:
Očianka Rostkovova (Euphrasia rostkoviana) je jednoročná bylina s rovnou, rozkonárenou, chlpatou stonkou vysokou do 20 cm. Listy sú protistojné, vajcovité, hrubo zúbkaté a sediace. Kvety sú biele alebo bledoružové so slabofialovými čiarkami a žltou škvrnou na spodnom pysku, vyrastajú v pazuchách listov. Plod je chlpatá tobolka s mnohými semenami. Vysušená bylina je zelená, má slabo horkú chuť a nevonia. Rastie na vlhkých lúkach, pasienkoch, okrajoch ciest a húštinách.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Očný obklad:
1 čajová lyžička vňate zaliať 200 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút, používať na obklady očí.
Odvar na kašeľ:
1 lyžica vňate povariť 5 minút, piť po dúškoch.
Zápar na žalúdočný katar:
1 lyžička zaliať teplou vodou, lúhovať 15 minút, piť 2× denne.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Očianka bola v minulosti považovaná za „bylinu jasného zraku“. Mnísi ju používali na obklady očí pri dlhom čítaní a písaní. Patrí medzi najznámejšie európske byliny na očné problémy.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
O omane mečolistom:
Oman mečolistý (Inula ensifolia) je nízka trváca bylina z čeľade hviezdicovitých. Dorastá do výšky 20 až 60 cm a je charakteristický svojimi úzkymi, dlhými listami, ktoré pripomínajú tvar meča – odtiaľ názov „mečolistý“. Kvety sú žlté, vyrastajú na koncoch stoniek a kvitnú počas leta.
Rastlina je nenáročná, dobre sa jej darí na slnečných stanovištiach s priepustnou pôdou. Vyskytuje sa na suchších lúkach, skalnatých miestach, okrajoch ciest a často sa pestuje v skalkách a záhradách ako dekoratívna trvalka.
Použitie a prípravky:
Recept – čaj z omanu mečolistého:
Pestovanie:
Doba zberu:
Zbierame:
Kontraindikácie:
Bezpečnosť:
Zhrnutie:
Oman mečolistý (Inula ensifolia) je nízka, dekoratívna a nenáročná bylina s úzkymi listami pripomínajúcimi meč. Má mierne liečivé účinky – podporuje trávenie, pôsobí dezinfekčne a protizápalovo. Využíva sa najmä vo forme čaju alebo odvaru a je obľúbený aj ako okrasná rastlina do skaliek a suchých záhonov.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
O omane pravom:
Oman pravý (Inula helenium) je vytrvalá bylina z čeľade hviezdicovitých. Dorastá až do výšky 1,5 metra, má veľké vstřícne listy a žlté kvety pripomínajúce slnečný kotúč. Kvitne v júli a auguste. Pôvodne pochádza z Ázie, ale už od stredoveku sa pestoval v Európe a často zplanel.
Rastie na vlhkých lúkach, v lesoch, krovinách a na okrajoch polí. Latinský názov „helenium“ pochádza z gréckeho „helios“ – slnko, čo odkazuje na jeho žlté kvety.
Zbierame:
Použitie a prípravky:
Recept – čaj z omanu pravého:
Recept – tinktúra z omanu:
Pestovanie:
Doba zberu:
Kontraindikácie:
Bezpečnosť:
Zhrnutie:
Oman pravý (Inula helenium) je tradičná liečivá bylina používaná od stredoveku. Je účinný pri tráviacich ťažkostiach, kašli, hlienoch, bronchitíde, problémoch s obličkami a močovými cestami. Oddenok je najcennejšou časťou rastliny a používa sa na čaje, tinktúry a odvary. Oman je silná, univerzálna bylina s výraznými dezinfekčnými a protizápalovými účinkami.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Flavonoidy, kyselina askorbová, karotén, vitamín B, triesloviny, éterický olej.
Účinky:
Zbierame:
listy
Doba zberu:
Zber:
Listy bez stopiek zbierame v čase kvitnutia, pred ich plným vyvinutím (máj–jún). Sušíme v tieni pri teplote do 35 °C.
O rastline:
Orech kráľovský (Juglans regia) je veľký rozkonárený strom vysoký do 25 m, s popolavo sivou kôrou. Listy sú nepárno perovito strihané, vajcovité až kopijovité, so špecifickou vôňou. Kvety sú samčie aj samičie, jednodomé, zelenkavé. Plod je hladká kôstkovica s mäsitým zeleným oplodím a tvrdou hnedou škrupinou. Vysušené listy sú tmavozelené, horké a takmer bez vône. Orech sa pestuje v záhradách aj ako alejový strom.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar na trávenie:
1 lyžica listov povariť 5 minút v 250 ml vody, piť po dúškoch.
Zápar na kožné problémy:
1 lyžička listov zaliať horúcou vodou, lúhovať 15 minút, používať na omývanie pokožky.
Obklad na dermatitídy:
Silný odvar naniesť na gázu a priložiť na postihnuté miesto.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Orech kráľovský bol v minulosti symbolom múdrosti a hojnosti. Jeho listy sa používali na dezinfekciu rán a oplodie ako prírodné farbivo. Strom je známy aj tým, že svojimi koreňmi a listami potláča rast niektorých rastlín v okolí.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
O gréckom oregane:
Grécke oregano (Origanum heracleoticum) je najliečivejší druh oregana, ktorý sa pestuje výlučne v Grécku. Jeho latinský názov pochádza z gréckeho „origanon“ – potešenie z hôr. Od staroveku bolo považované za všeliek (panacea vitae), čo zdôrazňoval už Hippokrates.
Najsilnejšou účinnou látkou je fenol karvakrol, ktorý dosahuje až 93% v kultivare Olympus subspecies. Tento olej má najvyššiu ORAC hodnotu spomedzi všetkých rastlín – 2,520,600 μmol TE/100 g.
Na výrobu 5 ml éterického oleja je potrebných až 1 kg kvitnúcej vňate. Grécke oregano je jediným prírodným liekom s preukázaným účinkom proti toxoplazme.
Micelizovaný olej:
Micelizovaný éterický olej z Origanum heracleoticum je 100% rozpustný vo vode, čaji či džúse. Má vyššiu biologickú dostupnosť (98%) než klasický olej (95%). Je vhodný aj pre deti, keďže sa ľahšie dávkuje.
Použitie a prípravky:
Dávkovanie – konvenčný éterický olej:
Vonkajšie použitie:
Aromaterapia:
Kontraindikácie:
Bezpečnosť:
Zhrnutie:
Grécke oregano (Origanum heracleoticum) je najsilnejšia liečivá bylina s extrémne širokým spektrom účinkov. Je to najúčinnejšie prírodné antibiotikum, antivirotikum, antimykotikum a antiparazitikum. Obsahuje najvyšší podiel karvakrolu spomedzi všetkých druhov oregana. Používa sa pri infekciách, tráviacich problémoch, kožných ochoreniach, parazitoch, alergiách, zápaloch dutín, únave, hormonálnej nerovnováhe a pri podpore imunity. Micelizovaný olej má najvyššiu biologickú dostupnosť a je vhodný aj pre deti.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silymarín (silybin, silydianin, silychristin), flavonoidy, linolová kyselina, vitamín E, proteíny.
Účinky:
Zbierame:
semená (najdôležitejšia časť), kvety
Doba zberu:
Zber:
Zbiera sa v plnej zrelosti semien, keď sú úbory suché. Semená sa vymlátia, dosušia v tieni a skladujú v uzavretých nádobách chránené pred vlhkosťou.
O rastline:
Ostropestrec mariánsky (Silybum marianum) je jedno až dvojročná bodliakovitá rastlina s purpurovými kvetmi a bielo mramorovanými listami. Pochádza zo Stredomoria, no dobre rastie aj u nás. Najdôležitejšou účinnou látkou je silymarín – komplex flavonolignanov, ktoré chránia pečeňové bunky, bránia prenikaniu toxínov a podporujú regeneráciu pečene. Moderné štúdie potvrdzujú jeho účinky na metabolizmus, hladinu glukózy, zápaly a dokonca aj na rakovinu prostaty.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Drvené semená:
Rozdrviť v mažiari, pridávať do polievok, jedál, kaší.
Čaj:
1 ČL drvených semien zaliať 250 ml vriacej vody, lúhovať 20 minút. Piť ráno na lačno, pred obedom a večer.
Čaj na čistenie pečene:
Rovnaký postup, užívať niekoľko týždňov.
Ostropestrecový olej:
Užívať pri jedle na podporu pečene a žlčníka.
Tinktúra:
Vhodná na dlhodobú regeneráciu pečene.
Smoothie:
2 PL semien namočiť cez noc, ráno zmixovať s citrónovou šťavou, kustovnicou a ľadom.
Šaláty:
Listy, kvety, mladé stonky – jedlé, vhodné do šalátov.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Silymarín opravuje pečeňové bunky poškodené toxínmi, alkoholom či liekmi. Aktivuje AMPK – enzým zodpovedný za metabolizmus a opravu buniek. Inhibuje mTOR – čím znižuje riziko rakoviny. Moderné výskumy potvrdzujú účinky na rakovinu prostaty, metabolizmus tukov, hladinu glukózy a žlčové kamene. Je jednou z najúčinnejších bylín na pečeň a žlčník.
Ďalšie názvy:
Účinky:
Účinné látky:
Výskyt:
Rastie v lesoch, medzi krovím, na rúbaniskách, pri plotoch, na okrajoch lúk a lesných ciest. Obľubuje slnečné a polotienisté miesta.
Kvitne:
Od júna do júla.
Zber:
Zbierame mladé svieže listy počas kvitnutia rastliny a zrelé čierne plody koncom leta. Listy sušíme v tieni, plody môžeme sušiť alebo spracovať.
O rastline:
Ostružina krovitá je rozkonárený, tŕnistý ker dorastajúci do výšky 1–3 metre. Má biele až ružové kvety a tmavé, šťavnaté plody – černice. Rastlina je bežná v celej Európe a patrí medzi tradičné liečivé rastliny.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Upozornenie:
Zhrnutie:
Ostružina krovitá je tradičná liečivá rastlina s účinkami na trávenie, zápaly ústnej dutiny a hnačku. Plody podporujú činnosť srdca a pôsobia močopudne. Zápar z listov je účinný pri zápaloch nosohltanu a hrdla. Rastlina je bežná, ľahko dostupná a veľmi užitočná v domácej liečbe.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Triesloviny, flavóny, vitamín C, organické kyseliny, sacharidy, slizovité látky, pektín, farbivá, karotén, mastný olej, fytosterín.
Účinky:
Zbierame:
listy
Doba zberu:
Zber:
Listy ostružiny zbierame pred kvitnutím. Sušíme ich v tieni pri teplote do 45 °C.
O rastline:
Ostružina malinová (Rubus idaeus) je poloker s tenkými ostňami, vysoký do 2 m. Listy sú striedavé, zložené, na líci zelené, na rube plstnaté, s ostro pílkovitým okrajom. Biele kvety sú usporiadané do riedkych pazušných metlí, majú päťpočetný kalich aj korunu. Plod je červený, pokrytý chĺpkami, obsahuje jedno semeno a v zrelosti sa oddeľuje od plodového lôžka. Vysušené listy sú belavo zelené, slabo horké a nevoňajú. Ostružina rastie na rúbaniskách, okrajoch ciest, potokov, skalnatých stráňach a v riedkych lesoch. Šľachtené odrody sa pestujú v záhradách a na plantážach.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj na uvoľnenie maternice:
1 lyžica listov zaliať 250 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút, piť 2× denne.
Kloktadlo na ďasná:
1 lyžička listov povariť 5 minút, nechať vychladnúť, kloktať 3× denne.
Zápar na zápal spojiviek:
1 lyžička listov zaliať teplou vodou, lúhovať 15 minút, používať na obklady očí.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Listy ostružiny malinovej sú jedným z najznámejších prírodných prostriedkov na uľahčenie pôrodu. V ľudovej medicíne sa používali aj na posilnenie maternice pred pôrodom a na liečbu ústnych zápalov.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Recepty:
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
O pagaštane maďale:
Pagaštan maďal (Aesculus hippocastanum) je mohutný listnatý strom, ktorý dorastá do veľkých rozmerov. Najčastejšie ho nájdeme v parkoch, záhradách a alejach. Typickým znakom sú veľké zelené ostnaté tobolky, v ktorých sa nachádzajú 1 až 3 gaštany.
Strom pochádza z Balkánu – Grécka, Macedónska, Srbska a okolitých oblastí. Kvitne od mája do júla a jeho kvety sú významným zdrojom nektáru pre včely.
V minulosti sa používali všetky časti stromu – listy, kôra, plody aj šupky, napríklad na farbenie látok. Dnes sa najčastejšie využíva plod a kôra na výrobu mastí, tinktúr a kozmetiky.
Použitie a prípravky:
Recept – odvar z kôry (proti hnačke):
Recept – čaj z kvetov:
Recept – tinktúra z gaštanov (na boľavé kĺby):
Pestovanie:
Doba zberu:
Zbierame:
Kontraindikácie:
Bezpečnosť:
Zhrnutie:
Pagaštan maďal (Aesculus hippocastanum) je tradičná liečivá drevina s účinkami na cievy, kŕčové žily, hemoroidy, modriny a kožné problémy. Používa sa vo forme mastí, tinktúr, odvarov a kozmetiky. Jeho kvety sú významné pre včelárstvo a plody sa využívajú v liečiteľstve aj v kozmetike. Pri vnútornom užívaní je potrebná opatrnosť, keďže niektoré druhy gaštanov môžu byť toxické.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Typické pôsobenie:
Účinky:
Špeciality:
Popis:
Pakost lúčny je trváca bylina dorastajúca do výšky 40–70 cm. Má 5‑cípe, pílkovité listy pripomínajúce list viniča. Kvety sú fialové až fialovo‑modré, päťlupienkové. Rastie na lúkach, poliach, brehoch riek a potokov, obľubuje vlhké miesta. Vyskytuje sa v Európe, Ázii, ale aj vo vyšších polohách ako Škandinávia či Alpy. Pre liečivé účely sa zbiera kvitnúca vňať.
Zberaná časť:
Doba zberu:
Zbierame:
Zbierame najmä kvitnúcu vňať, ktorá obsahuje najviac účinných látok. Suší sa v tieni pri miernej teplote.
Zber:
Zber prebieha počas kvitnutia, najlepšie za suchého počasia. Vňať sa zrezáva niekoľko centimetrov nad zemou.
Použitie:
Vnútorné použitie:
Vonkajšie použitie:
Možnosti kombinácie:
Pakost lúčny je možné kombinovať s ďalšími bylinami v čajových zmesiach na trávenie, detoxikáciu, kožné problémy či hemoroidy.
Účinné látky:
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky paliny:
O paline:
Palina (Artemisia) je starobylá liečivá bylina s výraznou horkou chuťou, silnou arómou a bohatou históriou. V ľudovej tradícii bola považovaná za ochrannú rastlinu – odháňala zlé sily, čistila priestor a slúžila ako talizman. Jej horkosť sa využívala v liečiteľstve aj pri výrobe alkoholických nápojov, najmä absintu a bylinných likérov.
Najznámejšie druhy paliny:
Pestovanie paliny:
Množenie:
Starostlivosť:
Doba zberu:
Použitie a prípravky:
Recept – palinový čaj:
Recept – palinová tinktúra:
Palina v tradíciách a mágii:
Kontraindikácie:
Zhrnutie:
Palina (Artemisia) je nenáročná, silná a tradičná bylina s výraznou horkosťou a bohatou históriou. Podporuje trávenie, detoxikuje organizmus, pomáha pri parazitoch a má ochranné účinky v záhrade aj v domácnosti. Je to „bylinka pre statočných“, ktorá si zaslúži miesto v záhrade aj v domácej lekárničke.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
O paline čiernobyli:
Palina čiernobyľ (Artemisia vulgaris) je vytrvalá bylina z čeľade Asteraceae. V slovenských krajinách je rozšírenejšia ako palina pravá, ktorej je veľmi podobná. Dorastá do väčšieho vzrastu, má tmavozelené listy a drevnatú lodyhu.
Zloženie účinných látok je podobné paline pravej, avšak ich podiel je nižší, čo robí palinu čiernobyľ menej toxickou pri nesprávnom dávkovaní. Napriek tomu je potrebná opatrnosť – prekročenie dávky môže spôsobiť svalové kŕče, pokles tlaku, poruchy nervovej sústavy či srdcového rytmu.
Použitie a prípravky:
Recept – zápar z paliny čiernobyľ:
Pestovanie:
Doba zberu:
Zbierame:
Kontraindikácie:
Bezpečnosť:
Zhrnutie:
Palina čiernobyľ (Artemisia vulgaris) je tradičná bylina používaná pri tráviacich ťažkostiach, nechutenstve, kolikách a nadúvaní. Má podobné účinky ako palina pravá, ale je miernejšia a menej toxická. Používa sa vo forme záparu, čaju alebo ako doplnok pri črevných parazitoch. Pri užívaní je potrebná opatrnosť, najmä pri vyšších dávkach a u citlivých osôb.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
horčiny (absintín, anabsintín), silice (thujon), flavonoidy, triesloviny, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
vňať – nadzemná časť rastliny (listy + kvety)
Doba zberu:
jún – august (začiatok kvitnutia)
Zber:
Zbierame vňať na začiatku kvitnutia, za suchého a slnečného počasia, najlepšie dopoludnia.
Palina obsahuje horčiny vylučované žliazkami na povrchu listov – nesmie sa zbierať za vlhka alebo po daždi, inak sa účinné látky zmyjú.
Sušenie:
Suší sa v tieni alebo vo vetranom priestore pri teplote do 35–40 °C.
Usušená bylina sa skladuje na tmavom a suchom mieste, ideálne v uzatvárateľných nádobách.
O rastline:
Palina pravá (Artemisia absinthium) je silne horká bylina s charakteristickou vôňou. Tradične sa používala v nápojoch ako absint a vermut, ale aj v ľudovom liečiteľstve na trávenie, parazity a nervy. Má výrazný účinok, preto sa používa v malých dávkach a krátkodobo.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj / nálev z paliny:
Použiť ½ až 1 čajovú lyžičku sušenej alebo čerstvej paliny na šálku vriacej vody.
Lúhovať 5–15 minút (dlhšie lúhovanie = výrazná horkosť).
Piť nesladený, horkosť možno zmierniť mätou alebo anízom.
Maximálna jednorazová dávka: 1 g.
Maximálna denná dávka: 3 g.
Tinktúra:
Palinu zaliať 40% alkoholom, nechať lúhovať 3–4 týždne.
Používať v malých dávkach ako tráviace kvapky.
Kloktadlo:
Slabší nálev použiť na kloktanie pri bolestiach hrdla a zápaloch v ústach.
Obklad:
Silnejší nálev použiť na obklady pri drobných ranách a zápaloch kože.
Palinové víno:
Menšie množstvo paliny macerovať v bielom víne – tradičný horký aperitív (užívať veľmi striedmo).
Botanické rozlíšenie:
Kontraindikácie a upozornenia:
Zaujímavosti:
Palina pravá bola základnou bylinou v nápojoch absint a vermut. Používala sa ako prírodný repelent proti hmyzu a ako ochranná bylina proti „zlým duchom“. V tradičnej medicíne bola jednou z najsilnejších horkých bylín na trávenie, parazity a očistu organizmu.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
O paline ročnej:
Palina ročná (Artemisia annua) je mimoriadna jednoročná liečivá bylina z čeľade Asteraceae. Dorastá do výšky 30–100 cm, v kultúre aj viac. Má jemne rezané, aromatické listy bohaté na silice a bioaktívne látky. Drobné žltozelené kvety sa objavujú na vrcholoch stoniek.
Je známa ako prirodzený zdroj artemisinínu – látky, za ktorej objav získala čínska farmakologička Youyou Tu v roku 2015 Nobelovu cenu. Artemisinín je dnes základom artemisinínovej kombinovanej terapie (ACT), najúčinnejšej liečby malárie.
Historický kontext:
Pôvod paliny ročnej je v Číne, kde sa používala už v starovekých textoch ako „Recepty na 52 chorôb“ či „Núdzová liečba“. V 60. rokoch 20. storočia sa stala kľúčom k riešeniu epidémie malárie v rámci projektu 523. V roku 1972 bol izolovaný artemisinín – látka, ktorá dokáže rýchlo ničiť parazity rodu Plasmodium.
Palina ročná vs. iné paliny:
Na rozdiel od paliny pravej (Artemisia absinthium) má palina ročná zanedbateľný obsah thujónu, takže je bezpečnejšia. Obsah artemisinínu je najvyšší zo všetkých palín, hoci kolíše podľa podmienok pestovania.
Pestovanie paliny ročnej:
Množenie:
Zber a spracovanie:
Použitie a prípravky:
Dávkovanie:
Kontraindikácie:
Bezpečnosť:
Zhrnutie:
Palina ročná (Artemisia annua) je výnimočná liečivá rastlina s antimalarickými, antiparazitickými, antivírusovými, protizápalovými a imunomodulačnými účinkami. Je nenáročná na pestovanie, odolná a mimoriadne hodnotná v tradičnej aj modernej medicíne. Vďaka artemisinínu je jednou z najdôležitejších liečivých rastlín súčasnosti.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber:
O oregane:
Oregano (Origanum vulgare), známe aj ako dobromysl obecná, je vytrvalá aromatická bylina z čeľade hluchavkovitých. Rastie na slnečných stráňach, lúkach, okrajoch lesov a v krovitých porastoch. Má výraznú vôňu, mierne horkú chuť a ružovkasté kvety. Obsahuje približne 0,4 % silice, najmä thymol a karvakrol, ktoré majú silné antiseptické, antimikrobiálne a spazmolytické účinky. V tradičnej medicíne sa používa na trávenie, dýchacie cesty, nervové napätie a kožné problémy.
Účinné látky:
Recepty:
Bezpečnosť:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Typické pôsobenie:
Účinky:
Špeciality:
Popis:
Papraď samčia je trváca rastlina so šupinatým podzemkom, z ktorého vyrastajú dvojito perovito zložené, stopkaté listy. Mladé listy sú špirálovito stočené a pokryté hnedými šupinami. Koncom leta sa na rube listov tvoria dva rady výtrusných kôpok so zásterkou, vo výtrusniciach sa nachádzajú spóry. Rastie hojne v tienistých lesoch, na skalách a pri potokoch. Celá rastlina je jedovatá a jej užívanie je možné len pod lekárskou kontrolou.
Zberaná časť:
Doba zberu:
Zbierame:
Zbierajú sa podzemky s listovými bázami. Dôkladne sa očistia, zbavia koreňov a zelených častí a sušia sa pri teplote okolo 35 °C. Čerstvá droga je na lome zelená, neskôr hnedne.
Zber:
Zber prebieha počas leta, keď sú podzemky najkvalitnejšie. Po očistení sa sušia v tenkej vrstve pri nízkej teplote.
Použitie:
Vnútorné použitie:
Vonkajšie použitie:
Možnosti kombinácie:
Papraď samčia sa pre svoj toxický účinok dnes používa len obmedzene. Vnútorné použitie sa nahrádza syntetickými antiparazitikami. Vonkajšie použitie je možné kombinovať s bylinami na hojenie rán, ako je skorocel, nechtík alebo repík.
Účinné látky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Kudzu obsahuje izoflavón formononetín, ktorý sa v črevách mení na daidzein. Ten sa následne viaže na estrogénové receptory rakovinových buniek bez toho, aby ich stimuloval k deleniu. Vďaka tomuto mechanizmu môžu izoflavóny znižovať riziko vzniku rakoviny prsníka a maternice.
Jedna z 50 najdôležitejších bylín v tradičnej čínskej medicíne používaná viac ako 2000 rokov. Tradične používaná pri alkoholizme, angíne, migréne a vysokom krvnom tlaku.
Zber:
Recepty:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Účinné látky:
Príprava:
Koreň sa používa čerstvý alebo sušený. Najčastejšie sa pripravuje ako odvar, tinktúra, prášok alebo obklad.
Doba zberu:
Zbierame:
Zbierame najmä koreň, ktorý obsahuje najviac účinných látok. Vňať sa môže použiť doplnkovo na obklady a jednoduché čaje.
Zber:
Koreň vykopávame na jeseň, keď rastlina ukladá živiny do podzemných častí. Zbierať len z čistých lokalít bez chemického znečistenia.
O rastline:
Pichliač obyčajný je dvojročná až vytrvalá bylina s tŕnistými listami a fialovými úbormi. Rastie na lúkach, pasienkoch, medziach a okrajoch ciest. Je odolný, nenáročný a rýchlo sa šíri. Koreň obsahuje antioxidanty, vlákninu, triesloviny a bioaktívne látky podporujúce detoxikáciu.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar na trávenie: 1 PL koreňa, 2 šálky vody, variť 20 minút, piť po jedle.
Tinktúra na energiu: koreň zaliať 40% alkoholom, lúhovať 3–4 týždne, 10–15 kvapiek denne.
Obklad na rany: čerstvý koreň rozdrviť, priložiť na postihnuté miesto, prekryť látkou.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Glykozidy, alkaloid peregrinín, triesloviny, sacharidy, sliz, éterický olej, glutamín, tanín, kyanín.
Účinky:
Zbierame:
koreň a kvety
Doba zberu:
Zber:
Korunné lupienky zbierame z práve rozkvitnutých rastlín (máj–jún) v suchom počasí. Nezbierame odkvitnuté kvety. Sušíme vo vzdušných miestnostiach pri teplote do 40 °C.
Korene vykopávame na jar (marec–apríl). Sušíme na slnku alebo v tieni pri teplote do 50 °C.
O rastline:
Pivonka lekárska (Paeonia officinalis) je trváca bylina s holou, rovnou, šťavnatou stonkou vysokou do 100 cm. Má krvavočervené kvety s päťpočetným kalichom a 8–12 lupienkami. Listy sú striedavé, nepárno protistojné perovité, tmavozelené. Semená sú veľké, čierne zvonka a bledožlté zvnútra. Koreň je vretenovitý, hľuzovitý, zvonka červenohnedý, zvnútra bledý. Rastlina je medonosná a pestuje sa v záhradách na slnečných miestach.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar na kŕče:
1 lyžica drveného koreňa povariť 10 minút v 250 ml vody, piť 2× denne.
Zápar na hormonálnu rovnováhu:
1 čajová lyžička kvetov zaliať horúcou vodou, lúhovať 15 minút, piť ráno a večer.
Kozmetický zápar:
Lupienky zaliať teplou vodou, nechať lúhovať 20 minút, používať na pleť ako tonikum.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Pivonka bola v staroveku považovaná za posvätnú rastlinu s ochrannou silou. V Európe sa používala ako liek na epilepsiu a ženské choroby. V modernej kozmetike je cenená pre schopnosť zosvetľovať pokožku a podporovať jej obnovu.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
mastné látky, silice, malé množstvo alkaloidov (lycopodín, clavatín).
Účinky:
Zbierame:
výtrusy (výtrusný prášok)
Doba zberu:
júl – september (zrelé výtrusnice)
Zber:
Zber celej rastliny je na Slovensku zakázaný.
Zbierajú sa len výtrusy, ručne, v malom množstve, zo zrelých výtrusníc.
Výtrusy sa vytriasajú do plátenného vrecka, bez poškodenia rastliny.
Sušenie a skladovanie:
Výtrusy sa skladujú na suchom, tmavom mieste.
Prášok je jemný, sypký, dobre sa rozotiera a odpudzuje vlhkosť.
O rastline:
Plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum) je starobylá výtrusná rastlina rastúca v lesoch a horských oblastiach. Najcennejšou časťou sú výtrusy – jemný prášok používaný ako zásyp na pokožku. V minulosti sa používal aj v lekárnictve, pyrotechnike a homeopatii. Vnútorné užívanie sa dnes neodporúča kvôli obsahu toxických alkaloidov.
Použitie a prípravky:
Domáce použitie:
Plavúňový zásyp:
Výtrusný prášok jemne naniesť na suchú pokožku.
Používa sa pri zapareninách, odreninách, ekzémoch, podráždení kože.
Plavúňová masť (reumatická):
Prášok sa pridáva do mastí určených na bolesti kĺbov a svalov.
Používať lokálne na bolestivé miesta.
Homeopatické použitie:
Len v štandardizovaných prípravkoch, nie z domáceho zberu.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Plavúňový prášok sa kedysi používal v lekárňach ako zásyp pre dojčatá.
V minulosti slúžil aj v pyrotechnike – výtrusy sú extrémne horľavé.
Starí liečitelia ho používali pri ekzémoch, zapareninách a reumatizme.
Rastlina je prísne chránená – jej zber je obmedzený len na výtrusy.
Ďalšie názvy:
Účinky:
Použitie:
Zber a sušenie:
Domáce recepty:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber:
O podbeli lekárskom:
Podbeľ lekársky (Tussilago farfara) je vytrvalá jarná bylina, ktorá sa objavuje medzi prvými rastlinami po zime. Rastie na vlhkých ílovitých pôdach, násypoch, pasekách, v lomoch a na narušených miestach. Je známy svojimi žltými kvetmi, ktoré sa objavujú skôr než listy. Podbeľ je tradičná bylina na kašeľ, zápaly dýchacích ciest a kožné problémy. Obsahuje slizové látky (faradiol), triesloviny, glykozidné horčiny, karotenoidy, silice, inulín, tanín, bielkoviny a fytosteroly.
Účinné látky:
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Bezpečnosť:
Zaujímavosti:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
slizové látky, flavonoidy, triesloviny, organické kyseliny, pyrolizidínové alkaloidy (PA).
Účinky:
Bezpečnostné upozornenie:
Podbeľ obsahuje pyrolizidínové alkaloidy (PA), ktoré môžu byť toxické pre pečeň.
Bylinu neodporúča používať dlhodobo.
Preferuje sa použitie sušených listov, nie čerstvých kvetov.
Zbierame:
listy (najbezpečnejšie), kvety (obsahujú viac PA)
Doba zberu:
listy – jar, leto, jeseň
kvety – skorá jar
Zber:
Listy sa zbierajú v plnom dospelom stave.
Kvety obsahujú najviac PA, preto sa odporúča používať listy na vodné extrakty.
Sušením sa PA znižujú, ale nie úplne.
O rastline:
Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) je tradičná bylina na kašeľ, zápaly dýchacích ciest a kožné problémy. Má silné zmäkčujúce a sekretolytické účinky. Napriek tomu obsahuje PA, preto sa používa opatrne a krátkodobo.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Dôležité:
Denná dávka PA by nemala prekročiť 10 g.
Používať najnižšiu účinnú dávku.
Domáce recepty:
Sirup z podbeľa:
Čerstvé kvety nasekať, vrstviť do pohára: vrstva kvetov → vrstva medu.
Opakovať až po vrch pohára.
Nechať 2–4 mesiace na teplom, slnečnom mieste.
Med absorbuje liečivé látky a získa sirupovú konzistenciu.
Precediť, skladovať v tmavej fľaši.
Použitie: samotný alebo do čaju.
Čaj:
1–2 lyžičky sušených listov/kvetov
250 ml vriacej vody
Lúhovať 5 minút
Piť 3× denne krátkodobo.
Obklad na oči:
Slabý nálev použiť ako obklad pri zápaloch očí.
Masť:
Používa sa na rany, popáleniny, povrchové vredy.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Podbeľ bol jednou z najstarších bylín používaných na kašeľ.
V starých herbároch sa uvádza ako „rastlina proti pľúcnemu kašľu“.
Napriek silným účinkom sa dnes používa opatrne kvôli obsahu PA.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Typické pôsobenie:
Účinky:
Špeciality:
Popis:
Pohánkovec japonský je mohutná, neústupná rastlina, ktorá sa rýchlo rozrastá a vytvára silné podzemné korene. Dorastá do výšky 1–3 metre. Je známy svojou odolnosťou, rýchlym rastom a schopnosťou prerásť takmer všetko okolo seba. V jeho koreni sa nachádza jedna z najvzácnejších látok – resveratrol, silný antioxidant podporujúci cievy, srdce, imunitu a detoxikáciu. Rastlina sa využíva pri zápaloch, kožných problémoch, pri oslabení organizmu a pri dlhodobých zdravotných ťažkostiach.
Zberaná časť:
Doba zberu:
Zbierame:
Koreň sa zbiera na jeseň alebo skoro na jar, keď je najbohatší na resveratrol. Po očistení sa môže sušiť alebo použiť čerstvý. Mladé výhonky sa zbierajú na jar a majú kyslastú chuť podobnú rebarbore.
Zber:
Koreň sa po vykopaní dôkladne očistí, nakrája a suší pri nízkej teplote. Výhonky sa spracujú čerstvé alebo krátko povaria.
Použitie:
Vnútorné použitie:
Vonkajšie použitie:
Možnosti kombinácie:
Pohánkovec sa kombinuje s bylinami na detoxikáciu, podporu imunity a krvného obehu – napríklad s púpavou, žihľavou, prasličkou či koreňom lopúcha. V tradičnej medicíne sa používa aj pri zápaloch kĺbov a pri dlhodobých zdravotných ťažkostiach.
Účinné látky:
Slovo starého bylinkára:
Pohánkovec je ako divoký kôň – silný, neovládateľný, no keď ho spoznáš, dá ti veľkú silu. Netreba sa ho báť, ale ani podceniť. V jeho koreňoch je ukrytá múdrosť zeme a sila, ktorá dokáže telu priniesť rovnováhu. Zbieraj ho s rozvahou a úctou, lebo čo je silné, to si žiada rešpekt.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Voda, sacharidy, bielkoviny, vitamín E (81 % ODD), vitamín C (25 % ODD), minerály, glykozidy, slizy, saponíny, horčiny, silice, flavonoidy, organické kyseliny (citrónová, askorbová, asparágová, glutámová), omega‑3 mastná kyselina (kyselina alfa‑linolénová), noradrenalín, dopamín.
Účinky:
Zbierame:
listy, kvetné puky, kvety, semená
Doba zberu:
Zber:
Vegetačné obdobie portulaky je od mája do augusta. Zbierame všetky časti rastliny – listy, stonky, kvetné puky, kvety aj semená. Všetky sú jedlé surové aj varené.
O rastline:
Portulaka zeleninová (Portulaca oleracea) je jedlá, poliehavá, jednoročná burina vysoká približne 40 cm. Výhonky dorastajú do 30–60 cm. Stonky sú hladké, červenkasté, listy zelené, striedavé alebo protistojné, zhromaždené v kĺboch a na koncoch stoniek. Kvety sú žlté, ružové, červené alebo biele, široké asi 6 mm, otvárajú sa len niekoľko hodín počas slnečných rán. Plody sú mnohosemenné kapsuly, jedna rastlina môže vytvoriť až 193 000 semien. Semená klíčia pri teplote nad 25 °C. V teplých oblastiach (zóna 10–11) je trvalkou.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Šalát z portulaky:
Čerstvé listy premiešať s paradajkami, citrónom a olivovým olejom.
Portulaka ako špenát:
Listy krátko podusiť na masle alebo oleji, osoliť, podávať ako prílohu.
Polievka s portulakou:
Hrsť listov pridať do zeleninovej polievky na zahustenie a zvýšenie nutričnej hodnoty.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Svetová zdravotnícka organizácia označuje portulaku za „globálny všeliek“. Je jednou z najbohatších rastlín na omega‑3 mastné kyseliny a v mnohých kultúrach je základnou zeleninou. Je extrémne odolná, rastie aj v chudobnej pôde a suchu.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
kremík, flavonoidy, saponíny, organické kyseliny, minerály (draslík, vápnik), triesloviny.
Účinky:
Upozornenie – zámenné druhy:
Praslička roľná sa často zamieňa s prasličkou močiarnou (Equisetum palustre), ktorá je jedovatá.
Rozlíšenie:
Bezpečnosť:
Praslička roľná je liečivá, ale vo veľkých dávkach môže pôsobiť toxicky.
Jedovatá praslička močiarná obsahuje alkaloid palustrín a enzým spôsobujúci nedostatok vitamínu B.
Zbierame:
nadzemnú časť – letné výhonky
Doba zberu:
máj – august
Zber:
Stonky s rozkonáreniami sa odrezávajú približne 20 cm od vrcholu.
Suší sa v tieni pri teplote do 40 °C.
O rastline:
Praslička roľná (Equisetum arvense) je jedna z najstarších rastlín na Zemi. Obsahuje vysoké množstvo kremíka, ktorý podporuje pevnosť kostí, vlasov a nechtov. Má silné močopudné účinky a je obľúbená v kozmetike, dermatológii aj fytoterapii.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Dôležité:
Vhodné dávkovanie závisí od veku a zdravotného stavu.
Vždy si prečítať etiketu a v prípade potreby konzultovať s odborníkom.
Domáce použitie:
Čaj z prasličky:
2–3 lyžičky byliny
250 ml prevarenej vody
Lúhovať 5–10 minút
Piť podľa potreby, krátkodobo.
Kloktadlo:
Silnejší nálev použiť pri zápale ďasien a mandlí.
Obklad na kožu:
Nálev použiť na akné, ekzémy, dermatitídu.
Kúpeľ na vlasy:
Silný odvar použiť ako oplach – proti lupinám, na pevnosť vlasov.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Praslička je „rastlina kremíka“ – podporuje pevnosť kostí, vlasov a nechtov.
V minulosti sa používala aj na leštenie kovov vďaka vysokému obsahu minerálov.
Je jednou z najúčinnejších bylín na močové cesty a regeneráciu tkanív.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
chlorofyl, železo, horčík, kremík, vitamíny A, C, K, B-komplex, flavonoidy, minerály, organické kyseliny.
Účinky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
chlorofyl, železo, horčík, kremík, vitamíny A, C, K, B-komplex, flavonoidy, minerály, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
mladé vrcholové lístky, výhonky, jemné stonky; neskôr vňať a koreň
Doba zberu:
jar – mladé výhonky
leto – vňať
jeseň – koreň
Zber:
Najvhodnejšie sú rastliny vysoké 10–25 cm, ktoré ešte nekvitnú.
Zbierajú sa mladé lístky a výhonky.
Suší sa v tenkej vrstve v tieni, na vzdušnom mieste.
Po usušení už nepŕhli.
O rastline:
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) je jedna z najcennejších liečivých rastlín. Obsahuje mimoriadne veľa železa, chlorofylu, vitamínov a minerálov. Podporuje krvotvorbu, detoxikuje organizmus, posilňuje imunitu, pomáha pri chorobách močových ciest, pečene, žlčníka, sleziny, pľúc a pri metabolických poruchách.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Žihľavový čaj:
1–2 lyžičky sušených listov
250 ml vriacej vody
Lúhovať 5–10 minút
Piť 2–3× denne, kúra 2–3 týždne.
Žihľavová omáčka:
Mladé výhonky spariť, rozmixovať, dochutiť cesnakom.
Podávať s volským okom.
Odvar na vlasy:
Silný odvar použiť ako oplach – proti lupinám, na pevnosť vlasov.
Odvar na pleť:
Použiť na akné, vyrážky, ekzémy.
Tinktúra:
Koreň alebo vňať macerovať v alkohole 2–4 týždne.
Užívať podľa odporúčania.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Pŕhľava obsahuje viac železa ako špenát.
Je odporúčaná trojtýždňová pitná kúra na čistenie pleti.
Podporuje tvorbu materského mlieka.
V minulosti sa používala aj na výrobu vlákien – podobne ako konope.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Okrem toho, že táto „pichľavá“ bylina pomáha svojim poprhlením preventívne predchádzať reumatickým ťažkostiam, mnohí ani len netušia, že žihľava je veľmi bohatým zdrojov antioxidantov. Preto je veľmi vhodná na rôzne omladzovacie a detoxikačné kúry a diéty. Trendom sa stala aj ako surovina do mixovaných fresh nápojov akými sú rôzne šťavy alebo hustejšie zelené smoothie.
Základom zdravia tejto rastliny je zelené farbivo, chlorofyl. Práve chlorofyl zabezpečuje produkciu zdraviu prospešných látok, vďaka ktorým je žihľava čoraz viac obľúbenejšou súčasťou vegánskej či vegetariánskej stravy. Má protizápalové a dezinfekčné vlastnosti. Okrem toho nám ponúka celú škálu vitamínov, minerálov, aminokyselín, tukov, a tiež polyfenoly a pigmenty. Spomeňme zo všetkých skupín napríklad vitamíny A, K, C, draslík, železo, horčík, kyselina palmitová, olejová a linolénová, kvercetín, kurkumín a betakarotény. Žihľava toho v sebe ukrýva naozaj veľa.
Zber: mladé rastliny Čaj: 1 lyžička listov lúhovať 10 minút Použitie: čaje, obklady
Ak sa chystáte na konzumáciu žihľavy, zvoľte predovšetkým vrchné mladé časti žihľavy, prípadne ju zbierajte v jarnom období, kedy je žihľava ešte mladá. Tieto najvitálnejšie rastové výhonky v sebe ukrývajú najviac zdraviu prospešných látok. Pri zbere používajte rukavice, aby ste zabránili popŕhleniu drobnými chĺpkami. Natrhané časti rastliny dôkladne opláchnite pod tečúcou vodou, čím ju zbavíte hlavných nečistôt. Potom je dobré spariť žihľavu horúcou vodou, čím sa odstránia pŕhlivé chĺpky.
Žihľavu je možné používať čerstvú alebo sušenú. Je vhodná do šalátov, smoothie, do polievok alebo ako čaj či odvar. Dokonca si ju môžete zmraziť a pridávať do jedál kedykoľvek počas roka. Svojimi zdraviu prospešnými vlastnosťami môže byť aj náhradou špenátu, pretože obsahuje veľké množstvo železa a vápnika. Zo žihľavy, rovnako ako z iných byliniek, je možné vyrobiť aj lahodný sirup alebo namočiť ju do panenského oleja a vyrobiť si žihľavový olej alebo tinktúru pomocou použitia alkoholu.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Kumarín, flavonoidy, éterický olej, stopy alkaloidov, kyselina herniarová, triesloviny.
Účinky:
Zbierame:
vňať
Doba zberu:
Zber:
Nadzemnú časť rastliny zbierame bez zdrevnatelých častí v období kvitnutia (jún–september). Vňať odrezávame nožom alebo nožnicami a sušíme v tieni pri teplote do 50 °C.
O rastline:
Prietržník holý (Herniaria glabra) je jednoročná až trváca bylina s rozkonárenými, plazivými stonkami dlhými okolo 20 cm. Listy sú drobné, elipsovité, s bielymi vajcovitými prílistkami. Celá rastlina je svetlozelená a holá. Kvety sú drobné, žltozelené, po 5–10 v pazuchách listov, s päťpočetným kalichom a korunou. Plod je kožovitá tobolka s jedným semienkom. Koreň je zdrevnatelý. Vysušená bylina má kumarínovú vôňu a slizovitú chuť. Rastie na lúkach, pasienkoch, kamenistých stráňach, medziach a pri cestách.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar na obličky:
1 lyžica vňate povariť 10 minút v 250 ml vody, piť 2× denne.
Zápar močopudný:
1 čajová lyžička vňate zaliať horúcou vodou, lúhovať 15 minút, piť po dúškoch.
Obklad na ekzém:
Silný odvar naniesť na gázu a prikladať na postihnuté miesto.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Prietržník holý bol v minulosti považovaný za rastlinu „na prietrž“, odkiaľ pochádza jeho názov. V ľudovej medicíne sa používal najmä na močové cesty a ako jemné diuretikum.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
saponíny, flavonoidy, kyselina salicylová, vitamín C, triesloviny, glykozidy.
Účinky:
Zbierame:
koreň, podzemok, listy, kvety
Doba zberu:
Zber:
Korene sa vykopávajú skoro na jar alebo v auguste.
Listy sa zbierajú mladé, kvety bez stvolov v plnom rozkvete.
Kvety sa sušia rýchlo v tieni do 40 °C, korene do 100 °C.
O rastline:
Prvosienka jarná (Primula veris) je tradičná bylina na dýchacie cesty, kašeľ, bronchitídu a chrípku. Obsahuje saponíny, ktoré uľahčujú vykašliavanie, a kyselinu salicylovú, ktorá tlmí bolesť a zápal. Má aj sedatívne účinky, podporuje spánok a nervový systém. V kozmetike sa používa na akné a ekzémy.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Prvosienkový čaj:
1 lyžička kvetov
250 ml vriacej vody
Lúhovať 5–10 minút
Piť 3× denne pri kašli a prechladnutí.
Prvosienkový sirup:
Kvety macerovať v cukrovom roztoku alebo mede.
Používať pri kašli a bronchitíde.
Odvar z koreňa:
40 g koreňa
1 liter vody
Variť 10 minút
Použiť pri produktívnom kašli.
Obklad:
Silný odvar použiť na rany, modriny, reumatické bolesti.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Prvosienka bola v starých herbároch označovaná ako „rastlina proti kašľu“.
Kombinácia koreňa a kvetov je najúčinnejšia pri pľúcnych ochoreniach.
Kvety sa používali aj na výrobu tradičného prvosienkového vína.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Zber:
Recepty a použitie v kuchyni:
Mechanizmus účinku izoflavónov:
Kamut obsahuje izoflavón formononetín, ktorý sa v črevách mení na daidzein. Ten sa viaže na estrogénové receptory rakovinových buniek bez toho, aby ich stimuloval k deleniu. Vďaka tomuto mechanizmu môžu izoflavóny znižovať riziko vzniku rakoviny prsníka a maternice.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
triterpény, flavonoidy, inulín, horčiny, vitamíny A, C, K, minerály (draslík, železo).
Účinky:
Zbierame:
celú rastlinu – kvety, listy, vňať, korene
Doba zberu:
Zber:
Zbierame rastliny z čistých lokalít, ďaleko od ciest a polí.
Sušíme v tieni pri teplote do 50 °C.
O rastline:
Púpava lekárska (Taraxacum officinale) je univerzálna liečivá rastlina. Podporuje pečeň, žlčník, trávenie, látkovú výmenu a pomáha pri kožných problémoch. Každá časť rastliny je jedlá – listy, kvety, púčiky, stonky aj korene.
Použitie a prípravky:
Jedlé časti púpavy:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Púpavový čaj:
1 lyžička sušených listov
250 ml vriacej vody
Lúhovať 10 minút
Piť 3× denne.
Púpavová šťava:
Listy odšťaviť, užívať 25 ml 3× denne.
Púpavové kapary:
Púčiky naložiť do slaného nálevu alebo octu.
Púpavový sirup:
Kvety variť s cukrom a citrónom – alternatíva k medu.
Púpavový olej:
Kvety macerovať v oleji 2–3 týždne – základ pre masť.
Káva z koreňov:
Korene očistiť, usušiť, upražiť, zomlieť.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Púpava je jedna z najvýživnejších voľne rastúcich rastlín.
Obsahuje viac vitamínov a minerálov než väčšina listovej zeleniny.
Pražený koreň bol kedysi populárnou náhradou kávy.
Púpavový sirup sa tradične používal ako „med chudobných“.
Ďalšie názvy:
Čo robí v tele:
Na čo sa používa:
Zber:
Formy užívania:
Recepty.
Kedy má zmysel:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (asarón), horčiny, triesloviny, škroby, slizy, flavonoidy.
Účinky:
Zbierame:
podzemok
Doba zberu:
Zber:
Zbierame podzemok na jeseň. Suší sa pri teplote do 35 °C. Rastlina rastie v tichých vodách, močiaroch, vlhkých priekopách a na tienistých brehoch rybníkov. Pestuje sa vegetatívne – odrezkami podzemkov, ktoré sa pri zbere zastrčia späť do pôdy.
O rastline:
Puškvorec obyčajný (Acorus calamus) je aromatická močiarna rastlina s dlhými mečovitými listami. Kvitne od júna do júla. Podzemok má výraznú korenistú vôňu a je jednou z najstarších liečivých rastlín používaných na trávenie, nervové ťažkosti a dezinfekciu ústnej dutiny.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj pri nechutenstve a žalúdočných neurózach:
2 čajové lyžičky podzemku zaliať 1/4 l vriacej vody, lúhovať 15 minút. Piť 2× denne vlažný.
Zápar:
1 lyžica drogy na 2 dl vriacej vody, lúhovať 10–15 minút.
Kúpeľ:
Silný odvar z podzemku pridať do teplej vody – vhodné pri kožných problémoch.
Výplach úst:
Zriedený odvar používať pri zápaloch ústnej dutiny.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Puškvorec bol v minulosti používaný ako univerzálne žalúdočné liečivo. V starých lekárňach sa pridával do horkých likérov a žalúdočných tinktúr. V Indii a Tibete sa používal aj ako posilňujúca rastlina pre nervový systém.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Slizovité látky, agropytén, bielkoviny, inozit, vitamín C, provitamín A, inulín, saponín, minerálne silice, sacharidy, vláknina, triesloviny.
Účinky:
Zbierame:
koreň (podzemok)
Doba zberu:
Zber:
Podzemky vykopávame na jar (apríl), skôr než sa rastlina začne rozvíjať, alebo na jeseň (september–október), keď nadzemná časť prestáva rásť a začína schnúť. Podzemky očistíme od pôdy a nadzemných častí, umyjeme a narežeme na 20 cm dlhé kusy. Sušíme pri teplote do 50 °C.
O rastline:
Pýr plazivý (Elytrigia repens) je trváca bylina s valcovitou, dutou, článkovanou stonkou, ktorá je v dolnej časti poliehavá. Dorastá do výšky 150 cm. Listy sú kopijovito čiarkovité, na rube holé, na líci jemne chĺpkaté. Kvety sú usporiadané do dvojradových klasov na vrcholoch stonky, s dvoma plevami a tromi tyčinkami. Plodom je zrno zrastené s hornou plevou. Podzemok je plazivý, s dlhými výhonkami. Vysušená bylina je žltkastá, článkovaná, sladkastej chuti a nevonia. Rastie popri cestách, ohradách, na poliach, záhradách a vinohradoch.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar na obličkové kamene:
1 lyžica podzemku povariť 10 minút v 250 ml vody, piť 2× denne.
Zápar na trávenie:
1 čajová lyžička podzemku zaliať horúcou vodou, lúhovať 15 minút, piť po dúškoch.
Čaj na bronchitídu:
Hrsť podzemku zaliať 300 ml vody, povariť 5 minút, piť teplé.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Pýr plazivý je jednou z najodolnejších burín na svete. Jeho podzemky dokážu prerásť aj tvrdú pôdu a rýchlo sa šíria. V minulosti sa používal ako krmivo pre dobytok a ako liečivá rastlina na močové cesty.
Ďalšie názvy:
Zber: plody po prvých mrazoch
Sirup/olej: plody na sirup alebo lisovanie za studena
Použitie: sirupy, oleje, doplnky
Rakytník sa používa v potravinárstve vo forme sirupov, kompótov a marmélád. Unikátna je ale predovšetkým z lekárskeho hľadiska. Je to prírodný zdroj vitamínu C.
Využíva sa totiž úplne celý – od plodov a listov na výrobu oleja až po kôru a korene, kvôli ich protinárodovej aktivite. Často sa používa aj preventívne ako zásoba vitamínov a proti chrípkam a anginám.
Ďalšie názvy:
Účinky:
Účinné látky:
Výskyt:
Rebarbora dlanitá sa pestuje. Vyžaduje hlbokú, vápnitú, primerane vlhkú záhradnícku pôdu, obrobenú až do hĺbky 50 cm a dobre pohnojenú. Darí sa jej v slabo zatienenej polohe chránenej pred vetrom. Rozmnožuje sa semenami alebo delením trsov. Semená sa vysievajú na jar do debničiek alebo pareniska, prikryjú sa hlinou a udržiavajú vlhké a v tieni. Po objavení prvých lístkov sa rastliny presádzajú.
Kvitne:
Od júla do augusta.
Zber:
Zbierame podzemok alebo hrubší koreň, spravidla na jeseň pred dozretím semien. Koreň sa krája na kúsky približne 10 cm dlhé a suší pri teplote do 50 °C, aby mal na lome žltočervenú farbu. Po usušení sa kúsky zaobľujú. Uchováva sa dobre uzavretý, chránený pred svetlom a vlhkom.
O rastline:
Rebarbora dlanitá je mohutná trvalka s veľkými, dlanito delenými listami a vysokým súkvetím. Pôvodne pochádza z Ázie, kde sa používa ako liečivá rastlina už stáročia. Koreň je najdôležitejšou liečivou časťou rastliny.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Upozornenie:
Zhrnutie:
Rebarbora dlanitá je tradičná liečivá rastlina používaná najmä na úpravu trávenia a pri žalúdočných či črevných kataroch. Koreň má silné účinky, preto sa užíva v malých dávkach. Pri nesprávnom alebo častom užívaní môže kvôli obsahu kyseliny šťaveľovej škodiť, preto je potrebná opatrnosť.
Ďalšie názvy:
Účinky:
Účinné látky:
Výskyt:
Rebarbora je vytrvalá rastlina pestovaná v záhradách. Vyžaduje slnečné alebo polotienisté stanovište, hlbokú humóznu pôdu a pravidelnú zálievku. Je mrazuvzdorná a dobre znáša slovenské zimy. Rozmnožuje sa delením trsov alebo koreňových odrezkov.
Kvitne:
Od mája do júna, kvety sa však pri pestovaní na konzumáciu často odstraňujú.
Zber:
Zbierajú sa
O rastline:
Rebarbora obyčajná je mohutná trvalka s veľkými listami a hrubými, kyslými stopkami. Botanicky ide o zeleninu, no v kuchyni sa používa ako ovocie. Pôvodne pochádza z Ázie, kde sa pestovala aj ako liečivá rastlina, no dnešné odrody sú určené najmä na kulinárske využitie.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Upozornenie:
Zhrnutie:
Rebarbora obyčajná je zelenina používaná ako ovocie, s osviežujúcou kyslou chuťou a bohatým obsahom vitamínov. V kuchyni má široké využitie, no kvôli kyseline šťaveľovej je potrebné ju konzumovať s mierou. Listy sú jedovaté. Napriek tomu je rebarbora obľúbenou súčasťou jarných receptov a prináša aj viaceré zdravotné benefity.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (azulén), flavonoidy, triesloviny, horčiny, kumaríny, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
nedrevnatú časť vňate, kvetné úbory, mladé prízemné listy
Doba zberu:
Zber:
Kvety sa zbierajú tesne pred rozkvitnutím. Vňať sa zbiera na začiatku alebo počas kvitnutia, odrezáva sa 20 cm od vrcholu. Zdrevnatené časti sa vyhadzujú. Suší sa 4–5 hodín na slnku, potom v tieni do 40 °C. Rebríček sa dá zameniť s jedovatými rastlinami (bolehlav, boľševník), preto je potrebná opatrnosť.
O rastline:
Rebríček obyčajný (Achillea millefolium) je trváca bylina z čeľade astrovitých. Rastie na suchých lúkach, lesných poľanách a popri cestách. Kvitne od júna do novembra. Má jemné, perovité listy a biele až ružové úbory. Je jednou z najuniverzálnejších liečivých bylín – pôsobí na rany, trávenie, ženské zdravie, zápaly aj nervový systém.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj:
2 čajové lyžičky zaliať 200 ml vriacej vody, lúhovať 10–15 minút. Max. 3 šálky denne, nie dlhšie ako 4 týždne.
Tinktúra:
45 g rebríčka + 250 ml 70% alkoholu, lúhovať 8 dní. Užívať 20 kvapiek 3× denne. Vhodná na hemoroidy, silnú menštruáciu, GI problémy.
Šťava:
Čerstvú šťavu zriediť rovnakým množstvom vody. Užívať 3 PL denne.
Olej:
Kvety macerovať v oleji 4 týždne na slnku, denne pretrepať. Používa sa na rany, ekzémy, hemoroidy.
Masť:
Z rebríčkového oleja pripraviť masť – vhodná na zápaly, ekzémy, celulitídu.
Sedací kúpeľ:
100 g byliny variť v 1,5 l vody, lúhovať 20 minút, pridať do kúpeľa.
Čaj na kašeľ:
1 lyžica rebríčka, podbeľ, kmín, dubová kôra, citrónová šťava, med, 1 l vody. Variť 8 minút, scediť. Piť 7–14 dní.
Regeneračná zmes:
Pamajorán, materina dúška, repík, rebríček, ľubovník, mäta. 1 ČL zaliať 1/4 l vriacej vody, lúhovať 15 minút. Piť ráno a večer.
Zmes na zápaly mechúra:
Myší chvost, vres, zlatobyľ, vŕbovka, brusnice. 1 PL zmesi zaliať 1 l vriacej vody, lúhovať 10 minút. Piť 3× denne.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Rebríček je jednou z najstarších liečivých rastlín – používal ho už Achilles na hojenie rán vojakov. Je univerzálny: pôsobí na rany, trávenie, ženské zdravie, zápaly aj nervový systém. Jeho vôňa odpudzuje hmyz a sušené kvety sa používali v domácnostiach ako ochrana pred chorobami.
Ďalšie názvy:
Použítie:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber:
O repe červenej:
Repa červená (Beta vulgaris) obsahuje vysoké množstvo prírodných dusičnanov, ktoré sa v tele menia na oxid dusnatý (NO). Ten rozširuje cievy, zlepšuje prietok krvi, okysličenie mozgu, srdca a svalov. Preto je obľúbená u športovcov – zvyšuje vytrvalosť, znižuje spotrebu kyslíka pri záťaži a urýchľuje regeneráciu.
Obsahuje vlákninu, antioxidanty, vitamíny skupiny B, draslík, železo, meď, zinok a betain, ktorý podporuje pečeň a metabolickú rovnováhu. Pravidelná konzumácia zlepšuje krvný tlak, trávenie, imunitu a celkovú vitalitu.
Účinné látky:
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Šťava z červenej repy:
Repu odšťaviť, piť čerstvú. Najlepší účinok 2–3 hodiny pred fyzickou aktivitou.
Kvasená repa:
Nakrájať, zasoliť, nechať fermentovať 5–7 dní. Výborná na trávenie.
Pečená repa:
Zabaliť do alobalu, piecť 45–60 minút. Sladká chuť, vhodná ako príloha.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
triesloviny, flavonoidy, silice, triterpény, organické kyseliny, vitamíny.
Účinky:
Zbierame:
celú nadzemnú časť rastliny bez zdrevnatených častí
Doba zberu:
máj – september (v čase kvitnutia)
Zber:
Zbierame kvitnúcu vňať.
Sušíme v tieni pri teplote do 40 °C.
Stonky možno zviazať a sušiť zavesené hore nohami.
Skladovať v uzavretých nádobách.
O rastline:
Repík lekársky (Agrimonia eupatoria) je tradičná bylina na pečeň, žlčník, trávenie, hnačku a dýchacie problémy. Má silné detoxikačné účinky, podporuje tvorbu žlče a pomáha pri kožných ochoreniach. Je známy aj ako bylina „čistoty“ – čistí krv, pečeň aj obličky.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Repíkový čaj:
2 lyžičky sušených kvetov
250 ml vriacej vody
Lúhovať 10–15 minút
Piť teplý alebo použiť ako kloktadlo.
Repíkový nálev na pokožku:
5–6 lyžičiek byliny
1–2 šálky vody
Lúhovať 15 minút
Použiť na ekzém, psoriázu, rany.
Repíková tinktúra:
Celú kvitnúcu vňať macerovať v 45% alkohole 2–4 týždne.
Užívať 5–10 ml 3× denne.
Repíkový odvar:
2 kopcovité lyžičky
250 ml vody
Variť 15–20 minút
Použiť ako ústnu vodu alebo kloktadlo.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Repík bol v staroveku považovaný za „bylinu kráľov“.
Používal sa na čistenie krvi, detoxikáciu pečene a hojenie rán.
Je jednou z najúčinnejších bylín na kloktanie pri bolesti hrdla.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Minerály, vitamín A, B, C, E, P, omega‑3 a omega‑6 mastné kyseliny, železo, vápnik, horčík, meď, fosfor, draslík, sodík, vláknina, tuk, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
listy a plody
Doba zberu:
Zber:
Zbierame mladé, svieže, hrdzou nenapadnuté listy a zrelé plody.
Listy zbierame jednotlivo z konárov od mája do júna, keď rastlina odkvitla, ale ešte nemá plody.
Sušíme v tenkých vrstvách pri teplote do 40–50 °C.
O rastline:
Ríbezľa čierna (Ribes nigrum) je listnatý krík dorastajúci do výšky 180 cm. Je rozložitý, vzpriamený, nepichľavý. Listy sú 3–5 laločnaté, na rube riedko žľaznato chĺpkaté. Kvety sú žltozelené. Plody sú guľovité, čierne, žľaznato bodkované bobule. Celá rastlina má charakteristický, prenikavý zápach. Je medonosná. Pestuje sa v záhradách, ale rastie aj v riedkych lesoch.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj na imunitu:
1 lyžica listov zaliať 250 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút, piť 2× denne.
Sirup z čiernych ríbezlí:
1 kg plodov povariť s 1 l vody, precediť, pridať cukor, znovu povariť, naliať do fliaš.
Odvar na kĺby:
2 lyžice listov povariť 5 minút, piť po dúškoch.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Čierne ríbezle patria medzi najbohatšie zdroje vitamínu C v európskej flóre. V minulosti sa používali ako liek na „pľúcne choroby“ a na posilnenie odolnosti voči zimným infekciám. Francúzsky likér „Crème de cassis“ je vyrobený práve z čiernych ríbezlí.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Rimbaba obyčajná je trváca bylina z čeľade astrovitých. Dorastá do výšky 30–60 cm, má aromatické listy a drobné biele kvety podobné harmančeku. Pochádza z južnej Európy, dnes rastie bežne v záhradách, lúkach a okrajoch ciest. V ľudovej medicíne sa používa stovky rokov najmä na migrény, horúčky, bolesti a zápaly. V anglosaskej tradícii sa jej hovorilo „aspirín chudobných“, pretože tlmila bolesť podobne ako moderné lieky.
Účinné látky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber:
O rozchodnici ružovej:
Rozchodnica ružová (Rhodiola rosea) je vytrvalá horská bylina, ktorá rastie najmä v arktických a subarktických oblastiach severnej pologule. V Európe sa vyskytuje vo vysokých nadmorských výškach, na skalách, úbočiach a vlhkých horských lúkach. Podzemok rozchodnice má charakteristickú vôňu ruží, čo dalo rastline jej názov. Rastlina vytvára trsy, listy rastú v ružici a cez zimu opadávajú. Kvety sú žlté až červené, plody tvoria mechúriky, ktoré sa za daždivého počasia otvárajú a semienka sú odnášané vodou.
Účinné látky:
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Rozchodník ostrý (Sedum acre) je nízka, plazivá, vytrvalá sukulentná rastlina rastúca na skalách, múroch a suchom kamenistom podloží. Dorastá do výšky 5–10 cm a vytvára husté vankúše. Listy sú šťavnaté, vajcovité, hladké. Od júna do augusta kvitne žltými hviezdicovitými kvetmi. Rastlina má výrazne korenistú, pálivú chuť.
Historické použitie:Rozchodník ostrý je bylina s výraznými, ale rizikovými účinkami. Používa sa výhradne zvonka, najmä na kožné problémy. Vnútorné užívanie je nebezpečné kvôli obsahu toxických alkaloidov. Patrí medzi bylinky, ktoré je nutné používať s veľkou opatrnosťou a ideálne pod dohľadom odborníka.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Alkaloidy, rutín, triesloviny, organické kyseliny, vitamín C, slizovité látky, gumy, vosk, sacharidy.
Účinky:
Zbierame:
vňať
Doba zberu:
Zber:
Nadzemnú časť rastliny zbierame v čase kvitnutia (júl). Sušíme v tieni pri teplote do 40 °C.
O rastline:
Rozchodník prudký (Sedum acre) je trváca bylina, na báze rozkonárená, s čiastočne plazivou stonkou vysokou približne 15 cm. Listy sú mäsité, vajcovité, striedavé, bez stopky a majú pálivú chuť. Kvety sú žlté, usporiadané do okolíkov, s päťpočetným kalichom, päťpočetnou korunou a desiatimi tyčinkami. Plod je zložený z piatich plodolistov, každý obsahuje niekoľko semien. Vysušená bylina je zelená, horká a nevonia. Rastie na medziach, suchých miestach a v horských oblastiach.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Zápar na kožu:
1 čajová lyžička vňate zaliať 200 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút, používať na obklady.
Odvar na trávenie:
1 lyžica vňate povariť 5 minút, piť po dúškoch.
Obklad na akné:
Silný zápar naniesť na gázu a prikladať na postihnuté miesto.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Rozchodník prudký má pálivú chuť, ktorá dala rastline meno. V minulosti sa používal aj ako prostriedok na „prebudenie“ pokožky pri omdletí. Je jednou z najodolnejších skalničiek – prežíva aj extrémne sucho.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber:
O rozmaríne lekárskom:
Rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) je vždyzelený aromatický ker dorastajúci do výšky až 2 metrov. Má úzke, kožovité listy s výraznou vôňou a malé bledomodré kvety, ktoré kvitnú na jeseň a skoro na jar. Rozmarín je pôvodom zo Stredomoria, no dnes sa pestuje po celej Európe aj Amerike. Obľubuje slnečné stanovištia a dobre znáša sucho. Staršie rastliny drevnatejú a sú odolné až do -17 °C.
Účinné látky:
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Ďalšie názvy:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber:
Recepty:
Odporúčané dávkovanie:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber:
O rumančeku rímskom:
Rumanček rímsky (Chamaemelum nobile) je trváca bylina z čeľade astrovitých. Má nízky, kobercový rast, jemné aromatické listy a biele kvety podobné rumančeku kamilkovému. Je známy svojou výraznou jablkovou vôňou a veľmi jemnými účinkami, vďaka čomu sa často používa pri citlivej a detskej pokožke. Pestuje sa ako liečivá, okrasná aj aromatická rastlina. Je nenáročný, vďačný a pri správnej starostlivosti vydrží mnoho rokov.
Účinné látky:
Recepty:
Bezpečnosť:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (geraniol, citronellol, nerol), flavonoidy, taníny, vitamín C, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
kvety – okvetné lístky
Doba zberu:
máj – september (podľa odrody)
Zber:
Kvety zbierať ráno, za suchého počasia, keď sú voňavé a svieže.
Zbierame len kvety z čistého prostredia, nie z kvetinárstva.
Lupienky spracovať čo najskôr po zbere.
Sušiť v tieni, v tenkej vrstve, na vzdušnom mieste.
O rastline:
Ruža damascénska (Rosa damascena) je jedna z najcennejších aromatických a liečivých rastlín. Je základom luxusných parfumov, kozmetiky a ružového oleja. V tradičnej medicíne sa používa na dýchacie problémy, krvácanie, gynekologické ťažkosti, zápaly čriev, detoxikáciu pečene a upokojenie nervového systému.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Ružový čaj:
1–2 g sušených lupienkov
250 ml horúcej vody
Lúhovať 10 minút
Piť 2–3× denne.
Ružová voda (hydrolát):
Lupienky variť v destilovanej vode, zachytiť paru – používať na pleť a oči.
Ružový sirup:
Lupienky variť s cukrom a citrónom – používať pri kašli a zápaloch.
Ružový olej:
Lupienky macerovať v kvalitnom oleji 2–4 týždne – na pleť a masáže.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Na výrobu 1 kg ružového oleja je potrebných 3–5 ton okvetných lístkov.
Červená ruža chráni pečeň, slezinu a pankreas.
Biela ruža znižuje krvný tlak.
Ruža je jednou z najstarších liečivých a kultových rastlín sveta.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
vitamín C (vo veľmi vysokom množstve), vitamíny A, E, K, flavonoidy, karotenoidy, pektíny, organické kyseliny, mastné kyseliny (v oleji).
Účinky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
vitamín C (vo veľmi vysokom množstve), vitamíny A, E, K, flavonoidy, karotenoidy, pektíny, organické kyseliny, mastné kyseliny (v oleji).
Účinky:
Zbierame:
plody (šípky), semená, chlpy semien, korunné lupienky
Doba zberu:
september – október (tesne pred plnou zrelosťou)
Zber:
Plody zbierame, keď sú svetločervené a tvrdé.
Sušíme rýchlo pri teplote do 100 °C – zachová sa vitamín C.
Sušenie v tieni je možné, ale znižuje obsah vitamínu C.
Pred použitím odstrániť chĺpky – dráždia sliznicu.
O rastline:
Ruža šípová (Rosa canina) je jedna z najhodnotnejších liečivých rastlín na imunitu. Šípky obsahujú extrémne vysoké množstvo vitamínu C, antioxidantov a látok podporujúcich trávenie, srdce, pokožku a metabolizmus. Šípkový olej je jedným z najlepších prírodných regeneračných olejov na pleť.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Šípkový čaj:
Šípky rozdrviť, odstrániť chĺpky.
Macerovať v studenej vode 8–12 hodín alebo krátko povariť.
Nepoužívať kovové sitká – strata vitamínu C.
Šípkový sirup:
Šípky variť s cukrom a citrónom, precediť.
Používať pri chrípke a prechladnutí.
Šípkový likér:
Šípky lúhovať v čerešňovici, pridať korenie a cukrový sirup.
Šípková marmeláda:
Uvarené šípky pasírovať cez jemné sitko – odstrániť kôstky a chĺpky.
Šípkový olej:
Lisovaný olej používať na pleť – regenerácia, hydratácia, proti vráskam.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Šípky obsahujú až 20× viac vitamínu C než citrón.
Šípkový olej je jedným z najlepších prírodných olejov na pleť.
V minulosti sa šípky používali ako hlavný zdroj vitamínu C pre deti.
Šípkový čaj je tradičný nápoj na imunitu počas zimy.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (thujon, cineol, borneol), flavonoidy, triesloviny, organické kyseliny, vitamíny B a K.
Účinky:
Zbierame:
listy, mladé výhonky
Doba zberu:
jar – leto (najlepšie pred kvitnutím)
Zber:
Zbierame zdravé, pevné listy so zelenou farbou a jemným striebristým povlakom.
Sušíme v tieni pri teplote do 40 °C.
Čerstvé listy sú vhodné do kuchyne, sušené do čajov a tinktúr.
O rastline:
Šalvia lekárska (Salvia officinalis) je jedna z najstarších liečivých a kulinárskych bylín. Má silné antiseptické, protizápalové a nervovo upokojujúce účinky. V kuchyni je obľúbená pri mäsových a rybích jedlách, v medicíne pri potení, nervovom napätí, trávení a zápaloch hrdla.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Šalviový čaj:
1 lyžička sušenej šalvie
150 ml horúcej vody
Lúhovať pod pokrievkou
Piť 3× denne.
Šalviová tinktúra:
Pohár naplniť do polovice sušenou šalviou, zaliať 40% alkoholom.
Nechať lúhovať 4 týždne, precediť.
Šalviový obklad:
Čaj vychladiť, namočiť gázu, priložiť na rany.
Šalviová inhalácia:
Horúci nálev použiť na inhaláciu pri prechladnutí.
Šalviový oplach na vlasy:
Silný nálev použiť ako sprej proti lupinám a na lesk vlasov.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Šalvia bola v staroveku považovaná za „rastlinu dlhovekosti“.
V kláštoroch sa používala na nervy, trávenie a dezinfekciu.
Je jednou z najdôležitejších bylín v stredomorskej kuchyni.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber:
O šalvii muškátovej:
Šalvia muškátová (Salvia sclarea) je výrazná aromatická bylina dorastajúca do výšky 1–1,5 metra. Má veľké chlpaté listy a ružovofialové kvety, ktoré sú veľmi dekoratívne. Je známa svojou sladkastou muškátovou vôňou, ktorá sa využíva v parfumérii, kozmetike a aromaterapii. Pochádza zo Stredomoria a Prednej Ázie, no dnes sa pestuje po celej Európe. Je nenáročná na pestovanie, vhodná aj pre začiatočníkov, a v záhrade pôsobí ako ozdobná aj liečivá rastlina.
Účinné látky:
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Ďalšie názvy:
Je známa najmä svojim blahodárnym pôsobením pri nepriaznivých prejavoch klimaktéria. Je súčasť mnohých prírodných produktov určených na prevenciu a potláčanie problémov žien v menopauze. Okrem toho, že rastlina dokáže napomôcť pri zvýšenej podráždenosti a výkyve nálad, pri návaloch tepla a nadmernom potení ako dôsledky menopauzy, má význam aj ako ochrana pred osteoporózou, ktorá v tomto období ženy ohrozuje oveľa viac ako doteraz. A tiež možno súhrne povedať, že táto liečivka dokáže zlepšiť celého močového a pohlavného ústrojenstva ženy (urogenitálny trakt).
Ploštičník strapcovitý sa tradične ordinoval najmä v anglicky a nemecky hovoriacich krajinách pri prieduškových kataroch, tanci sv. Víta (najmä v puberte), reumatizme, neuralgii, ako liek na maternicu i pri poruchách menštruácie, vaječníkových ťažkostiach, na pomoc pôrodu v začiatočnej fáze a zastavenie krvácania v záverečnej fáze. Ďalej pri zápaloch podbrušnice, ako nervínum pri alkoholických delíriách, funkčnej impotencii, pri poruchách trávenia u alkoholikov, pri srdcových chybách (najmä pri tukovitom srdci), ako diuretikum, pri hučaní v ušiach. Koreň sa v nemeckom liekopise spomína ako indikácia pri nervových poruchách, bolestiach nervového pôvodu, pri migréne a reumatizme.
Dnes sa koreň, respektíve podzemok, využíva hlavne v homeopatii ako dôležité stimulans pri funkčných poruchách ženského cyklu. Rastline sa pripisuje hormónom podobné luteinizačné pôsobenie (podobné hormónu žltého telieska, ktoré počas tehotenstva vplýva na celý ženský organizmus).
V minulosti sa tiež sušené listy rastliny používali do matracov ako plnivo, najmä kvôli repelentným účinkom na hmyz. Rastlina je u nás využívaná aj ako okrasná v záhradách.
Actaea racemosa sa často užíva vo forme odvaru, respektíve čaju zo sušenej podzemnej časti rastliny. Nie je to však samozrejme jediný spôsob užívania tejto liečivej byliny. Obľúbenou formou sú tiež tinktúry či kvapky a tabletky (rôzne výživové doplnky), ktoré obsahujú extraxt z koreňa v rôznej koncentrácii a množstve (ak sa jedná o viaczložkové prípravky).
Čaje a odvary zo sypaného koreňa, alebo prášku
Príprava je jednoduchá, odporúča sa k vnútornému užívaniu 1 lyžička koreňa na šálku (2-3 dcl) vriacej vody. Zmes takto necháte lúhovať minimálne 20 minút (optimálne polhodinku). Výrazne tmavý čaj je veľmi horký, pred vypitím si ho oslaďte najlepšie medom, alebo iným prírodným sladidlom.
Prášok z koreňa
Ploštičník je dostupný aj ako prášok z koreňa. Čaj z neho pripravíte jednoducho zmiešaním 1 čajovej lyžičky s 2-3 dcl vody. Následne ho necháte postáť a lúhovať približne 10 minút. Pred vypitím nápoj už len scedíte.
Tabletky
Ideálny spôsob ako využiť blahodárne účinky Ploštičníka a netrápiť sa tým, či a ako prijmete dostatočné množstvo aktívnych látok, je užívanie rastliny vo forme tabletiek či gélových kapsúl. A to buď tabletky kde je ploštičník jedinou zložkou, alebo ako súčasť viaczložkového prírodného prípravku prevažne určeného ženám na zmiernenie nepriaznivých prejavov menopauzy či iných problémov spojených s hormonálnou nerovnováhou.
Tinktúry
Tinktúra z ploštičníka strapcovitého podporí zmiernenie príznakov spojených s menopauzou. Buď si ju vyberiete v obchode, alebo si ju môžete vyskúšať doma vyrobiť aj sami. Na prípravu domácej tinktúry sa používa väčšinou 25-60% alkohol, v domácom prostredí príhodne plne postačí aj kvalitná vodka.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber:
O šante mačacej:
Šanta mačacia (Nepeta cataria) je aromatická trvalka z čeľade hluchavkovitých. Dorastá do výšky 40–100 cm, má sivozelené listy a drobné biele až fialové kvety. Obsahuje silicu nepetalakton, ktorá má výrazný účinok na mačky – spôsobuje eufóriu, hravosť, váľanie sa, olizovanie rastliny alebo naopak hlboké upokojenie. Účinok trvá 5–15 minút, potom nastáva krátka „imunita“. Reakcia je genetická – približne 30–40 % mačiek nereaguje vôbec.
U ľudí má šanta upokojujúce, protizápalové a tráviace účinky. V Európe a Ázii sa používala už od stredoveku na bolesti hlavy, horúčky, nespavosť, nervové poruchy a tráviace ťažkosti. V niektorých kultúrach bola považovaná za bylinu duchovnej očisty a jasnosti mysle.
Účinné látky:
Pestovanie:
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber:
O saturejke horskej:
Saturejka horská (Satureja montana) je trváca aromatická bylina pochádzajúca z južnej Európy a Balkánu. Dorastá do výšky 30–50 cm, má drobné tmavozelené listy a biele až ružové kvety. Je výrazne aromatická, s vôňou pripomínajúcou tymián a materinu dúšku. Oproti saturejke záhradnej je silnejšia, obsahuje viac silíc a má výraznejšie liečivé účinky. V bylinkárstve sa používa najmä pri tráviacich problémoch, infekciách a ako dezinfekčná bylina.
Účinné látky:
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber:
O saturejke záhradnej:
Saturejka záhradná (Satureja hortensis) je jednoročná aromatická bylina dorastajúca do výšky približne 30 cm. Má drobné, žľaznato pýrite listy a rozvetvenú drevnatejúcu stonku. Pochádza zo Stredomoria, no dnes sa bežne pestuje v záhradách po celej Európe. Obsahuje triesloviny (4–8,5 %) a silicu (0,2 %) s hlavnými zložkami karvakrolom a cymolom, ktoré majú mierne antiseptické účinky. Je známa svojou výraznou, príjemnou arómou a používa sa ako korenina aj liečivá bylina.
Účinné látky:
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
saponíny, flavonoidy, triesloviny, organické kyseliny, slizové látky.
Účinky:
Zbierame:
kvety, listy
Doba zberu:
jar – leto (najlepšie počas kvitnutia)
Zber:
Zbierame čerstvé kvety a mladé listy.
Sušíme v tieni, v tenkej vrstve, pri teplote do 40 °C.
Kvety rýchlo schnú a zachovávajú si farbu.
O rastline:
Sedmokráska obyčajná (Bellis perennis) je jemná, ale účinná liečivá bylina. Používa sa pri dýchacích problémoch, trávení, bolestiach, kožných ochoreniach a nespavosti. V kuchyni je obľúbená ako dekorácia a súčasť jarných šalátov. Samostatne sa používa zriedka – najčastejšie v zmesiach.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Sedmokráskový čaj:
3 lyžičky kvetov
250 ml horúcej vody
Lúhovať 15–20 minút
Piť teplý.
Jarný šalát:
Čerstvé kvety a listy
Listová zelenina, reďkovky, jarná cibuľka
Jemne korenistá chuť sedmokrásky vynikne v čerstvých jedlách.
Ozdoba polievok:
Kvety pridať tesne pred servírovaním – zachovajú si tvar a farbu.
Dezerty:
Kvety použiť na torty, pudingy, ovocné poháre.
Nakladané sedmokrásky – domáce kapary:
Púčiky vložiť do pohára s korením.
Zaliať nálevom (150 ml octu + 150 ml vody + 1/2 lyžičky soli).
Sterilizovať 12 minút.
Použiť k mäsu, syrom, šalátom.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Sedmokráska je jedlá celá – kvety aj listy.
V starých herbároch bola označovaná ako „bylina krásy“.
Používala sa na pleť, rany, bolesti a dýchacie problémy.
Je jednou z najobľúbenejších jarných jedlých dekorácií.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber:
O senovke gréckej:
Senovka grécka (Trigonella foenum-graecum) je jednoročná bylina pôvodom zo Stredomoria. Dorastá do výšky 30–60 cm, má trojpočetné listy a žltobiele kvety. Kvitne v júni a júli. Rastlina obľubuje slnečné, teplé miesta podobné vinohradom. Semená sú najdôležitejšou časťou – používajú sa ako korenie aj liečivo. V minulosti ju používali starí Egypťania pri balzamovaní. V Európe sa pestuje aj dnes, vrátane Slovenska a Česka.
Účinné látky:
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Šišiak bajkalský (Scutellaria baicalensis) pochádza z Ďalekého východu a je významnou rastlinou v tradičnej čínskej, tibetskej aj ruskej medicíne. Patrí medzi rastlinné adaptogény. Dorastá do výšky približne 50 cm a kvitne výrazne modro-fialovými kvetmi od júna do augusta.
Rastlina je nenáročná na pestovanie, dobre prezimuje, má rada slnko, ale znesie aj polotieň. Zbiera sa koreň z trojročných až štvorročných rastlín, na jar alebo na jeseň. Najcennejšou časťou rastliny je práve koreň, ktorý obsahuje vysoké množstvo liečivých flavonoidov.
Použitie a prípravky:Šišiak bajkalský (Scutellaria baicalensis) je silná adaptogénna bylina s výraznými účinkami na nervovú sústavu, imunitu, pečeň, krvný tlak a zápalové procesy v tele. Upokojuje, regeneruje, detoxikuje a podporuje obranyschopnosť. Je jednou z najdôležitejších rastlín tradičnej čínskej medicíny a právom patrí medzi najúčinnejšie prírodné sedatíva a adaptogény.
Šišiak stranokvetý (Scutellaria lateriflora) pochádza zo Severnej Ameriky, kde bol tradične používaný na liečbu psychických problémov. Je to trvalka dorastajúca do výšky približne 50 cm, s modrofialovými kvetmi. Je nenáročný na pestovanie, vyžaduje však dostatok vlahy.
Na liečivé účely sa zbierajú nadzemné časti (stonka, listy, kvety) aj koreň, ktorý po očistení pripomína žlté vlasy. Bežná dávka pre dospelých je čaj z 1 polievkovej lyžice usušenej vňate, užívanej 2× denne.
Použitie a prípravky:Šišiak stranokvetý (Scutellaria lateriflora) je jedna z najúčinnejších bylín na nervovú sústavu. Pôsobí sedatívne, anxiolyticky, neuroprotektívne a protizápalovo. Pomáha pri úzkosti, depresii, nespavosti, epilepsii, tremore, neuralgii, abstinenčných stavoch a psychických poruchách trávenia. Zlepšuje metabolizmus, znižuje cukor, cholesterol a tuky v krvi. Podporuje pečeň, trávenie a srdcocievny systém. Je bezpečný, nevytvára závislosť a patrí medzi najcennejšie neurofytofarmaká tradičnej medicíny.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber:
O škorici pravej:
Škorica pravá (Cinnamomum verum) je tropický strom pôvodom zo Srí Lanky. Je považovaná za najkvalitnejší druh škorice – jemná, sladkastá, s nízkym obsahom kumarínu. V tradičnej medicíne sa používa tisíce rokov. Je známa svojimi účinkami na metabolizmus, krvný cukor, trávenie, dýchacie cesty a mozgové funkcie. V starovekom Egypte bola cennejšia než zlato.
Účinné látky:
Gastronómia:
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Aplikácia v každodennom živote:
Výhody pre vlasy:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Listy skorocela netrháme, ale odrezávame, pričom treba dávať pozor, aby sa nestláčali. Sušíme ich v tieni pri teplote do 40 stupňov.
Skorocel nie je len staroveká liečivá rastlina, ale slúžil aj ako potravina pre ľudí už v období neolitu. Až do polovice 20. storočia tento „kráľ cesty“ pomáhal ľuďom lepšie prežiť ťažké časy, ako boli vojny. Potom rastlina upadla do zabudnutia ako kulinárska prísada, až kým kreatívni kuchári znovu neobjavili kuchyňu s divými rastlinami.
Skorocel nájdete takmer na každej lúke, okrajoch ciest či chodníkoch. Pokiaľ si ho chcete nazbierať, hľadajte lokality ďaleko od priemyselných areálov a ciest. Zo skorocelu môžete použiť listy a kvety, ako aj semená a korene. Mladé listy majú mierne orieškovú chuť pripomínajúcu huby. Mäkšie listy sú chutné surové v šalátoch, ako zelené pesto alebo varené ako náhrada špenátu. Na to by sa listy mali krájať naprieč silnými pozdĺžnymi vláknami. Pri príprave pesta alebo smoothies by ste však nemali používať príliš veľa listov skorocelu, pretože sú dosť husté. Napríklad 3 listy stačia na smoothie a 6 listov na pohár pesta. Dobrú kombináciu vytvárajú jemné bylinky, ako je hviezdica, kozonoha alebo bazalka, ktoré dotvoria chuť a zľahčia textúru. Listy skorocelu môžete použiť aj v tradičnej polievke na Zelený štvrtok.
Kvetné hlávky môžete tiež konzumovať surové alebo ľahko restované. Môžu sa tiež dusiť alebo konzervovať v oleji. Majú lahodnú hubovú arómu.
Listy skorocelu si môžete aj usušiť. Pri zbere si však dávajte pozor, aby ste ich nestláčali. Pri sušení je dôležité voľne rozložiť listy, aby sa čo najmenej dotýkali. Rozložte ich na hnedý papier a nechajte úplne vyschnúť pri izbovej teplote (suché budú za cca 2 týždne). Ak majú listy tmavú farbu, znamená to, že boli nesprávne vysušené alebo skladované a mali by ste ich zlikvidovať.
Ako skorocel kopijovitý používať, zdroj: gaiagarden.com
Odporúčané dávkovanie
Recept na tinktúru zo skorocelu kopijovitého
Čerstvé skorocelové listy poriadne umyte a nakrájajte, vložte do pohára s uzáverom a zalejte alkoholom (vodka, lieh) tak, aby boli všetky listy namočené. Nechajte na tmavom mieste odstáť 4-6 týždňov, pričom pohár každý deň pretrepte. Po uplynutí doby tinktúru sceďte cez gázu do tmavej fľaše.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber:
O skoroceli:
Skorocel väčší (Plantago major) a skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata) sú nenápadné, ale mimoriadne účinné liečivé rastliny. Obsahujú slizy, třísloviny, flavonoidy a kyselinu kremičitú, ktoré podporujú hojenie rán, tlmia zápaly a chránia pokožku pred infekciou. Skorocel je tradičná bylina prvej pomoci – používa sa na rany, bodnutie hmyzom, popáleniny, ekzémy, alergické reakcie a podráždenú pokožku. Pomáha aj pri kašli, zahlienení, tráviacich ťažkostiach a detoxikácii organizmu.
Účinné látky:
Recepty:
Bezpečnosť:
Zaujímavosti:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Sladké drievko (Glycyrrhiza glabra) je rastlina pôvodná zo západnej Ázie, južnej Európy a severnej Afriky. Patrí do čeľade strukovín. Jeho koreň má výrazne sladkú chuť vďaka glycyrrhizínu, ktorý je až 50× sladší než cukor. Používa sa ako dochucovadlo v cukrovinkách, nápojoch, pive či tabakových výrobkoch, kde bráni vysychaniu tabakových listov. V tradičnej medicíne sa používa tisíce rokov – najmä na dýchacie cesty, trávenie, pečeň, obličky a kožné problémy.
Účinné látky:
Slamiha piesočná (Helichrysum arenarium) je trváca bylina z čeľade astrovitých (Asteraceae). Dorastá do výšky 15–30 cm, má sivoplstnaté stonky, úzkokopijovité listy a žiarivo žlté kvety v chocholíkových metlinách so suchoblanitými zákrovmi (slamenáčky). Plody sú nažky. Kvety kvitnú od júla do septembra.
Rastie na slnečných, suchých, piesočných a kamenistých stráňach. Jej výskyt je vzácny, niektoré druhy slamíh sú na Slovensku aj v Čechách zákonom chránené. Pestovanie je možné, ale náročné – vyžaduje suché, špecifické podmienky a skúseného pestovateľa.
Použitie a prípravky:Slamiha piesočná (Helichrysum arenarium) je výnimočná bylina s výraznými účinkami na pečeň, žlčník a trávenie. Pôsobí cholereticky, spazmolyticky, antialergicky, bakteriostaticky a protizápalovo. Je vhodná na detoxikáciu, podporu trávenia, prevenciu žlčníkových kameňov, ochranu pečene a starostlivosť o pokožku. V kozmetike regeneruje pleť, chráni pred voľnými radikálmi a podporuje obnovu kožných buniek. Patrí medzi najcennejšie byliny tradičnej európskej fytoterapie.
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
O sleze lesnom:
Slez lesný (Malva sylvestris) je dvojročná až vytrvalá bylina rozšírená v Európe a západnej Ázii. Rastie pozdĺž ciest, na pastvinách, rumoviskách a vo svetlých krovinách. V liečiteľstve sa používa aj šľachtená odroda slez maurský (Malva sylvestris subsp. mauritiana) s tmavo fialovými kvetmi, ktorá je veľmi produktívna.
Listy aj kvety sa zbierajú počas kvitnutia (júl–október) za suchého počasia. Kvety sa uštipujú tesne pod kalichom, listy sa trhajú len dozreté. Suší sa rýchlo v tieni alebo umelo pri postupnom zvyšovaní teploty od 25 °C do 45 °C.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Bezpečnosť a kontraindikácie:
Zhrnutie:
Slez lesný (Malva sylvestris) je jemná, bezpečná a veľmi účinná bylina na zápaly dýchacích ciest, podráždenie slizníc, angínu, zápaly žalúdka a čriev. Obsahuje vysoké množstvo slizových látok, ktoré chránia a upokojujú sliznice. Je vhodný pre deti, dojčiace matky a každého, kto potrebuje jemnú, upokojujúcu liečivku.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
flavonoidy, triesloviny, organické kyseliny, vitamín C, pektíny, minerály.
Účinky:
Zbierame:
kvety, plody, listy, kôru
Doba zberu:
Zber:
Zbierajú sa biele kvety bez listov a konárikov. Najlepší čas je, keď sú puky biele, ale ešte nie úplne rozkvitnuté. Kvety sa zdrhujú v rukaviciach, aby nezhnedli. Možno ich aj vyklepávať na plachtu, ale je potrebné odstrániť nečistoty. Najkrajšiu drogu získame z krátkych konárikov (20–30 cm), ktoré usušíme a kvety omlátime palicou. Sušíme rýchlo do 40 °C. Pomer zoschnutia je 6:1.
O rastline:
Trnka obyčajná (Prunus spinosa) je tŕnistý ker rastúci na slnečných krovinatých stranách, rúbaniskách, pri cestách a na skalnatých miestach. Kvety sú biele, plody modročierne trnky. Plody sú bohaté na triesloviny a používajú sa pri hnačkách, kvety pri zápche a látkovej premene. Listy majú krvčistiace účinky, kôra pôsobí proti horúčke.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj z kvetov:
2 ČL drogy na šálku vody, piť 1–2× denne. Podporuje látkovú premenu, má slabý preháňavý účinok.
Čaj z plodov:
Usušené trnky pôsobia sťahujúco – vhodné pri hnačkách, ochoreniach močového mechúra a tráviacich poruchách.
Sirup / šťava:
Čerstvé plody povariť, rozmixovať, precediť a osladiť medom.
Víno:
Plody zaliať cukrovým roztokom, nechať kvasiť – tradičný spôsob spracovania trniek.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Trnka je jednou z najstarších liečivých rastlín v Európe. V ľudovej medicíne sa používala na „očistu krvi“, trávenie, hnačky aj zápaly. Plody sú výborné na víno, lekvár a sirupy. Kvety sú cenné pre metabolizmus a jemné preháňavé účinky.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber:
O sliznatom breste:
Sliznatý brest (Ulmus rubra) je severoamerický strom dorastajúci do výšky 15 metrov. Má červenohnedé až oranžové vetvy, hlboko ryhovanú kôru a výrazný gumovitý povrch. Vnútorná kôra je bohatá na slizové polysacharidy, ktoré po kontakte s vodou vytvárajú gél upokojujúci sliznice žalúdka, čriev, hrdla a močových ciest. Strom môže žiť až 200 rokov a darí sa mu na vlhkých, bohatých pôdach, ale prežije aj na suchších vápencových stráňach.
Domorodí obyvatelia Ameriky používali brest už od 19. storočia na liečbu rán, infikovaných žliaz, očných zápalov, chrípky, prechladnutia, bolestí hrdla a tráviacich problémov. Vnútorná kôra sa používala na čaj, obklady, preháňadlá a dokonca aj ako materiál na koše, laná či strešné krytiny.
Účinné látky:
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
saponíny, rastlinné steroidy, vitamíny A, B-komplex, C, D, rhynchophyllin, glykozidy, hirsutín, mitraphylín, jód, kremík, síra, sodík, mangán, železo, vápnik, meď, draslík.
Účinky:
Zbierame:
koreň – najaktívnejšia časť rastliny
Doba zberu:
celoročne (podľa podmienok pestovania)
Zber:
Z koreňa sa získava najviac účinných látok.
Po zbere sa koreň očistí, nakrája a suší v tieni pri teplote do 50 °C.
O rastline:
Smilax lekársky (Smilax ornata) je tropická rastlina známa ako pravá sarsaparilla. V tradičnej medicíne sa používa na detoxikáciu, podporu hormonálnej rovnováhy, zlepšenie imunity, pokožky a svalovej regenerácie. Vďaka saponínom má výrazné penivé vlastnosti a kedysi sa pridával do nápojov.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Smilaxový odvar:
2–3 lyžičky koreňa
¾ litra vody
Variť 3 minúty
Piť počas dňa do 17:00
Kúra 3 týždne, potom týždeň pauza.
Detoxikačná zmes s Lapachom:
Smilax + Lapacho
Odvar piť 2–3× denne počas detoxikačnej kúry.
Tinktúra:
Koreň macerovať v alkohole 3–4 týždne
Používať podľa odporúčania.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Smilax bol kedysi populárnou zložkou tonikov a penivých nápojov.
Je známy ako silné afrodiziakum.
V tradičnej medicíne sa používal na „očistenie krvi“ a podporu vitality.
Je jednou z najúčinnejších bylín na detoxikáciu a hormonálnu rovnováhu.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
alkaloidy (stachydrín), iridoidy, flavonoidy, diterpény, triesloviny, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
nadzemnú časť rastliny – vňať
Doba zberu:
jún – júl (v čase kvitnutia)
Zber:
Zbierame krátko po odkvitnutí.
Zbierame:
nadzemnú časť rastliny – vňať
Doba zberu:
jún – júl (v čase kvitnutia)
Zber:
Zbierame krátko po odkvitnutí.
Sušíme v tieni pri teplote do 40 °C.
Používa sa najmä v zmesiach alebo ako tinktúra.
O rastline:
Srdcovník obyčajný (Leonurus cardiaca) je tradičná bylina na srdce, nervy a ženské cykly. Upokojuje nervové napätie, pomáha pri palpitáciách, vysokom tlaku, menštruačných kŕčoch a pomalom trávení. Je známy ako „materská bylina“ – podporuje emocionálnu rovnováhu.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Srdcovníkový čaj:
1–2 lyžičky sušenej vňate
250 ml vriacej vody
Lúhovať 10 minút
Piť po dúškoch, max. 3× denne.
Srdcovníková tinktúra:
Vňať macerovať v 25% alkohole 3–4 týždne.
Užívať 15 kvapiek 3× denne.
Bylinné zmesi:
Srdcovník + medovka + hloh
Použiť pri nervových srdcových ťažkostiach.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Srdcovník bol v starých herbároch označovaný ako „bylina pre slabé srdce“.
Používal sa na nervové záchvaty, úzkosti a ženské bolesti.
Je jednou z najúčinnejších bylín na palpitácie spôsobené stresom.
Ďalšie názvy:
Zber: vňať
Čaj: 1 lyžička sušenej vňate lúhovať 10 minút
Použitie: čaje, obklady
Vyrába sa z neho odvar a čaj, ktorý napomáha pri akútnych problémoch obličiek, chrípke aj prechladnutí.
Používa sa vňať, v lekárstve bývala využívaná do čajových zmesí proti kašľu, na močové problémy alebo v čajových zmesiach pre diabetikov. Zbierame kvitnúcu vňať v období od júna do septembra.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
steviozidy, rebaudiozidy, flavonoidy, minerály, vitamíny.
Účinky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
steviozidy, rebaudiozidy, flavonoidy, minerály, vitamíny.
Účinky:
Zbierame:
listy – čerstvé alebo sušené
Doba zberu:
jar – leto (najlepšie počas rastu)
Zber:
Zbierame zdravé, zelené listy bez poškodenia.
Listy sušíme v tieni pri teplote do 40 °C.
Používajú sa čerstvé, sušené alebo v extraktoch.
O rastline:
Stévia sladká (Stevia rebaudiana) je prírodné nekalorické sladidlo. Má silnú sladivosť bez vplyvu na hladinu cukru v krvi, preto je obľúbená u diabetikov. Okrem sladenia má aj zdravotné účinky – podporuje trávenie, znižuje únavu, harmonizuje krvný tlak a pomáha pri kožných problémoch.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Domáci extrakt zo stévie:
Hrsť čerstvých listov
150 ml vodky
Listy umyť, vložiť do pohára, zaliať alkoholom.
Nechať 48 hodín lúhovať (dlhšie = horkosť).
Precediť, listy vytlačiť.
Zahrievať 20 minút pod bod varu – odparí sa alkohol.
Naliať do fľaštičiek, skladovať v chladničke.
Stéviový čaj:
Listy pridať do čaju ako sladidlo.
Použiť čerstvé alebo sušené listy.
Stéviový prášok:
Sušené listy pomlieť na jemný prášok – používať ako cukor.
Stéviová tinktúra:
Listy macerovať v alkohole 2 dni, precediť, zahriať.
Používať ako tekuté sladidlo.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Stévia je až 200–300× sladšia než cukor.
Nemá kalórie a neovplyvňuje hladinu glukózy.
Je obľúbená v diétach, pri diabete a detoxikácii.
Používa sa aj v kozmetike – na akné a ekzémy.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber:
O štiave:
Štiav poznali už starí Gréci a Rimania ako listovú zeleninu. V Európe je obľúbený najmä v Nemecku, Švajčiarsku, Chorvátsku, Bulharsku a Maďarsku. U nás sa pestuje len ojedinele, no je nenáročný a dá sa pestovať aj v kvetináči na balkóne. Najznámejšie druhy sú štiav kučeravý, štiav menší a štiav záhradný. Každý z nich má zaujímavú chuť a liečivé účinky.
Obsahové látky:
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
vitamín C, vitamín A, vitamín K, železo, horčík, draslík, organické kyseliny (šťaveľová), flavonoidy, chlorofyl.
Účinky:
Zbierame:
mladé listy – najlepšie na jar
Doba zberu:
jar – začiatok vegetácie
Zber:
Zbierame mladé, jemné listy.
Staršie listy sú horké a obsahujú viac šťaveľanov.
Listy možno použiť čerstvé alebo krátko tepelne upravené.
O rastline:
Šťovík kyslý (Rumex acetosa) je obľúbená jarná listová zelenina s výraznou kyslou chuťou. Obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a chlorofylu. V kuchyni sa používa do polievok, omáčok, šalátov a tradičných jedál. Je známy ako rastlina, ktorá „prebudí trávenie“ po zime.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Šťavíková omáčka:
500 g šťaveľa
3 lyžice masla
7 lyžíc múky
2,5 dl smotany
2,5 dl zeleninového vývaru
Soľ
Šťaveľ nasekať, podusiť na masle, zaprášiť múkou, zriediť vývarom, povariť.
Pridať smotanu a krátko povariť.
Šťavíkový nákyp:
700 g šťaveľa
70 g masla
150 g žemľovky
4 vajcia
Mlieko, soľ, korenie
Žemľovku pokvapkať mliekom.
Uvarený šťaveľ zomlieť, maslo vymiešať so žĺtkami, pridať šťaveľ, žemľovku, soľ, sneh z bielkov.
Piecť v maslom vymastenej forme.
Ruský boršč so šťaveľom:
Hovädzie mäso, kosti, údené koleno/klobása
Zelenina: kapusta, zemiak, mrkva, petržlen, zeler, cibuľa
Kyslá smotana, paradajkový pretlak
Šťaveľ nakrájať najemno a pridať na konci varenia.
Dochutiť octom, cukrom, soľou.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Šťovík bol tradičnou jarnou zeleninou v celej Európe.
Používal sa ako prvý zdroj vitamínov po zime.
Je obľúbený v ruskej, poľskej a francúzskej kuchyni.
Je jednou z najkyslejších jedlých rastlín – prirodzené „prebudenie trávenia“.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
flavonoidy, triesloviny, silice, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
vňať – nadzemný kvitnúci výhonok.
Doba zberu:
počas kvitnutia – keď začínajú kvitnúť konce stoniek.
Zber:
Konce kvitnúcich stoniek ručne odrezať, rozložiť na lieskach a rýchlo sušiť v tieni. Pri sušení v sušiarni nesmie teplota presiahnuť 40 °C.
O rastline:
Jednoročná až dvojročná bylina vysoká do 60 cm. Má priamu chlpatú stonku husto olistenú kopijovitými listami. Horná časť stonky je metlinovito rozkonárená a ukončená veľkým počtom drobných žltkastobielych úborov. Patrí do čeľade astrovité.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Odvar:
1 lyžica sušenej vňate, 250 ml vody, krátko povariť. Používa sa pri krvácaní, metabolických a zápalových ťažkostiach.
Zápar:
1 lyžica drogy, 250 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút. Vhodné pri ženských a hemoroidných krvácaniach.
Čaj:
1 lyžička drogy, 250 ml vody, lúhovať 10 minút. Možno užívať dlhodobo.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Turica kanadská je známa svojím silným hemostatickým účinkom – čaj dokáže rýchlo zastaviť krvácanie rôzneho pôvodu. Podporuje tvorbu bielych krviniek a látkovú výmenu, preto sa využíva aj pri oslabení organizmu.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
salicyláty (spireíny), metylsalicylát, flavonoidy, vitamín C, horčík, železo, kremík.
Účinky:
Zbierame:
kvety, vrchné časti vňate
Doba zberu:
Zber:
Zbierajú sa kvety a vrchné stonky počas kvitnutia. Rastlina rastie na vlhkých lúkach, mokradiach, brehoch potokov a slnečných miestach v okolí vôd. Suší sa v tieni, rýchlo, aby si zachovala farbu a vôňu.
O rastline:
Túžobník brestový (Filipendula ulmaria) je statná vytrvalá bylina dorastajúca až do 200 cm. Má hranatú lodyhu, plazivý červený podzemok a striedavé listy s pílkovitými palístkami. Kvitne od mája do augusta bielymi až žltkastými voňavými kvetmi. Obsahuje prírodné salicyláty, z ktorých sa kedysi vyrábal Aspirín.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj:
1 PL kvetov zaliať 250 ml vriacej vody, lúhovať 20 minút. Piť 2–3× denne.
Tinktúra:
130 g sušenej vňate naložiť do 1 l 50% alkoholu na 3 týždne.
Limonáda:
30 čerstvých kvetov + 60 g medu + 1 l vody. Krátko povariť, lúhovať 30 minút, scediť, vychladiť.
Obklady:
Čerstvá rastlina na zápaly pľúc, priedušiek, ekzémy, akné, migrény.
Kúpeľ:
Silný odvar pridať do kúpeľa nôh pri horúčke, nepokoji, zadržiavaní vody.
Čaj na psychické napätie:
Túžobník, lipa, harmanček, medovka. 1 PL zmesi zaliať 150 ml vody, lúhovať 10 minút.
Bolesti hlavy a kĺbov:
Túžobník + ploštičník. 1 PL zmesi zaliať 250 ml vody, lúhovať 10 minút. Piť 3–4× denne.
Pálenie záhy:
Túžobník + ibiš + repík. 1 PL zmesi zaliať 150 ml vody, lúhovať 10–15 minút.
Chrípka a horúčka:
1 PL túžobníka zaliať vriacou vodou, lúhovať 5 minút, osladiť medom. Piť 2–4× denne.
Obličkové kamene:
Túžobník + ihlica tŕnistá + žihľava. Variť 5 minút, lúhovať 15 minút. Piť 3× denne.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Túžobník bol jednou z prvých rastlín, z ktorých sa izolovali salicyláty. V 19. storočí sa z neho začal vyrábať Aspirín. V starých herbároch bol odporúčaný pri „bolestiach tela i duše“. Jeho vôňa pripomína čiernu bazu a rastlina je významnou súčasťou tradičnej európskej fytoterapie.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (thymol, karvakrol), flavonoidy, triesloviny, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
vňať – kvitnúce alebo nekvitnúce časti
Doba zberu:
jar – leto (najlepšie počas kvitnutia)
Zber:
Zbierame vrchné časti rastliny. Sušíme v tieni pri teplote do 40 °C. Používa sa čerstvý aj sušený.
O rastline:
Tymián obyčajný (Thymus vulgaris) je jedna z najdôležitejších liečivých a kulinárskych bylín. Má silné antiseptické, protizápalové a expektoračné účinky. V kuchyni je obľúbený pri mäsových jedlách, polievkach a omáčkach. V liečiteľstve sa používa pri kašli, bolestiach v krku, trávení a infekciách.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Tymiánový čaj:
1 lyžička sušenej vňate 250 ml horúcej vody Lúhovať 10 minút Piť teplý.
Tymiánová inhalácia:
Horúci nálev použiť na naparovanie pri kašli a nádche.
Tymiánový olej:
Vňať macerovať v olivovom oleji 2–3 týždne. Použiť na masáže a kožné problémy.
Tymián ako korenie:
Použiť do mäsa, rýb, polievok, omáčok. Výborne sa kombinuje s cesnakom a olivovým olejom.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Tymián bol v staroveku symbolom odvahy. Rimania ho používali na dezinfekciu domov. Je jednou z najsilnejších prírodných antiseptických bylín. Obsah thymolu je účinný proti baktériám aj parazitom.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
horké glykozidy, flavonoidy, triesloviny, fenolové látky, vitamíny, minerály.
Účinky:
Zbierame:
listy (vňať)
Doba zberu:
Zber:
Zbierajú sa listy s krátkymi stopkami počas kvitnutia alebo neskôr, kým nie sú lúky pokosené. Odrezávajú sa opatrne, aby sa rastlina nevytrhla aj s koreňmi. Suší sa veľmi riedko rozložené pri teplote 40–50 °C bez obracania. Schnú pomaly. Po usušení sa odstránia listy, ktoré farbou nevyhovujú. Uschováva sa dobre uzavreté, chránené pred svetlom a vlhkom.
O rastline:
Vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata) je močiarna rastlina rastúca na rašelinách, bahnistých miestach a močaristých lúkach. Je pomerne vzácna. Kvitne od mája do júna. Má trojpočetné listy a biele kvety s jemnými chĺpkami. Je známa ako silná horká bylina podporujúca trávenie, krvný obeh a látkovú premenu.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar:
1 lyžica drogy na 2 dl vriacej vody, lúhovať 10–15 minút. Pri horúčke 2–3× denne 1 deci, deťom 2–3 PL každé 2–3 hodiny.
Zmes na nervy:
Vachta (list), kozlík (koreň), mäta (list). Zaliať 1/3 l vriacej vody, nechať prejsť varom. Užívame chladné po lyžičkách, max. 2 šálky denne.
Čaj na žalúdočnú nervozitu:
Vachta, ľubovník, puškvorec, valeriána, zemežlč, mäta, stavikrv, palina, rebríček, rumanček, angelika. 2 lyžice zmesi macerovať cez noc v 1/4 l vody, ráno povariť 15 minút. Piť 3× denne nalačno.
Žalúdočný čaj:
Puškvorec, vachta, palina, borievka, zemežlč, mäta. 1 lyžica zmesi do 1/2 l vody, macerovať 8 hodín, zohriať, lúhovať 20 minút. Piť pred jedlom.
Posilňujúci čaj:
Vachta, očianka, nechtík, zlatobyľ. 1 PL zmesi zaliať 1 l vriacej vody, lúhovať 15 minút. Piť 3× denne pred jedlom.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Vachta je jednou z najsilnejších horkých bylín. V minulosti sa používala ako tonikum pri vyčerpaní, horúčke a tráviacich poruchách. Je cennou súčasťou horkých likérov a liekopisných tinktúr. V zmesiach podporuje menštruačný cyklus a látkovú premenu.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
valepotriáty, silice (bornylacetát), alkaloidy, flavonoidy, kyselina valerénová.
Účinky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
valepotriáty, silice (bornylacetát), alkaloidy, flavonoidy, kyselina valerénová.
Účinky:
Zbierame:
koreň, podzemok
Doba zberu:
Zber:
Zbierame podzemok s koreňmi od jesene do jari. Korene sa rýchlo, ale dôkladne umyjú v tečúcej vode, rozrežú a zavesené na motúze sušia pri teplote do 35–40 °C. Uchováva sa v suchu a tme.
O rastline:
Valeriána lekárska (Valeriana officinalis) je trváca bylina rastúca na vlhkých lúkach, okrajoch lesov, v kroví a priekopách. Kvitne od mája do septembra. Je jednou z najznámejších upokojujúcich bylín, používaná pri nespavosti, nervozite, úzkosti, žalúdočných neurózach a menštruačných bolestiach.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar proti nespavosti:
2 čajové lyžičky drogy dať do studenej vody, nechať zovrieť a lúhovať 10–12 hodín. Piť 2–3× denne jednu šálku.
Macerácia:
2 lyžičky posekaného koreňa namočiť do studenej vody na 8–10 hodín. Užívame pri rozrušení a nespavosti.
Kozlíkový čaj na spanie:
1 lyžička sušeného koreňa zaliať 250 ml vriacej vody, lúhovať 10 minút. Piť večer.
Tinktúra:
Koreň naložiť do 60% alkoholu na 2 týždne. Užívať 20–30 kvapiek pred spaním.
Kúpeľ:
100 g koreňa zaliať litrom studenej vody, nechať 10 hodín odstáť, scediť a pridať do kúpeľa. Ležať 15–20 minút.
Čaj na žalúdočnú nervozitu:
Vachta, ľubovník, puškvorec, valeriána, zemežlč, mäta, stavikrv, palina, rebríček, rumanček, angelika. Macerovať cez noc, ráno povariť. Piť 3× denne nalačno.
Čaj na srdce:
Medovka, valeriána, hloh. 1 ČL zmesi zaliať 1/4 l vody, lúhovať 10 minút. Piť po dúškoch.
Bylinný čaj na oči:
Nezábudka, očianka, púpava, nechtík, valeriána, fenikel. 1 ČL zmesi zaliať 1/4 l vody, lúhovať 15 minút. Piť ráno a večer.
Obklady na unavené oči:
Očianka, rumanček, valeriána, bórová voda. Varíme 2 minúty, lúhujeme 10 minút, pridáme bórovú vodu. Tampóny prikladať na oči 5–10 minút.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Valeriána je jednou z najstarších sedatívnych rastlín. V minulosti sa používala pri hystérii, nervových záchvatoch, nespavosti a migréne. Je základom mnohých moderných „upokojujúcich kvapiek“. Jej vôňa je pre ľudí výrazná, ale mačky ju milujú podobne ako valeriánový koreň.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Glykozid aukubín, horčiny, triesloviny, silice, saponíny, organické kyseliny, živice.
Účinky:
Zbierame:
vňať
Doba zberu:
Zber:
Rastlinu zbierame v čase kvitnutia (júl–september). Sušíme v tieni pri teplote do 45 °C.
O rastline:
Veronika lekárska (Veronica officinalis) je trváca bylina s plazivou stonkou dlhou až 30 cm. Listy sú elipsovité až obrátene vajcovité, pílkovité, chlpaté, s krátkou stopkou. Kvety sú bledomodré, usporiadané do strapca, so štvorpočetným kalichom, štvorpočetnou korunou a dvoma tyčinkami. Plodom je mnohosemenná, dvojpuzdrová tobolka. Rastie na suchších pasienkoch, lúkach, medziach a vo svetlých lesoch.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar na bronchitídu:
1 lyžica vňate povariť 10 minút v 250 ml vody, piť 2× denne.
Zápar na ekzém:
1 čajová lyžička vňate zaliať horúcou vodou, lúhovať 15 minút, používať na omývanie pokožky.
Obklad na rany:
Silný odvar naniesť na gázu a prikladať na postihnuté miesto.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Veronika lekárska bola v minulosti považovaná za „všeliek na pľúca“. Mnísi ju používali na liečbu kašľa a na hojenie rán. Je jednou z najčastejších bylín v starých európskych liekopisoch.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
triterpénové saponíny, horká látka polygamarín, triesloviny, esenciálne oleje so salicylátmi.
Účinky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
triterpénové saponíny, horká látka polygamarín, triesloviny, esenciálne oleje so salicylátmi.
Účinky:
Zbierame:
nadzemné časti, niekedy aj korene
Doba zberu:
Zber:
Nadzemné časti sa zbierajú počas kvitnutia. Korene sa môžu zbierať na jar alebo jeseň. Sušená rastlina má horkú chuť. Suší sa v tieni pri teplote do 40 °C.
O rastline:
Vítod horkastý (Polygala amara / Polygala amarella) je malá trvalka z čeľade Vítodovité (Polygalaceae). Dorastá do výšky približne 10 cm. Kvitne na začiatku leta modrými, ružovými alebo bielymi kvetmi, ktoré môžu byť dlhé až 1 cm. Plodom je srdcovitá kapsula. Rastlina rastie najmä v strednej Európe, uprednostňuje vápenitú, vlhkú a skalnatú pôdu.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Nálev na trávenie:
1 čajová lyžička sušenej vňate sa nechá lúhovať cez noc v pohári studenej vody. Nápoj sa pije v niekoľkých dávkach počas dňa.
Odvar na dýchacie cesty:
1 lyžica byliny povariť 10 minút v 250 ml vody, piť 2× denne.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Vítod horkastý má podobné účinky ako vítod obyčajný (Polygala vulgaris) a vítod senega (Polygala senega). Pri astme je však oveľa slabší ako vítod senega. V minulosti sa používal ako horké tonikum na podporu trávenia.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Kyseliny, éterický olej, triesloviny, horčiny, alkaloidy aristolochín a magnoflorín, vitamín C, saponín, sitosterín, flavóny, antibiotiká.
Účinky:
Zbierame:
vňať a koreň (podzemok)
Doba zberu:
Zber:
Vňať zbierame v čase kvitnutia (máj–jún). Sušíme na slnku pri teplote do 40 °C.
Podzemky vyberáme po dozretí semien (august–september). Sušíme na slnku pri teplote do 40 °C.
O rastline:
Vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis) je trváca bylina s rovnou, nerozkonárenou, kolienkatou a čiastočne plazivou stonkou. Listy sú srdcovité, striedavé, žltozelené, na rube svetlejšie s výraznou žilnatinou. Kvety sú žlté, usporiadané v skupinkách v pazuchách listov. Plodom je veľká hruškovitá tobolka s množstvom semien. Rastlina má charakteristický nepríjemný zápach. Rastie pri viniciach, v krovinatých zárastoch, pri cestách a na okrajoch lesov.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Zápar na kožné zápaly:
1 čajová lyžička vňate zaliať 200 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút, používať na obklady.
Odvar na reumatizmus:
1 lyžica koreňa povariť 10 minút, piť len po konzultácii s lekárom.
Zápar na menštruačné ťažkosti:
1 lyžička vňate zaliať teplou vodou, lúhovať 15 minút, používať len zvonka.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Vlkovec obyčajný je jednou z najtoxickejších liečivých rastlín Európy. Napriek historickému využívaniu v ľudovej medicíne je dnes známy najmä pre obsah aristolochovej kyseliny, ktorá môže vážne poškodiť obličky. V minulosti sa používal aj ako prostriedok na „očistenie krvi“ a na podporu pôrodu.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Horčiny, flavonoidy, živice, organické kyseliny, silice, terpény, tujol, borneol.
Účinky:
Zbierame:
kvety
Doba zberu:
Zber:
Kvety vratiča zbierame v auguste až septembri. Sušíme na slnku pri teplote do 30 °C.
O rastline:
Vratič obyčajný (Tanacetum vulgare) je trváca bylina so silne rozkonárenou stonkou vysokou do 100 cm. Listy sú striedavé, pravidelne perovito strihané, tmavozelené na líci a svetlejšie na rube. Segmenty listov sú kopijovité, končisté a ostro pílkovité. Kvetné úbory sú zlatožlté, široké 6–8 mm, s plochým kvetným lôžkom, z rúrkovitých obojpohlavných kvetov. Rastlina nepríjemne páchne a má horkú gáfrovú chuť. Plodom sú drobné päťuholníkové semená. Vratič rastie pri brehoch riek, potokov, v lesoch medzi krovím a pri cestách.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar na trávenie:
1 lyžica kvetov povariť 5 minút v 250 ml vody, piť po dúškoch.
Zápar na žalúdočné bolesti:
1 čajová lyžička kvetov zaliať horúcou vodou, lúhovať 10 minút, piť teplé.
Obklad antiseptický:
Silný odvar naniesť na gázu a prikladať na postihnuté miesto.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Vratič obyčajný sa v minulosti používal ako prírodný repelent proti hmyzu a ako konzervačná bylina pri skladovaní mäsa. Je známy svojou výraznou vôňou a silnými biologickými účinkami, preto sa musí dávkovať veľmi opatrne.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
salicín, flavonoidy, triesloviny, fenolové glykozidy, katechíny, minerály.
Účinky:
Zbierame:
kôru, mladé konáre, samčie kvety
Doba zberu:
jar – keď prúdi miazga (najľahšie sa sťahuje kôra)
Zber:
Zbiera sa tenká vrchná vrstva kôry z mladých konárov.
Nikdy neodrezávať hrubé kusy zo starých kmeňov – poškodzuje rastlinu.
Kôra sušiť v tieni, na vzdušnom mieste.
Samčie kvety zbierať počas kvitnutia – používajú sa na obličky.
O rastline:
Vŕba biela (Salix alba) je tradičná liečivá drevina známa ako prírodný zdroj salicínu – látky podobnej aspirínu. Používa sa na horúčku, bolesti, zápaly, reumu, migrény, tráviace ťažkosti a kožné problémy. Je jednou z najdôležitejších protizápalových bylín v európskej tradícii.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Odvar z vrbovej kôry (klasický):
1 lyžička sušenej kôry
250 ml vody
Variť 10–15 minút
Lúhovať 10 minút
Použiť na horúčku, zápaly, bolesti.
Odvar zo samčích kvetov (na obličky):
1 lyžica kvetov
250 ml vody
Variť 5 minút
Lúhovať 10 minút
Piť teplé.
Kúpeľ z vrbovej kôry:
3–4 hrste kôry
2 litre vody
Variť 20 minút
Scediť do kúpeľa
Kúpeľ 15–20 minút.
Obklad na bolesti svalov a kĺbov:
Silný odvar (dvojnásobná dávka kôry)
Namočiť látku
Priložiť 20–30 minút.
Kloktadlo:
Klasický odvar
Kloktať 2–3× denne.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Vŕba je pôvodný zdroj salicínu – predchodcu aspirínu.
Používala sa už v starovekom Grécku na horúčku a bolesti.
Je jednou z najúčinnejších protizápalových drevín.
Samčie kvety majú špecifické účinky na obličky.
Ďalšie názvy:
Zber: Vŕba rakytová sa zbiera najmä pre svoju kôru, ktorá obsahuje salicyláty, taníny a ďalšie liečivé látky. Najvhodnejší čas zberu je na jar, keď prúdi miazga a kôra sa dá ľahko stiahnuť z mladých konárov. Zbierajú sa tenké prúžky kôry z čerstvých vetvičiek, nikdy nie zo starých kmeňov, aby sa rastlina nepoškodila. Suší sa v tieni na vzdušnom mieste, kde si zachová svetlejšiu farbu a typickú vôňu. Okrem kôry sa zbierajú aj jahňady (samčie kvety) počas jari, púčiky v zime ako potravinový zdroj a mladé listy či ročné výhonky, ktoré sú jedlé a dajú sa použiť čerstvé alebo varené podobne ako špenát.
Použitie: Vŕba rakytová sa v medicíne využíva najmä pre svoju kôru, ktorá pôsobí analgeticky, antipyreticky, protizápalovo a pomáha pri bolestiach, horúčke, hnačke či krvácaní. Kôra je prírodným zdrojom kyseliny salicylovej, preto sa používa pri artritíde, reumatických ochoreniach, bolestiach chrbta, kolien a bokov, pri prechladnutí, miernych infekciách a zápalových bolestiach. Externe sa využíva na čistenie rán, menšie zápaly kože, obklady na bolesti svalov a kĺbov či kúpele pri kožných problémoch. V spojení s octom sa používa na liečbu bradavíc. Jahňady, púčiky, listy a mladé výhonky sú jedlé — dajú sa variť, pridávať do polievok alebo pripraviť ako zelenú hmotu podobnú špenátu. Kloktadlo z kôry pomáha pri bolestiach v krku, a vnútorné užívanie môže zmierniť pálenie záhy či menopauzálne návaly tepla.
Ako čaj: Pridajte 2 alebo 3 gramy drvenej alebo práškovej kôry do šálky studenej vody. Zmes sa potom zahreje na teplotu varu a nechá sa päť minút odstáť pred zliatím. Tradičné dávkovanie je jedna šálka 3-4krát denne ako liek na drobné reumatické ochorenie, bolesti hlavy, vysokú horúčku a zápal tráviaceho systému.
Ako tinktúra: Kôra by mala byť počas jari zhromažďovaná z hrubých vetiev a potom umiestnená do vzduchotesnej sklenenej nádoby. Pridajte 40% alkoholu, kým nie je kôra pokrytá, a potom skladujte zmes na tmavom mieste asi mesiac pred odstránením kôry. Tinktúru umiestnite do vzduchotesnej sklenenej fľaše pre budúce použitie.
Odporúčaná dávka tinktúry je jedna čajová lyžička v pohári vody trikrát denne. Tinktúra môže byť použitá napr. na bolesti hlavy, zápaly, reumatické bolesti, bolesti svalov, bolesti chrbta, menštruačné bolesti, zadržiavanie moču, prechladnutie, chrípku a menšie športové poranenia.
Recepty:
Ďalšie názvy:
Liečivé účinky:
Účinné látky:
O vrbici vŕbolistej:
Vrbica vŕbolistá (Lythrum salicaria) je výrazná vlhkomilná trvalka, ktorú často vidíme pri riekach, potokoch, rybníkoch a na mokradiach. Rastie aj na vlhkých lúkach, v rákosinách a podmáčaných priekopách. Dorastá do výšky približne 30–180 cm. Kvety sú purpurové, karmínové, vínové alebo fialové a sú usporiadané v hustých klasoch. Kvety sa objavujú od júna do septembra, po odkvitnutí sa tvoria tobolky s množstvom semien.
Rastlina je medonosná – jej kvety navštevujú včely a čmeliaky. Má silný oddenok, ktorým sa rozrastá do strán a na zamokrených pôdach vytvára husté porasty. Darí sa jej na slnečnom stanovišti, v tieni slabne. V niektorých krajinách je považovaná za invazívnu, u nás sa nepovažuje za nebezpečnú.
Použitie a prípravky:
Recept – čaj z vrbice vŕbolistej:
Pestovanie:
Doba zberu:
Zbierame:
Kontraindikácie:
Bezpečnosť:
Zhrnutie:
Vrbica vŕbolistá (Lythrum salicaria) je tradičná liečivá rastlina s výraznými sťahujúcimi a protikrvácavými účinkami. Pomáha pri hnačke, zápaloch tráviaceho traktu, krvácavosti ďasien, silnom menštruačnom krvácaní a pri zle sa hojacich ranách. Je medonosná, vhodná k vodným plochám a na vlhké stanovištia. Pri rozumnom použití predstavuje cennú bylinku v domácej lekárničke.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
saponíny, kyselina kremičitá, triesloviny, enzýmy, organické kyseliny.
Účinky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
saponíny, kyselina kremičitá, triesloviny, enzýmy, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
vňať (kvet, listy, lodyha)
Doba zberu:
Zber:
Zbiera sa celá vňať počas kvitnutia. Suší sa v tieni alebo pri umelom sušení pri teplote 40–45 °C. Na čaj sa používa kvet, listy aj lodyha.
O rastline:
Vrbina peniažková (Lysimachia nummularia) je vytrvalá bylina pochádzajúca z oblasti Kaukazu. Dorastá do výšky 10–45 cm. Má plazivú, nevetvenú, korenujúcu lodyhu, ktorá vytvára hustý prízemný koberec. Listy sú krátko stopkaté, križmostojné, eliptické až okrúhle – pripomínajú malé peniažky, čo dalo rastline jej názov. Kvety sú sýto žlté, vyrastajú v pazuchách listov a kvitnú od mája do júla. Rastlina miluje vlhko, rastie v priekopách, pri vlhkých lúkach, pri jazierkach a v polotieni.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj na kašeľ a zahlienenie:
1 lyžička kvetov, listov alebo lodyhy zaliať horúcou vodou, lúhovať 10 minút. Piť 2–3× denne.
Čaj zo žltých kvetov:
1 lyžička kvetov zaliať horúcou vodou, lúhovať 10 minút, popíjať teplé.
Kúpeľ na hemoroidy a ekzémy:
Silnejší odvar pridať do teplej vody a kúpať postihnuté miesto 10–15 minút.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Vrbina peniažková bola v minulosti jednou z najdôležitejších bylín na hojenie rán a vredov. V starých bylinkárskych knihách sa uvádza ako „zázračná bylina na kožné boláky“. V záhradách sa používa aj ako dekoratívna pôdopokryvná rastlina.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Účinky:
Botanický popis:
Vŕbovka chlpatá je mohutná trváca bylina vysoká 50–180 cm, niekedy až 2 metre. Stonka je robustná, dutá, červenkastá a husto chlpatá. Listy sú kopijovité, ostro pílkovité, protistojné až striedavé, na oboch stranách mäkko chlpaté. Kvety sú veľké, purpurovoružové, so štyrmi hlboko vykrojenými lupienkami a typickou štvorlaločnou bliznou. Kvitne od júna do septembra. Plodom je dlhá štvorpuzdrová tobolka so semenami vybavenými bielym chocholcom.
Výskyt:
Rastie v celej Európe, severnej Afrike a Ázii až po Himaláje. Na Slovensku je bežná a hojne rozšírená. Obľubuje vlhké až mokré pôdy bohaté na živiny – brehy riek, priekopy, mokrade, vlhké lúky, lužné lesy. Vyžaduje plné slnko a vysokú vlhkosť, často rastie aj v plytkej vode.
Pestovanie:
Vhodná na vlhké stanovištia, pri jazierkach, potokoch alebo vo veľkých prírodných záhonoch. Rastie rýchlo a agresívne, tvorí husté porasty. Vyžaduje slnko, vlhkú pôdu a priestor. Kultivary prakticky neexistujú.
Zber:
Zbiera sa kvitnúca vňať počas leta (jún – september). Mladé listy a výhonky sú po tepelnej úprave jedlé, korene sa dajú variť. Semenné páperie sa kedysi používalo ako výplň do vankúšov alebo ako troud.
Využitie:
V ľudovom liečiteľstve sa používala podobne ako iné vrbovky – na zápaly močových ciest, prostaty a na sťahujúce účinky. Je významnou medonosnou rastlinou pre včely a čmeliaky a živnou rastlinou pre húsenice lišaja vrbkového.
Toxicita:
Rastlina nie je jedovatá. Pri požití veľkého množstva môže spôsobiť mierne tráviace ťažkosti. Zámena s inými druhmi vrboviek je možná, ale nie nebezpečná – žiadny podobný druh nie je jedovatý.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Názov „Epilobium“ pochádza z gréckych slov „epi“ (na) a „lobos“ (struk), čo odkazuje na kvet sediaci na vrchole semenníka. „Hirsutum“ znamená chlpatý. Semená sa šíria vetrom pomocou bieleho páperia. Rastlina sa rýchlo rozširuje aj podzemnými výbežkami, preto tvorí rozsiahle kolónie.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
Účinky:
Botanický popis:
Vrbovka malokvetá je trváca bylina vysoká 30–80 cm (max. okolo 1 m). Stonka je vzpriamená, husto pokrytá jemnými chlpmi. Listy sú kopijovité, protistojné, bez stopky, mierne zubaté. Kvety sú malé, bledoružové až takmer biele, široké 6–8 mm. Kvitne od júna do augusta. Plodom je kapsula so semenami vybavenými páperím.
Výskyt:
Rastie v celej Európe, Ázii aj Severnej Amerike. Obľubuje vlhké lúky, mokrade, okraje lesov, rumoviská, násypy a kamenisté pôdy s vysokým obsahom dusíka. Na Slovensku je hojne rozšírená, najmä v podhorských oblastiach.
Pestovanie:
Vysieva sa od februára do apríla na povrch substrátu do hĺbky 0,4 cm. Vyžaduje vlhké stanovisko, hlinitú až ťažšiu pôdu. Sadenice sa presádzajú od mája do júla do sponu 15 × 5 cm. Kvitne od júna do októbra. Zber vňate prebieha od júna do septembra, najlepšie pred alebo počas kvitnutia.
Zber:
Zbiera sa horná časť vňate, aby rastlina mohla ďalej rásť. Pri šetrnom zbere rastlina dorastá opakovane. Koreňový systém umožňuje rastline vyrašiť aj ďalší rok.
Dávkovanie a príprava:
Staršie zdroje uvádzajú aj studené výluhy alebo odvary varené 15 minút. Účinok sa prejavuje pri pravidelnom užívaní.
Čaj z vrbovky:
Čaj je dostupný v lekárňach, obchodoch so zdravou výživou aj online. Hotové čaje sú výhodné kvôli presnému dávkovaniu a bezpečnému užívaniu.
Kvapky z vrbovky:
Dostupné sú jednodruhové aj kombinované kvapky. Môžu byť súčasťou dlhodobej starostlivosti o prostatu a močové cesty.
Kontraindikácie:
Upozornenie:
Častá zámena s vrbovkou veľkokvetou, ktorá nemá rovnaké liečivé účinky.
Záver:
Vrbovka malokvetá je jedna z najdôležitejších bylín pre zdravie prostaty a močových ciest. Má silné protizápalové účinky, podporuje detoxikáciu a je nenáročná na pestovanie. Vhodná na dlhodobé užívanie ako podporná liečivá rastlina.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Dôležité upozornenie:
Vrbovka úzkolistá nie je primárna bylinka na prostatu. Túto funkciu má vrbovka malokvetá (Epilobium parviflorum). Úzkolistá pôsobí skôr na trávenie, sliznice a imunitu.
Účinné látky:
Účinky:
Botanický popis:
Vytrvalá bylina vysoká 50–180 cm. Má vzpriamené stonky a úzke kopijovité listy. Kvitne od júna do augusta ružovo-fialovými kvetmi usporiadanými v dlhých strapcoch. Plodom sú dlhé tobolky s páperistými semenami, ktoré sa šíria vetrom.
Výskyt:
Pochádza z Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Rastie na rúbaniskách, okrajoch lesov, horských lúkach, požiariskách a narušených pôdach. Je jednou z prvých rastlín, ktoré osídľujú miesta po požiaroch.
Pestovanie:
Nenáročná rastlina, obľubuje slnečné až polotienisté stanovištia, priepustnú humóznu pôdu a miernu vlhkosť. Rozmnožuje sa semenami aj podzemkami a rýchlo sa rozrastá.
Zber:
Zbiera sa kvitnúca vňať od júna do augusta. Odrezávajú sa mladé vrchné časti bez zdrevnatených stoniek. Suší sa v tieni pri teplote do 40 °C.
Dávkovanie a príprava:
Najčastejšie sa pripravuje ako čaj (Ivanov čaj). Sušená vňať sa zaleje vriacou vodou a lúhuje 10–15 minút. Pije sa 1–2 šálky denne.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Vrbovka úzkolistá je symbol obnovy krajiny – osídľuje požiariská a narušené pôdy. Mladé jarné výhonky sa kedysi používali ako zelenina podobná špargli. Je známa ako tradičný ruský „Ivanov čaj“.
Bylinkárska rada:
Zbierajte len mladé, zdravé rastliny na čistých lokalitách. Najkvalitnejšia droga je z vrchných častí pred plným kvitnutím. Šetrný zber umožní rastline ďalej kvitnúť a vytvárať semená.
Záver:
Vrbovka úzkolistá je významná európska liečivka s účinkami na trávenie, sliznice, imunitu a celkovú vitalitu. Nie je primárnou bylinkou na prostatu, ale je výborným doplnkom v bylinných zmesiach pre mužov aj ženy.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
flavónové glykozidy (quercitrin, myricitrín), triesloviny (cca 7 %), kyselina kremičitá, saponín, slizy, pravdepodobne alkaloid erikodinín.
Účinky:
Zbierame:
vňať, niekedy aj kvet
Doba zberu:
Zber:
Vňať sa zbiera počas kvitnutia zrezávaním približne v polovici dĺžky. Suší sa rýchlo vo zväzkoch na tienistom mieste. Umelé sušenie sa neodporúča, maximálna teplota je 45 °C. Jesenný materiál je bez liečivých účinkov.
O rastline:
Vres obyčajný (Calluna vulgaris) je nízky krík rozšírený v Európe a Severnej Amerike. U nás rastie na suchých lesných piesočnatých pôdach a starých rašeliniskách. Dorastá do nízkej výšky, tvorí husté porasty. Kvety sú drobné, ružové až fialové, kvitne koncom leta. Droga je bez zápachu, chuti trpko horkastej. Obsahuje flavonoidy, triesloviny, kyselinu kremičitú a ďalšie látky. Má výrazné protizápalové účinky najmä v oblasti močových ciest.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar (podľa knihy Rastliny v domácej lekárni, 1973):
2 lyžičky kvetov alebo zelených nedrevnatých vetvičiek povariť 10 minút v 250 ml vody. Nechať 15 minút stáť, scediť a piť vlažný 1–2 šálky denne.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Vres je tradičná liečivá rastlina severských národov. V minulosti sa používal aj na výrobu piva, farbenie látok a ako výplň matracov. Vresové porasty sú významným biotopom pre mnohé druhy hmyzu.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
esenciálne oleje bohaté na terpeny, flavon-glykozidy (toxické vo vyšších dávkach), horké taniny, aromatické látky.
Účinky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
esenciálne oleje bohaté na terpeny, flavon-glykozidy (toxické vo vyšších dávkach), horké taniny, aromatické látky.
Účinky:
Zbierame:
listy, výhonky, kvety, plody
Doba zberu:
Zber:
Listy sa zbierajú v lete, výhonky na jar – obsahujú najviac esenciálneho oleja. Plody sa zbierajú po dozretí a môžu sa variť na výrobu vosku, ktorý sa kedysi používal na sviečky. Suší sa v tieni pri teplote do 40 °C.
O rastline:
Vresna bažinná (Myrica gale) je aromatický, malý kvetinový ker endemický pre severnú a západnú Európu, ale rastie aj v niektorých častiach severnej Ameriky. Dorastá do výšky až 2 metre. Rastie v bažinách, močiaroch, mokrinách a vlhkých vresoviskách. Listy sú šedozelené, spirálovito usporiadané, jemne zúbkaté. Kvetenstvá sú valcovité, samčie aj samičie, s minimom okvetných lístkov. Rastlina prosperuje v pôde s nízkym obsahom dusíka vďaka aktinobaktériám v koreňoch, ktoré viažu dusík zo vzduchu.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj z vresny:
1 čajová lyžička čerstvých alebo sušených listov zaliať horúcou vodou, lúhovať 10 minút.
Odvar na kožné problémy:
2 lyžičky listov povariť 10 minút v 250 ml vody, nechať 15 minút stáť, scediť a používať na obklady.
Odpudzovač hmyzu:
Vresnu kombinovať s citronelou alebo eukalyptom pre silnejší repelentný účinok.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Vresna bahenná bola kedysi používaná ako prísada do piva, no neskôr ju nahradil chmeľ. V Škótsku je tradičnou súčasťou svadobných kytíc. V minulosti sa používala na odpudzovanie bĺch a komárov. Esenciálny olej z vresny je dnes uznávaný ako účinný repelent.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinky:
Doba zberu:
Zbierame:
Zber:
O yzope lekárskom:
Yzop lekársky (Hyssopus officinalis) je aromatická trváca bylina z čeľade hluchavkovitých. Pochádza z južnej Európy a Blízkeho východu. Dorastá do výšky 40–60 cm, má úzke listy a modrofialové kvety. V minulosti bol považovaný za posvätnú rastlinu – používal sa v židovských aj kresťanských rituáloch na očistu. V Európe je tradičnou bylinou na dýchacie cesty, trávenie a posilnenie organizmu.
Účinné látky:
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
horčík, silice, triesloviny, saponíny, flavonoidy, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
vňať – listy, stonky, kvety
Doba zberu:
jar – leto (najlepšie počas kvitnutia)
Zber:
Zbierame mladé, zdravé rastliny.
Sušíme v tieni pri teplote do 40 °C.
V kuchyni sa používa čerstvý aj sušený.
O rastline:
Zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea) je tradičná európska liečivá bylina. Má silné adstringentné, diuretické a protizápalové účinky. Používa sa na dýchacie cesty, trávenie, pečeň, močové cesty a kožné problémy. V kuchyni má jemnú korenistú chuť.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Zádušníkový odvar (vnútorné použitie):
1 lyžička sušenej vňate
250 ml vody
Krátko povariť
Lúhovať 10 minút.
Silný odvar (koža, rany):
Dvojnásobná dávka vňate
Použiť na obklady, ekzémy, vyrážky.
Kombinovaný čaj proti kašľu:
25 g zádušníka
25 g šalvie
50 g yzopu
1 lyžička zmesi na pohár
Lúhovať 5 minút
Piť 4× denne.
Zádušníkový sirup:
40 g sušenej vňate
1 liter vody
Variť na miernom ohni
Lúhovať 15 minút
Precediť
Zmiešať s rovnakým množstvom medu
Zvariť na hustotu sirupu
Použiť 3–4 lyžice denne.
Zádušníková masť (kŕčové žily):
250 g bravčovej masti alebo 250 ml oleja
Plná hrsť zádušníka
Zahriať, odstaviť, lúhovať cez noc
Na druhý deň zohriať a precediť
Použiť na jemné masírovanie žíl.
Kuchynské použitie:
Čerstvý zádušník do masla, tvarohu, šalátov, polievok, omeliet.
Sušený na mleté mäso, dusenú zeleninu, polievky.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Zádušník bol v stredoveku jednou z hlavných bylín na dýchacie cesty.
Používal sa aj na čistenie piva pred zavedením chmeľu.
Je nenáročný a rastie takmer všade – lúky, lesy, záhrady.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
silice (thymol, geraniol), flavonoidy, triesloviny, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
vňať – listy, lodyhy, kvety
Doba zberu:
Zber:
Zbiera sa kvitnúca vňať počas leta. Suší sa v tieni pri teplote do 40 °C. Rastlina má výraznú vôňu, ktorá sa sušením zachováva.
O rastline:
Zavinutka podvojná (Monarda didyma) je trvalka z čeľade hluchavkovitých. Dorastá do výšky až 1,5 metra a vytvára trsy vzpriamených lodyh. Listy sú zelené, opadavé, kvety sýto červené s typickým päťzubým kalichom. Kvety sú aromatické a kvitnú od júna do októbra. Pôvod má v Severnej Amerike, dnes sa pestuje ako okrasná rastlina aj v Európe a Ázii. Darí sa jej v polotieni a vlhkej, priepustnej pôde.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj na dýchacie cesty:
1 lyžička sušenej vňate zaliať horúcou vodou, lúhovať 10 minút, piť teplé.
Kloktadlo na bolesti v krku:
Silnejší odvar použiť na kloktanie 2–3× denne.
Masážny olej:
Zavinutku macerovať v kvalitnom oleji 2 týždne, používať na masáž chrbta.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Zavinutka bola tradičnou liečivkou severoamerických indiánov. Používala sa na dýchacie choroby, bolesti chrbta a ženské ťažkosti. Vďaka výraznej vôni je obľúbená aj v aromaterapii a včelárstve.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
iridoidy, flavonoidy, triesloviny, saponíny, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
vňať – listy, lodyhy, kvety
Doba zberu:
Zber:
Zbiera sa celá vňať počas kvitnutia. Suší sa v tieni pri teplote do 40 °C. Vhodné je rýchle sušenie, aby sa zachovali účinné látky.
O rastline:
Zbehovec plazivý (Ajuga reptans) je nízka trvalka dorastajúca do výšky 15–20 cm. Rozmnožuje sa plazivými odnožami, podľa ktorých dostal názov. Listy sú úzko obvajcovité, jemne vrúbkované, vytvárajú prízemné ružice. Kvety sú modré, biele alebo ružové a objavujú sa uprostred leta. Rastlina má rada polotieň, rastie v krovinách, na lúkach a v listnatých lesoch. Vyskytuje sa od nížin až po hornú hranicu lesa.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj pri strate hlasu a zápale hlasiviek:
Zmes: 5 dielov zbehovca, 5 dielov repíka, 4 diely podbeľa, 4 diely pľúcnika, 4 diely rozrazilu, 3 diely kvetu bazy čiernej, 3 diely feniklových semien. Lyžica zmesi sa zaleje 3 dcl vriacej vody, lúhuje 15 minút. Piť 2× denne.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Zbehovec plazivý bol obľúbenou liečivkou našich starých mám. Používal sa na rany, hlasivky aj trávenie. Pre svoju krásu je dnes bežne pestovaný aj ako okrasná rastlina.
Ďalšie názvy:
Použitie
Použitie: extrakty, oleje; vnútorné použitie konzultovať s odborníkom Poznámka: silné účinky, používať opatrne
Zber
Listy
Kôra
Plody
Kvety
Semená
Príprava
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Zbiera sa celá nadzemná časť rastliny (kvitnúca vňať), ktorá obsahuje najmä glykozid verbenalín , ďalej potom silice, triesloviny, horčiny a sliz.
Čaj: 1 lyžička sušenej vňate, lúhovať 10 minút Použitie: čaje, tinktúry
Obklad na boľavý chrbát (housera) vyrobíte celkom ľahko, keď hrsť usušenej vňate železníka zvaríte s 1 šálkou octu. Potom odvar zahustite ovsenými vločkami tak, aby vznikla hustá kaša. Kašu rozotrite medzi dva kúsky látky (vreckovky, látkové plienky a pod.), priložte na chrbát a nechajte 20 minút pôsobiť . Na každý obklad použite nový základ.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
iridoidné glukozidy (katalpol), horké látky, živice.
Účinky:
Zbierame:
nadzemné časti – vňať
Doba zberu:
Zber:
Zbiera sa kvitnúca vňať alebo rastlina v období tvorby semien. Materiál sa suší v tieni pri teplote do 40 °C. Používa sa na tinktúry, čaje a masti.
O rastline:
Chelone glabra je vytrvalá bylina pôvodom z východnej a strednej Severnej Ameriky. Rastie na vlhkých miestach, v mokradiach, pri potokoch a v lesných močiaroch. Dorastá do výšky 40–120 cm. Má vzpriamený hladký stonku, protistojné kopijovité listy a krémovo biele až ružové kvety. Tvar kvetu pripomína hlavu korytnačky, čo sa odráža v názve „chelone“ (grécky: korytnačka). Rastlina je hostiteľom motýľa Euphydryas phaeton.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čaj:
2 čajové lyžičky sušenej vňate zaliať 250 ml vriacej vody, lúhovať 10–15 minút. Piť 3× denne.
Tinktúra:
1:10 so 40% alkoholom. Užíva sa 1–2 ml 3× denne.
Masť na rany:
Sušenú vňať macerovať v oleji 2 týždne, precediť, zahustiť voskom.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Chelone glabra je významná rastlina severoamerickej tradičnej medicíny. Jej kvety pripomínajú korytnačiu hlavu, čo jej dalo meno. Rastie v mokradiach a je dôležitým hostiteľom motýľa Euphydryas phaeton. Napriek tradičnému používaniu nie sú jej účinky vedecky potvrdené.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
alkaloidy (najmä protopín), flavonoidy, triesloviny, organické kyseliny, horké látky.
Účinky:
Zbierame:
celá nadzemná časť rastliny (bez koreňa)
Doba zberu:
Zber:
Zbiera sa celá vňať na začiatku kvitnutia. Suší sa v tieni pri teplote do 40 °C. Materiál sa používa na extrakty, tinktúry, čaje, kapsuly a pleťové mlieka.
O rastline:
Zemedym lekársky (Fumaria officinalis) je jednoročná bylina z čeľade makovité (Papaveraceae), podčeľade zemědymovité (Fumariaceae). Dorastá do výšky 10–50 cm. Má tenkú, mäkkú stonku a šedomodré listy pripomínajúce dym stúpajúci od zeme. Kvety sú ružovo-fialové, kvitnú od jari do jesene. Plodom je guľovitá nažka. Rastlina pochádza z Európy a severnej Afriky, dnes je rozšírená aj v Ázii, Amerike a Austrálii.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Bylinná infúzia (čaj):
1–2 čajové lyžičky sušenej vňate zaliať vriacou vodou, lúhovať 15 minút. Piť 3× denne.
Tinktúra:
1–2 ml tinktúry užívať trikrát denne.
Sedací kúpeľ na hemoroidy:
Silnejší odvar pridať do teplej vody, kúpať 10–15 minút.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Zemedym bol považovaný za magickú bylinu – jeho dym mal chrániť pred čarodejníctvom a zlými duchmi. V staroveku sa verilo, že vznikol z dymu vychádzajúceho zo zeme. Dioscorides, Plínius, Culpepper aj Maud Grieve ho vysoko cenili pri pečeňových chorobách, žltačke, malomocenstve a kožných problémoch.
Ďalšie názvy:
Ľudové názvy:
Antoryjka, cintória, cintária, centália, hlístnik, horká bylina, horká zelina, kyrica, stozlatková bylina, tisíczlatové korenie, zelenuša, žlčová tráva, horec červený, horec menší, červená centauria.
Používa sa na:
Účinné látky:
sekoiridoidy (najmä genciopikrín), glykozidy, diméry, triterpény, kyselina ferulová, protokatechová, horké látky.
Účinky:
Zbierame:
kvitnúcu vňať
Doba zberu:
Zber:
Zbiera sa kvitnúca vňať. Suší sa v malých zväzkoch zavesených na vzdušnom mieste, zásadne v tieni. Možno sušiť aj v tenkej vrstve do 10 cm. Zle usušená vňať ľahko plesnivie. Musí si zachovať pôvodnú farbu listov aj kvetov. Pri umelom sušení teplota nesmie prekročiť 40 °C. Skladovať v jutových alebo papierových obaloch. Zosychací pomer: 4:1.
O rastline:
Zemepas menší (Centaurium erythraea) je jednoročná až dvojročná bylina rastúca na slnečných lúkach, pastvinách a okrajoch lesov. Má dutú valcovitú stonku, sediace listy dlhé do 3 cm a nádherné ružovo-fialové kvety. Účinné látky sú koncentrované v kvitnúcej vňati. Od pradávna sa používala na liečbu pečene, žlčníka, sleziny a tráviacich problémov. Vodný extrakt má protizápalové, analgetické a antipyretické účinky.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čajová zmes proti nechutenstvu:
5 dielov zemežlču, 5 dielov paliny, 3 diely benediktu, 3 diely listov vachty, 2 diely koreňa čakanky, 2 diely podzemku puškvorca, 2 diely kôry krušiny. Dve lyžice zmesi zaliať 0,5 l vriacej vody, lúhovať 20 minút. Piť 3× denne.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Zemepas bol od staroveku považovaný za mimoriadne účinnú horkú bylinu. Dioscorides, Plínius, Culpepper aj Maud Grieve ho odporúčali pri pečeňových chorobách, žltačke, slezine, artritíde a kožných problémoch. V minulosti sa pálil ako magická bylina – jeho dym mal chrániť pred zlými duchmi.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
flavonoidy (kaempferol), soli dusičnanu draselného, taníny, sliz, zlúčeniny síry, oxalát vápenatý.
Účinky:
Zbierame:
vňať – listy a mladé výhonky
Doba zberu:
Zber:
Zbiera sa celá vňať počas vegetácie. Suší sa v tieni pri teplote do 40 °C. Listy sú jemné, tenké a rýchlo schnú.
O rastline:
Zemikost zedný (Parietaria officinalis) je trváca bylina rastúca na múroch, ruinách, starých stenách a kamenistých miestach. Je známa ako silný alergén, ale zároveň má dlhú tradíciu v bylinnej medicíne. Obsahuje flavonoidy, dusičnany, taníny a sliz, ktoré jej dodávajú diuretické, protizápalové a hojivé účinky. V minulosti sa používala aj v kuchyni – mladé listy sa pridávali do polievok a omeliet.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar na obličky:
1 lyžica sušenej vňate zaliať 250 ml vody, variť 10 minút, lúhovať 15 minút. Piť 2× denne.
Obklad na rany a hemoroidy:
Hrsť vňate variť 5 minút v 300 ml vody, lúhovať 15 minút. Namočiť gázu a prikladať na postihnuté miesto.
Čaj na horúčku:
1 lyžičku zaliať 200 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút. Piť teplé.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Parietaria je symbolom odolnosti – rastie na múroch, ruinách a prežíva tam, kde iné rastliny nedokážu. Je netoxická pre ľudí aj zvieratá (okrem alergikov). Listy sa tradične používali na čistenie skla a medených nádob. V minulosti sa dávala sliepkam na spevnenie škrupín vajec.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
ginsenosidy, polysacharidy, peptidy, vitamíny skupiny B, minerály, antioxidanty.
Účinky:
Zbierame:
koreň – najcennejšia časť rastliny
Doba zberu:
jeseň – u rastlín starších ako 4 roky
Zber:
Koreň sa vykopáva na jeseň.
Suší sa v tieni alebo šetrným sušením.
Skladovať v suchu a tme.
O rastline:
Ženšen pravý (Panax ginseng) je jedna z najznámejších liečivých rastlín Ázie. V tradičnej medicíne sa používa na posilnenie vitality, odolnosti proti stresu, podporu imunity, krvného obehu a nervovej sústavy. Je považovaný za silný adaptogén.
Použitie a prípravky:
Odporúčané dávkovanie:
Domáce recepty:
Ženšenový čaj:
1 lyžička sušeného koreňa
250–300 ml vody
Lúhovať 10–15 minút alebo krátko povariť.
Tonizačný odvar:
1 lyžička koreňa
300 ml vody
Variť 5 minút
Lúhovať 10 minút
Piť pri únave a vyčerpaní.
Tinktúra:
Koreň zaliať 40–60 % alkoholom
Lúhovať 3–4 týždne
Denné pretrepanie
Použiť 10–30 kvapiek.
Žuvanie koreňa:
Malý kúsok sušeného koreňa žuť 5–10 minút – tradičný spôsob posilnenia energie.
Kuchynské použitie:
Pridať do polievok, tonizačných odvarov, ázijských jedál.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Ženšen je jednou z najviac skúmaných liečivých rastlín na svete.
Je považovaný za „kráľa toník“.
V Ázii sa používa tisíce rokov na dlhovekosť a vitalitu.
Koreň starý 6–10 rokov má najvyššiu hodnotu.
Ďalšie názvy:
Zber: čerstvé listy
Použitie: saláty, polievky, čerstvé do jedál
Žerucha sa môže použiť čerstvé v šalátoch, v polievkach, krémoch, gazpachos, dusených pokrmoch a ako ozdoba na údeniny. Odporúča sa listy starostlivo umyť, aby sa odstránili všetky zvyšky pôdy alebo mikroorganizmov, najmä ak sa zbierajú vo voľnej prírode. Pre rozšírenie svojich možností si môžete prečítať aj naše odporúčania na ľahko pestovateľné záhradné rastliny.
Aby žerucha zostala dlhšie čerstvá, skladujte ju v chladničke, najlepšie zabalenú vo vlhkej papierovej utierke v zásuvke na ovocie a zeleninu. Pomôže to udržať jej čerstvosť. chrumkavá textúra y charakteristická príchuť.
Ďalšie názvy:
Zber: čerstvé listy Použitie: saláty, sendviče, ozdoba
Rýchly zber: Žerucha je pripravená na zber už 7 až 14 dní po výseve, keď rastliny dosiahnu výšku približne 5 cm. Lístky môžeš zbierať podľa potreby, pričom sú najlepšie na použitie čerstvé, keď sú ešte mladé a jemné.
Postupný zber: Na žeruchu sa môžeš spoľahnúť ako na rýchlu úrodu. Zberaj ju postupne a môžeš si zabezpečiť nepretržitý prísun čerstvých lístkov. Ak chceš mať neustále čerstvú zásobu, vysievaj semená každých pár týždňov.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
esenciálny olej, taníny, alkaloidy (buxín, parabuxín, parabuxonidín), chlorofyl, vosky, živice, lignín, minerály (draslík, horčík, fosfor, železo, kremík).
Účinky:
Zbierame:
listy, kôru, drevo
Doba zberu:
Zber:
Listy sa zbierajú na jar, sušia sa pre extrakty. Kôra sa drví a suší pre odvary. Drevo sa využívalo historicky na výrobu nástrojov, šachových figúrok, hudobných nástrojov a farbenie vlasov.
O rastline:
Zimostráz vždyzelený (Buxus sempervirens) je pôvodom z južnej a západnej Európy, západnej Ázie a severnej Afriky. Dnes sa pestuje po celom svete. Dorastá do výšky okolo 4,5 metra. Má hustý koreňový systém, žltohnedú pokrčenú kôru, tmavozelené kožovité listy a kvitne v apríli a máji drobnými žltými kvetmi. Je významnou včelárskou rastlinou – kvitne skoro a produkuje veľa peľu.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar z kôry:
Kôru podrviť, variť 10–15 minút, používať na obklady alebo sedacie kúpele.
Listový extrakt:
Listy macerovať v alkohole, používať len pod dohľadom odborníka.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Krušpán sa historicky používal na liečbu malárie, syfilisu, reumatizmu a kožných chorôb. Drevo je extrémne tvrdé a vhodné na výrobu presných nástrojov. Včely ho milujú pre skoré kvitnutie. Dnes sa používa najmä ako okrasná rastlina, liečebné využitie ustúpilo kvôli toxicite.
Ďalšie názvy:
Liečivo sa používa pri krvácaniach z nosa a z ďasien a v gynekológii.
Pôsobí aj proti hnačkám a záchvatom kašľa a znižuje hladinu cukru a počet bielych krviniek v krvi.
Používa sa tiež na prípravu kloktadiel pri zápaloch ústnych slizníc.
Pred každým použitím na liečebné účely je nevyhnutná konzultácia s lekárom.
Čaj: veľmi opatrne, 1/2 lyžičky. Tinktúra: malé dávky.
Na liečebné účely sa zbiera nadzemný výhonok, vňať (Herba vincae minoris). Mladé, vyvinuté výhonky sa ručne odrežú, rozložia sa v tenkých vrstvách a sušia sa rýchlo v tieni alebo umelo pri teplotách do 45 °C. Usušený materiál obsahuje veľký počet alkaloidov, najdôležitejší je vinkamín, používaný v liekoch proti vysokému tlaku, triesloviny, saponín, pektíny a organické farbivá. V zimozeleni boli objavené účinné látky na liečbu nádorov a hypertónie. Tieto látky sa vo väčších množstvách získavajú z druhu Vinca americana.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
triesloviny, saponíny, horčiny, živice, silica.
Účinky:
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
triesloviny, saponíny, horčiny, živice, silica.
Účinky:
Zbierame:
listy, celú vňať, niekedy aj koreň
Doba zberu:
Zber:
Vňať sa zbiera počas kvetu zrezávaním. Suší sa rýchlo v tieni pri teplote do 40 °C. Listy sú bohaté na triesloviny a saponíny, preto sa sušený materiál musí skladovať v suchu.
O rastline:
Žindava európska (Sanicula europaea) je vytrvalá bylina z čeľade miříkovité. Dorastá do výšky 15–50 cm. Má jednoduchú, oblú lodyhu s 1–2 prisadnutými dlanitosečnými listami. Prízemné listy sú stopkaté, dlanito troj- až päťsečné. Kvety sú drobné, biele až červenkasté, kvitne od mája do júla. Plody sú okrúhle so zvyškom kalichu na vrchole. Rastie v Európe, západnej Sibíri, severnej Afrike, Sýrii a Malej Ázii. U nás sa vyskytuje najmä v pahorkatinách a podhorských oblastiach.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Tinktúra:
Hrsť listov zaliať 200 ml 40–45% alkoholu, nechať stáť 2 týždne, denne pretrepať. Prefiltrovať cez kávový filter, skladovať v tmavej nádobe.
Masť:
Sušenú vňať macerovať v oleji 2 týždne, precediť, zahustiť voskom. Používa sa na ekzémy a kožné zápaly.
Nálev:
1 lyžičku zaliať 250 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút. Piť max. 2 šálky denne.
Kloktadlo:
Silnejší nálev použiť na kloktanie pri aftách, zápaloch ďasien a bolesti v krku.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Žindava má množstvo ľudových názvov: rášok čierny, žanovec, žanykel, žingle, svätojanské raž, čierny žanykel. V minulosti bola považovaná za jednu z najlepších bylín na hojenie rán a zlomenín. V ľudovom liečiteľstve bola veľmi cenená pre svoje silné sťahujúce a protizápalové účinky.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
lignany (pinoresinol, phylligenin), fenoly, flavonoidy (rutín), triterpény, glykozidy.
Účinky:
Zbierame:
plody – semeno
Doba zberu:
Zber:
Zbierajú sa zrelé plody (semenníky). Sušia sa v tieni pri teplote do 40 °C. Plody sú hlavnou liečivou časťou rastliny používanou v tradičnej čínskej medicíne.
O rastline:
Zlatica previsnutá (Forsythia suspensa) je opadavý ker pochádzajúci z východnej Číny. Do Európy sa dostala v 19. storočí. Má dlhé previsnuté konáre, tmavozelené listy a žlté kvety, ktoré sa objavujú skoro na jar. Plody obsahujú lignany, fenoly, flavonoidy a triterpény, ktoré sú zodpovedné za jej liečivé účinky. Rutín má pravdepodobne aj mierne upokojujúce účinky pri nevoľnosti.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Odvar na dýchacie cesty:
1 lyžica sušených plodov zaliať 250 ml vody, variť 10 minút, lúhovať 15 minút. Piť 2× denne.
Tradičná zmes TČM:
Plody zlatice + kvety zimolezu + ďalšie bylinné komponenty (používať len pod dohľadom odborníka).
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Zlatica má mnoho príbuzných druhov – prostredná, kórejská, japonská, vajcovitá. Všetky majú podobné zloženie účinných látok. Forsythia suspensa je významnou rastlinou tradičnej čínskej medicíny, kde sa používa už tisíce rokov.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
flavonoidy (rutín, kvercetín), saponíny, triesloviny, silice, fenolické kyseliny, triterpény.
Účinky:
Zbierame:
kvitnúcu vňať
Doba zberu:
Zber:
Zbiera sa celá kvitnúca vňať počas leta. Suší sa v tieni pri teplote do 40 °C. Vňať musí zostať žltá a nesmie zhnednúť.
O rastline:
Zlatobyľ kanadský (Solidago canadensis) je trváca bylina pôvodom zo Severnej Ameriky. Dorastá do výšky 1–2 metre. Rastie na suchých, výživných pôdach, lúkach, pastvinách, pozdĺž ciest aj okolo lesov. Už stáročia sa používa pri liečbe žlčníkových kameňov, poruchách pečene a nechutenstve. Pri vnútornom aj vonkajšom použití priaznivo ovplyvňuje cievy, preto pomáha aj pri hemoroidoch. Má silné dezinfekčné účinky, preto sa používa v čajových zmesiach pri prechladnutí. Protizápalové účinky sa využívajú aj vo forme kúpeľov na zle sa hojace rany, podliatiny, ekzémy a vyrážky.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Kúpeľ na rany a ekzémy:
Dve hrste zlatobyle vložiť do 2 litrov vriacej vody, variť 10 minút, lúhovať 20 minút. Scediť, nechať vychladnúť na telesnú teplotu. Uterák namočiť a prikladať na postihnuté miesto.
Čaj:
2 lyžičky sušenej vňate zaliať 200 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút. Piť 2–3× denne.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Zlatobyľ kanadský je silná medonosná rastlina. Včely ju milujú pre neskoré letné kvitnutie. V ľudovom liečiteľstve sa používa tam, kde moderná medicína často nezaberá. Nemá známe vedľajšie účinky a je obľúbenou súčasťou čajových zmesí.
Ďalšie názvy:
Nadzemnú časť rastliny zbierame v čase kvitnutia (jún-október). Sušíme ju v tieni pri teplote do 40 stupňov.
Zberajte hornú tretinu rastliny so zdravo vyzerajúcimi listami hneď na začiatku kvitnutia. Zber na začiatku kvitnutia zabezpečí, že sušené kvety si zachovajú žltý odtieň. Zlatobyľ zbierajte v lokalitách, kde sa vyskytuje hojne, a zbierajte len toľko, koľko naozaj potrebujete, aby ste nenarušili jej populáciu. Zväzok zviažte a zaveste hore nohami na dobre vetrané, tienisté miesto.
Pred zberom sa ale uistite, že ste druh správne identifikovali ako skutočnú zlatobyľ z rodu Solidago! Správna identifikácia rodu je kľúčová, pretože existujú žltokvetý členovia čeľade astrovitých, ktorí sú smrteľne jedovatí, ako napríklad starček.
Zlatobyľ je tiež dostupná v lekárni alebo online vo forme kapsúl, tabliet, tinktúry a čaju.
Odporúčané dávkovanie
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
flavonoidy, bielkoviny, pryskyricové látky, saponíny, vitamín C, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
kvetúcu vňať
Doba zberu:
Zber:
Zbiera sa celá kvetúca vňať počas vegetácie. Suší sa v tieni pri teplote do 40 °C. Rastlina obsahuje vysoký podiel vitamínu C – čerstvá vňať sa môže žuť pre okamžité doplnenie vitamínov.
O rastline:
Žltnica maloúborová (Galinsoga parviflora) je jednoletá bylina dorastajúca do výšky približne 50 cm. Má lysú, len jemne chlpatú lodyhu. Listy sú vajcovité, jemne zúbkaté, spodné sú stopkaté, horné prisedlé. Úbory sú drobné, do 5 mm, s bielymi jazykovitými kvietkami. Kvety sú usporiadané vo vidlane. Rastlina kvitne od jari do neskorej jesene. Plodom sú drobné nažky. Pôvodne ide o starú indiánsku liečivku, ktorá sa do Európy dostala okolo roku 1875.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Tinktúra:
3× denne 30 kvapiek, zriedených vo vode.
Odvar na kožné problémy:
1 lyžica sušenej vňate povariť 10 minút v 250 ml vody, použiť na obklady.
Kúpeľ pri ekzémoch:
Silnejší odvar pridať do teplej vody, kúpať postihnuté miesto 10–15 minút.
Čerstvá šťava:
Vytlačiť šťavu z čerstvej vňate, možno miešať s cviklovou alebo mrkvovou šťavou.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Žltnica maloúborová je považovaná za univerzálnu liečivú rastlinu. Indiáni ju používali na hojenie rán, kožné problémy a ako tonikum pri chorobách. V Európe sa rýchlo rozšírila a dnes je známa aj ako výživná jedlá bylina.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Účinné látky:
vitamín C, minerály (vápnik, draslík, horčík), flavonoidy, organické kyseliny.
Účinky:
Zbierame:
čerstvú vňať – rastlina sa nesuší
Doba zberu:
Zber:
Zvesinec sa používa výhradne čerstvý. Zbiera sa celá vňať, najmä listy a mladé výhonky. Rastlina je nenáročná, rastie na stenách, múrikoch, skalkách a suchých miestach.
O rastline:
Zvesinec murár (Cymbalaria muralis) je nízka, rýchlo rastúca trvalka so sýto zelenými listami a modrofialovými kvietkami. Pôvodne rástol v južnej Európe, no postupne sa rozšíril do celej Európy, Ázie, Afriky aj Ameriky. Darí sa mu na stenách, skalách, múroch a suchých miestach. Je nenáročný a dokáže rásť aj pod snehom, pričom si zachováva zelené listy.
Použitie a prípravky:
Domáce recepty:
Čerstvá šťava pri cukrovke:
Čerstvú vňať rozmixovať, precediť cez gázu. Užívať 1–2 lyžice denne.
Obklad na hemoroidy a rany:
Hrsť čerstvej vňate zaliať 300 ml vody, variť 5 minút, lúhovať 15 minút. Scediť, namočiť gázu a prikladať na postihnuté miesto.
Kontraindikácie:
Zaujímavosti:
Zvesinec murár je jednou z mála liečivých rastlín, ktoré sa používajú výhradne čerstvé. V stredoveku bol obľúbený pre svoje dekoratívne vlastnosti a schopnosť rásť na stenách hradov. Vďaka vysokému obsahu vitamínu C bol používaný aj ako „zelená zimná potrava“.
Ďalšie názvy:
Používa sa na:
Typické pôsobenie:
Účinky:
Špeciality:
Popis:
Campanula carpatica je nízka trváca rastlina pochádzajúca z karpatských oblastí. Dorastá do výšky 10–30 cm a vytvára husté trsy s veľkými, miskovitými kvetmi modrej, fialovej alebo bielej farby. Listy sú srdcovité až okrúhle, jemné a svetlozelené. Rastlina kvitne bohato počas leta. V prírode rastie na skalách, horských lúkach a kamenistých svahoch. Je známa ako okrasná rastlina, no tradične sa využívala aj v ľudovom liečiteľstve.
Zberaná časť:
Doba zberu:
Zbierame:
Zbierajú sa kvety a vňať počas kvitnutia. Sušia sa v tieni pri miernej teplote, aby si zachovali farbu a jemnú vôňu.
Zber:
Zber prebieha za suchého počasia, najlepšie ráno po oschnutí rosy. Kvety sa odrezávajú aj s krátkou časťou stonky.
Použitie:
Vnútorné použitie:
Vonkajšie použitie:
Možnosti kombinácie:
Zvonček karpatský sa kombinuje s harmančekom, lipou, medovkou alebo levanduľou v zmesiach na upokojenie, podporu spánku a trávenia. V zmesiach na dýchacie cesty dopĺňa materinu dúšku a skorocel.
Účinné látky: